LITERATÚRA 6. ROČNÍK


Ľudová balada

– Išli hudci horou
– Jeden otec dobrý

Balada – je epický žáner ľudovej slovesnosti. Vyznačuje sa jednoduchým dejom, ktorý je smutný, pochmúrny a zvyčajne sa končí tragicky.
Pre svoj pôvod v ľudovej slovesnosti má mnohé spoločné znaky s ľudovou rozprávkou:
1. autor balady je neznámy
2. dej má rýchly spád, často sa odohráva na neznámom mieste;
3. často sa využívajú magické čísla (tri, sedem .. );
4. v mnohých baladách vystupujú nadprirodzené postavy a prebiehajú neskutočné deje (prekliatie).

Od rozprávky sa odlišuje:
1. dej balady sa zvyčajne končí tragicky;
2. pôvodne sa spievala
3. balada sa šírila ústnym podaním, ľudia v rôznych krajoch si text obmieňali podľa vlastného vkusu a nálady. Tak vnikli obmeny na jeden motív – varianty

UMELÁ BALADA

Koncom 18. stor. najmä v 19. stor. začali vznikať umelé balady. Ich zdrojom boli ľudové balady, povesti, báje. Majú autora. – Ján Botto – Lucijný stolček
– Pavol Országh – Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie

Sociálne balady – stretávajú sa s čarodejnými motívmi , iné riešia problémy biedy, vojny, osamelosti ľudí. (Zuzanka Hraškovie)

BÁJKA

– Jonáš Záborský – Vrabce a kohút
– Jonáš Záborský – Tulipán a fialka
– Ezop – Nenásytná líška
– Daniel Naborowski – Líška a lasica
– Ezop – Jeleň pri jazierku
– Ivan Andrejevič Krylov – Vrana a líška
– Peter Petiška – Havran a líška
– Julian Ejsmond – Bájkar a urazení
– Aleksander Fredro – Osol
– Ignacy Krasicky – Korytnačka a myš; Drevo
– Tomáš Janovic – Podbájky

Bájka – má starobylý pôvod. Je veršovaná alebo neveršovaná malá epická žánrová forma. Vyslovuje mravné poučenie – najčastejšie sa vysmieva zlu. Používa sa v nej nepriame pomenovanie – inotaj (alegória) a personifikácia.

LYRIKA

– Milan Rúfus – Báseň a modlitba
– Ľudovít Štúr – Uvítanie
– Ján Navrátil – Strieborné šaty; Oči

Lyrické básne – básne, ktoré vyjadrujú pocity básnika, jeho myšlienky a nálady

– Ján Smrek – Oči
– Maša Haľamová
– Daniel Hevier – Jar; Poslíček

Lyrika – je základný literárny druh.