Odyseus bol veľmi silný, múdry a vyznamenal sa i tým, že dal postaviť pod hradbami Tróje obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli achájski bojovníci a takto dobyli a zničili hrdinské mesto.
V epose sú vykreslené ľudské vzťahy a city. Človek, príroda a bohovai tvoria jednotu. Bohovia majú aj ľudské vlastnosti: ľúbia ,nenávidia a zúčastňujú sa na krvavých bojoch. Človek je bezmocný voči ich konaniu a rozhodnutiu. Po spálení Tróje aj itacký kráľ Odyseus vyplával od trójských brehov 12 tich lodiach. Túžil čo najskôr uvidieť dym rodnej Itaky, ale osud mu nadelil nebezpečnú cestu domov. Vietor zahnal lode k mestu Kikónov Ismaru. Odyseovi druhovia nepočúvali Odysea, ktorý im radil, aby radšej išli domov ,ale siahli po krčahoch plných vína a chutných jedál. Zatiaľ domáci Kikóni privolali na pomoc susedov a bolo ich ako maku. Bez väčšieho úsilia premohli grékov. Ostatní, čo im nohy stačili, zutekali k lodiam a plávali preč. Ich ďalšou zastávkou bol ostrov, na ktorom sa preháňali čriedy divých koní. Oproti tomuto ostrovu, kde sa usídlili, bola krajina Kyklópov. Na druhý deň ráno sa Odyseus vybral na náprotivný ostrov. I keď bolo o Kyklópoch známe, že neorú a nesejú, Odyseova posádka približujúca sa k ostrovu Kyklópov videla ,že tam rastú šťavnaté hrozná. Odyseus prikázal posádku zakotviť v nebezpečnom zálive. Potichučky sa priblížili k ostrovu. Zastali pri skalnej pukline ,kde hrdo stála hradba z mohutných balvanov. Gréci vstúpili do skalnej pukliny .Zbadali tam veľké plátky syra i nádoby s mliekom. Gréci tu čakali na obra. Aj sa dočkali. Za súmraku už zďaleka duneli obrovské kroky. Bol to Polyfémus. Odyseus ho milo poprosil o pohostenie. Polyfémus sa rozzúril a zo zlosti zjedol dvoch Grékov, ostatných zatarasil balvanmi, aby mu neušli. Pokým boli Gréci uväznení, Odyseus horlivo premýšľal. Keď sa Plyfémus večer vracal, Odyseus mu naplnil džbán vínom, aby sa napil. Polyfémovi sa odvážny Odyseus zapáčil a preto chcel vedieť jeho meno. Odyseus mu zaklamal:
,, Som nikto, to je moje meno“
Polyfémus, ktorý bol už doslova ,,opitý´´ vínom, zničený sa spustil na zem. V tom okamihu sa Gréci chopili moci, ba aj žeravým zaostreným drevom vypichli Polyfémovi jedno jediné oko. Polyfémus od bolesti zreval a Gréci sa len-len že stihli ukryť, lebo do Polyfémovej jaskyňe pribehli ostatní Kyklópovia. Tí sa ho opýtali, kto mu vypichol oko. Polyfémus odpovedal podľa pravdy :
,, Nikto to bol, on mi vypichol oko!!“
Kyklópi si mysleli, že sa Polyfémus načisto pomiatol a preto ho tam nechali samého. Takto mali Gréci možnosť ujsť.