Literatúra pre 6. ročník

LITERATÚRA 6. ROČNÍK


Ľudová balada

– Išli hudci horou
– Jeden otec dobrý

Balada – je epický žáner ľudovej slovesnosti. Vyznačuje sa jednoduchým dejom, ktorý je smutný, pochmúrny a zvyčajne sa končí tragicky.
Pre svoj pôvod v ľudovej slovesnosti má mnohé spoločné znaky s ľudovou rozprávkou:
1. autor balady je neznámy
2. dej má rýchly spád, často sa odohráva na neznámom mieste;
3. často sa využívajú magické čísla (tri, sedem .. );
4. v mnohých baladách vystupujú nadprirodzené postavy a prebiehajú neskutočné deje (prekliatie).

Od rozprávky sa odlišuje:
1. dej balady sa zvyčajne končí tragicky;
2. pôvodne sa spievala
3. balada sa šírila ústnym podaním, ľudia v rôznych krajoch si text obmieňali podľa vlastného vkusu a nálady. Tak vnikli obmeny na jeden motív – varianty

UMELÁ BALADA

Koncom 18. stor. najmä v 19. stor. začali vznikať umelé balady. Ich zdrojom boli ľudové balady, povesti, báje. Majú autora. – Ján Botto – Lucijný stolček
– Pavol Országh – Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie

Sociálne balady – stretávajú sa s čarodejnými motívmi , iné riešia problémy biedy, vojny, osamelosti ľudí. (Zuzanka Hraškovie)

BÁJKA

– Jonáš Záborský – Vrabce a kohút
– Jonáš Záborský – Tulipán a fialka
– Ezop – Nenásytná líška
– Daniel Naborowski – Líška a lasica
– Ezop – Jeleň pri jazierku
– Ivan Andrejevič Krylov – Vrana a líška
– Peter Petiška – Havran a líška
– Julian Ejsmond – Bájkar a urazení
– Aleksander Fredro – Osol
– Ignacy Krasicky – Korytnačka a myš; Drevo
– Tomáš Janovic – Podbájky

Bájka – má starobylý pôvod. Je veršovaná alebo neveršovaná malá epická žánrová forma. Vyslovuje mravné poučenie – najčastejšie sa vysmieva zlu. Používa sa v nej nepriame pomenovanie – inotaj (alegória) a personifikácia.

LYRIKA

– Milan Rúfus – Báseň a modlitba
– Ľudovít Štúr – Uvítanie
– Ján Navrátil – Strieborné šaty; Oči

Lyrické básne – básne, ktoré vyjadrujú pocity básnika, jeho myšlienky a nálady

– Ján Smrek – Oči
– Maša Haľamová
– Daniel Hevier – Jar; Poslíček

Lyrika – je základný literárny druh.

Rozdeľujeme ju na:
1. Osobnú (Oči, Strieborné šaty)
2. Prírodnú (Jar, Jeseň, Poslíček)
3. Spoločenskú (Uvítanie)

DETSKÁ POPULÁRNA PIESEŇ

– Peter Nagy – Prečo krava nenosí žiadnu kravatu
– Peter Nagy – Nikdy nezober drogu
– Boris Filan – Túlavý psík
– Daniel Hevier – Náušnica v uchu

Detská populárna pieseň – je básnický útvar určený na spievanie – vyznačuje sa veselými, hravými textami alebo textami s poučným významom. Vzniká zhudobnením básne.

POVESŤ, HISTORICKÁ POVIEDKA

– Jozef Cíger – Hronský – Zakopaný meč pod Zoborom
– Mária Ďuríčková – Výrobné tajomstvo
– Štefan Žáry – Povesť o Rune, zlatonosnej Zemnej panej
– Uzdravenie Iľju Muromca
– Carola Omanová – Čarovný lukostrelec
– Peter Jaroš – Krásna hôrka, horká kôrka

Povesť – je epické rozprávanie. Môže mať prozaickú podobu alebo podobu viazanej umeleckej reči – básne. V príbehu prevládajú historické motívy a v popredí je dej, ktorý sa vzťahuje k istému miestu alebo postave.
Historická poviedka – v popredí príbehu sú medziľudské vzťahy alebo iné motívy zasadené do určitého historického obdobia, ktoré slúži na spestrenie deja.

VEDECKO – FANTASTICKÁ LITERATÚRA

– Jules Verne – Páľ!
– Jozef Žarnay – Časolet
– Wiliam Kotzwinkle – E. T. Mimozemšťan


Vedecko – fantastická literatúra – (science-fiction) v ktorej autori nielen využívajú súčasné poznatky o vede a technike, ale aj umelecky spracúvajú svoje vízie (predstavy) o udalostiach, ktoré sa ešte nestali, ale v budúcnosti je ich uskutočnenie možné. Tak isto vzniká aj vedecko – fantastický román alebo vedecko – fantastická poviedka.

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA DETÍ

– Martin Rázus – Maroško
– Mark Twain – Tom vytrpí trest namiesto Becky
– Peter Glocko – Psie meno
– Mária Ďuríčková – Kapitola dvanásta, v ktorej sen zostúpil na zem
– Sterling North – Šibal
– Thomas Brezina – Horí!
– Peter Stoličný – Šimpanzi zo siedmej C
– Jaroslava Blažková – Zázrak života

Archaizmy – slová, ktoré sa v súčasnosti v našom jazyku nepoužívajú, (mrazivo – zmrzlina)
Historizmy – niektoré staré slová nepoužívame, pretože stratili svoje opodstatnenie (grifeľ – nastroj na písanie)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA V PRÍRODE

– Rudyard Kipling – Maugli
– Jack London – Sivé vĺča
– Rudo Moric – Ako kapor utopil orla
– Dušan Kováč – Deväť studničiek

DETSKÁ DETEKTÍVNA LITERATÚRA

– Zbigniew Nienacki – Pán Tragáčik a záhady Fromborku
– Robert Arthur – Záhada vreštiacich hodín
– Jela Mlčochová – Adrianin prvý prípad
– Erich Kästner – Aj špendlíky sú na voľačo dobré

Detektívna literatúra – detektívka (poviedka, román film) – je druh literatúry, ktorej jadro tvorí pátranie po neznámom páchateľovi zločinu. Základom je motív víťazného boja dobra zo zlom.

Hlavnou postavou je detektív, ktorý pátra po zločincovi a odovzdá ho polícii.

NÁUČNÁ LITERATÚRA

– Edita Trochová – Cól sem, cól tam
– Pavel Dvořák – Rozprávka na jantárovej niti
– Eliška Jelínková – Ohňový telegraf
– Ľudo Zúbek – Turci sa Bratislavy boja
– Ladislav Švihran – Vzdelanci

Náučnú literatúru (literatúru faktu) – tvoria texty, ktoré hovoria o vedeckých objavoch, historických faktov. Autori v nej používajú jazykové prostriedky umeleckej literatúry, aby u čitateľa okrem poučenia vyvolali aj estetický zážitok

DRÁMA A DRAMATICKÉ UMENIE

Dráma – ako literárny druh má spoločné znaky s epikou a s lyrikou. Vznikla v starovekom Grécku. Delí sa na štyri kategórie podľa zvukového(audiálneho) a zrakového (vizuálneho) princípu:
1. divadlo
2. film
3. televízna hra
4. rozhlasová hra

DIVADELNÁ HRA

– Hans Christian Andersen – Snehová kráľovná

Dramatické dielo – je literárny text, ktorý sa prispôsobí na realizáciu na divadelnej scéne – zdramatizuje sa.
Základnou vlastnosťou drámy ako literárneho druhu je dialogická forma.
Inscenácia – uvedenie na javisko
Divadlo – je audiovizuálne (sluchovo-zrakové) umenie, ktoré kladie dôraz na sluchové vnímanie textu.

ROZHLASOVÁ HRA

– Dušan Dušek – Pretože aj napriek tomu

Rozhlasová hra – je technickým audiálnym (sluchovým) umením bez možnosti využitia zrakového princípu. Veľmi dôležitý prvok je zvuk. Zvukové efekty (šum mora, fúkanie vetra, zvonenie, dupot nôh, cval koni .. ) tvoria mimoriadne dôležitú súčasť rozhlasovej hry.

FILM

Technici – zabezpečujú filmovú výstavbu, posun kamery a iné práce
Osvetľovači – majú na starosti osvetlenie v interiéri a exteriéri
Maskéri a kostyméri – upravujú vzhľad a oblečenie hercov
Kameramani – natáčajú film, jeho jednotlivé scény pomocou kamier
Producent – schvaľuje výber scenára a zabezpečuje finančné prostriedky na natáčanie filmu
Režisér – má jedno z najdôležitejších postavení pri natáčaní filmu. Usmerňuje hercov pri práci, určuje uhol záberov a dáva filmu svoj štýl a charakter. Je v určitom smere autorom diela.
Zvukár – zodpovedá za spracovanie zvukového záznamu filmu
Strihač – zodpovedá za správne poradie spojenia jednotlivých scén
Kaskadéri – zastupujú hercov v nebezpečných scénach

Animácia – oživovanie neživých vecí vo filme

Animovaný film – kreslený film.

Zdroje:

Literatúra 6. ročník -