Antická literatútra (grécka a rímska literatúra)

Antická literatúra

Rozvíjala sa v období 9. storočie p.n.l. – 5. storočie n.l..
Do antickej literatúry patrí: a, grécka literatúra – 9. st. p.n.l. – 5. st. n.l.
b, rímska literatúra – 3. st. p.n.l. – 5. st. n.l.


a, grécka literatúra

Medzi jej najstaršie pamiatky patrí: Ilias (15 696 veršov) a Odysea (12 103 veršov). Autorstvo oboch sa pripisuje Homérovi. Čerpajú z obdobia trójskej vojny. Aktívnu úlohu v týchto eposoch zohrávajú bohovia. Vznikli asi v období 9. – 8. storočia p.n.l.
Veľmi známe sú aj Ezopove Bájky (7. – 6. st. p.n.l).
Osobná lyrika – venuje sa téme lásky, priateľstva, užívania si života – Alkaios, Anakreón, Sapfó. Niekedy sa nazýva aj anakreónska.
V 5. st. p.n.l. sa začína rozvíjať dráma. V Grécku sa píšu najmä tragédie – Aischilos, Sofokles, Euripides.

Homér – Ilias a Odysea

Ilias:
Je považovaný za národný epos (hovorí o zvykoch a tradíciách národa).
Je napísaná formou hexametrov (6x použitá nejaká stopa – daktyl, spondej). Využíva sa v ňom časomerná prozódia (striedanie dlhých a krátkych slabík).
Opísané sú v nej udalosti posledných 51 dní trójskej vojny (trvala 10 rokov).

Dej:

Priamos, posledný tragický kráľ Tróje, vládol mnoho rokov a v čase, keď vypukla vojna, bol už starcom. Mal veľa detí, z nich najväčším hrdinom bol Hektor. Ďaľším významným predstaviteľom bol Paris. Iliada sa začína tým, že do tábora Achájcov prichádza Chrýsés po svoju dcéru, ktorú mu achájske vojsko vzalo ako vojnovú korisť. To dievča mal sám vodca mužstva, mocný Agamemnón. Keď sa dopočuje, že po tábore chodí starec a prosí o vydanie svojej dcéry, veľmi sa rozhnevá a začne starca vyháňať. Starec teda odíde a kráčajúc popri mori sa modlí k Apollónovi. Boh vypočuje jeho prosbu a zošle na tábor mor, ktorý trvá 9 dní. Na desiaty deň zvolá Achilleus snem. Na sneme sa rozhodne pomocou veštca (ktorý povie príčinu moru), že Agamemnon musí vrátiť Chrýsovu dcéru, a potom mor prestane. I tak sa stane. Lenže Agamemnon pýta od Achillea jeho vojnovú korisť, ktorou je Brísova dcéra. Achilleus chce Agamemnona zabiť, ale Athéna mu poradí, aby ho nezabíjal, že sa mu vráti česť. A tak vznikne spor medzi týmito hrdinami. Agamemnon si zoberie Brísovu dcéru, ale stratí Achilleovu podporu v boji. Achilleus vystúpi z boja. Jeho matka bohyňa Thetis si vypočuje syna a ide na Olymp za Diom, aby ho poprosila o to, aby pomáhal Trójanom, nech si Achájci uvedomia, že spravili chybu.

Zeus jej prisľúbi, že bude pomáhať Trójanom. A tak sa i stane. Zakáže všetkým bohom, aby prestali pomáhať niektorej zo strán a sám pomáha Trójanom. Trójanom sa stále viac darí až sa dostanú k lodiam. Medzitým sa Achájci snažia prehovoriť Achillea, aby sa vrátil na bojisko. Ten je však stále urazený a do bojov sa nemieni zapojiť. Avšak jeho priateľ Patrokles chce pomôcť Achájcom, a to tak, že sa oblečie do Achilleovej výstroje. Achilleus povolí útok. Dá Patroklovi príkaz (radu), aby síce odohnal Trójanov od lodí, ale aby ich neprenasledoval. Lenže Patrokles si chce získať slávu a začne prenasledovať Trójanov. Veľa hrdinov zabije, avšak dvaja bohovia ho vyzlečú z výstroje a hneď k nemu pribehne Hektor. Zabije Patrokla a chce ho dostať do Tróje ako trofej, avšak o Patroklovo telo bojuje Meneláos, Aiás a mnoho gréckych bojovníkov. Veľa hrdinov zomrie pri boji o Patroklovo telo. Nakoniec sa predsalen podarí Achájcom odtiahnuť Patroklovo telo. Hektor sa musí uspokojiť s Achilleovou výzbrojov. Achájci vyšlú ihneď posla k Achilleovi. Achilleus je v šoku. Našťastie sa boje skončili, lebo prišla noc. Achilleova matka Thetis počuje syna plakať a vynorí sa. Achilleus jej vyrozpráva, čo sa mu prihodilo. Thetis ide ihneď na Olymp požiadať Héfaista, aby vytvoril Achilleovi výzbroj, lepšiu akú mal predtým. Tak sa stane. Achilleus hneď ráno uzavrie mier s Achájcami a vyberie sa zabiť Hektora - Patroklovho vraha. Achilleus spôsobuje hrôzu medzi Trójanmi a zabíja každého, koho vidí. Takto zabije dvoch Hektorových bratov. Trójania sa postupne sťahujú za hradby jediný Trójan, ktorý zostáva pred hradbami je Hektor. Rodičia naňho volajú, aby išiel za hradby. On však chce zabiť Achillea, ktorý sa blíži. Keď sa Achilleus priblíži Hektor sa zľakne a začne bežať. Nakoniec sa zastaví a bojuje s Achilleom. Nemá veľkú šancu. Achilleus ho zabije a povláči ho pred očami Trójanov. Potom sa na počesť hrdinstva Patrokla uskutočnia hry. Po 12 dňoch sa však bohom zdá, že Hektor si už vytrpel dosť. Priamos - Hektorov otec ide do tábora Achájcov. Achilleus mu vráti Hektorovo telo a zaručí starcovi, že 10 dní nebudú Achájci bojovať, aby mohli Hektora pochovať. Takto sa končí Homérova Iliada.

Odysea:

Dej:

Hovorí o ceste Odysea, ktorý sa vracia domov, po skončení trójskej vojny. Jeho cesta je nebezpečná, plná nástrah a napätia. Odyseus zažije veľa dobrodružstiev a napokon ho more zanesie k Fajákom, ktorí ho dopravia na rodný ostrov Itaku.
Dej eposu sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny.

Odyseus bol veľmi silný, múdry a vyznamenal sa i tým, že dal postaviť pod hradbami Tróje obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli achájski bojovníci a takto dobyli a zničili hrdinské mesto.
V epose sú vykreslené ľudské vzťahy a city. Človek, príroda a bohovai tvoria jednotu. Bohovia majú aj ľudské vlastnosti: ľúbia ,nenávidia a zúčastňujú sa na krvavých bojoch. Človek je bezmocný voči ich konaniu a rozhodnutiu. Po spálení Tróje aj itacký kráľ Odyseus vyplával od trójských brehov 12 tich lodiach. Túžil čo najskôr uvidieť dym rodnej Itaky, ale osud mu nadelil nebezpečnú cestu domov. Vietor zahnal lode k mestu Kikónov Ismaru. Odyseovi druhovia nepočúvali Odysea, ktorý im radil, aby radšej išli domov ,ale siahli po krčahoch plných vína a chutných jedál. Zatiaľ domáci Kikóni privolali na pomoc susedov a bolo ich ako maku. Bez väčšieho úsilia premohli grékov. Ostatní, čo im nohy stačili, zutekali k lodiam a plávali preč. Ich ďalšou zastávkou bol ostrov, na ktorom sa preháňali čriedy divých koní. Oproti tomuto ostrovu, kde sa usídlili, bola krajina Kyklópov. Na druhý deň ráno sa Odyseus vybral na náprotivný ostrov. I keď bolo o Kyklópoch známe, že neorú a nesejú, Odyseova posádka približujúca sa k ostrovu Kyklópov videla ,že tam rastú šťavnaté hrozná. Odyseus prikázal posádku zakotviť v nebezpečnom zálive. Potichučky sa priblížili k ostrovu. Zastali pri skalnej pukline ,kde hrdo stála hradba z mohutných balvanov. Gréci vstúpili do skalnej pukliny .Zbadali tam veľké plátky syra i nádoby s mliekom. Gréci tu čakali na obra. Aj sa dočkali. Za súmraku už zďaleka duneli obrovské kroky. Bol to Polyfémus. Odyseus ho milo poprosil o pohostenie. Polyfémus sa rozzúril a zo zlosti zjedol dvoch Grékov, ostatných zatarasil balvanmi, aby mu neušli. Pokým boli Gréci uväznení, Odyseus horlivo premýšľal. Keď sa Plyfémus večer vracal, Odyseus mu naplnil džbán vínom, aby sa napil. Polyfémovi sa odvážny Odyseus zapáčil a preto chcel vedieť jeho meno. Odyseus mu zaklamal:
,, Som nikto, to je moje meno“
Polyfémus, ktorý bol už doslova ,,opitý´´ vínom, zničený sa spustil na zem. V tom okamihu sa Gréci chopili moci, ba aj žeravým zaostreným drevom vypichli Polyfémovi jedno jediné oko. Polyfémus od bolesti zreval a Gréci sa len-len že stihli ukryť, lebo do Polyfémovej jaskyňe pribehli ostatní Kyklópovia. Tí sa ho opýtali, kto mu vypichol oko. Polyfémus odpovedal podľa pravdy :
,, Nikto to bol, on mi vypichol oko!!“
Kyklópi si mysleli, že sa Polyfémus načisto pomiatol a preto ho tam nechali samého. Takto mali Gréci možnosť ujsť.

Na ceste domov ich síce ochraňovala bohyňa Aténa, ale Gréci museli bojovať proti bohovi hromov a bleskov, ktorý im nebol priaznivo naklonený.
Napokon doplávali Gréci na čele s Odyseom domov, kde sa Odyseus konečne zvítal so svojou Manželkou Penelopou.

Grécka dráma:
Rozvíja sa od 5. st. p.n.l. v Aténach. Divadlo sa vyvinulo z obradov na počesť boha Dionýza. Divadlo je spojenie slova a pohybu. V ich divadle sa pridávala hudba, spev, tanec. Ženské úlohy hrávali muži s maskami. Dôležitý bol zbor, ktorý radil postave, komentoval, vyvodzoval ponaučenie. Gréci dávali prednosť tragédiám.

Aischylos:
- najstarší Grécky dramatik
- písal tragédie inšpirované gréckou mytológiou
- Pripútaný Prométeus, Oresteia

Euripides
- najmladší spomedzi týchto autorov
- kritizoval mytológiu, náboženstvo aj gréckych bohov
- snažil sa psychologicky zdôvodniť konanie postáv
- Medea, Elektra

Sofokles
- človek je povinný dodržiavať zákon rodiny, vlasti a náboženstva
- po prekročení mravných noriem nasleduje trest
- človek neujde svojmu osudu
- Kráľ Oidipus, Antigona

Aristofanes
- písal komédie, v ktorých reagoval na politické udalosti
- Jazdci, Oblaky, Ženský snem


b, rímska literatúra

Rímska literatúra nadväzuje na grécku literatúru. Preberá motívy a ľudové tradície. Rímska literatúra dosahuje vrchol v rokoch 80 p.n.l. – 14 n.l. za vlády Augusta.
Tvorba: poézia lyrická aj epická, dráma (najmä komédie), historické, rečnícke a právne diela.
Najznámejším Rímskym rečníkom bol Cicero.
Predstaviteľom drámy bol:

Plautus
- herec, dramatik, režisér
- vytvoril ľudový typ postavy
- často boli v jeho komédiách výstredné typy
- nepriamo kritizuje spoločnosť
- Komédia o hrnci (inšpirácia pre Molierovho Lakomca), Chvastavý vojak

Publius VERGILIUS Maro:
- písal idylické básne, v ktorých oslavoval život pastierov (Bucolica) a roľníkov (Georgica), hovoria o cnostiach pastierov a roľníkov – čestnosť, mierumilovnosť...
- napísal aj hrdinský epos Aeneas – inšpirovaný je gréckymi eposmi. Je to národný epos, ktorý zobrazuje obdobie od konca trójskej vojny až do založenia Ríma. Hlavný hrdina eposu je Aeneas, ktorý stelesňuje Rímske cnosti.

Quintus HORATIUS Flaccus:
- písal satiry o bezstarostnom živote boháčov a vysmieval sa im
- písal aj ódy, v ktorých chválil tichý život, priateľstvo, lásku, umenie a filozofiu
- patril medzi Epikureicov (tvrdil, že človek by sa mal snažiť užiť si každý deň, ktorý mu život prinesie, ale s mierou)

Publius OVIDIUS Naso:
- autor ľúbostnej poézie
- napísal: Lásky, Umenie milovať, Lieky proti láske
- inšpiroval sa gréckou literatúrou a napísal Metamorfózy (15 kníh, 250 príbehov z gréckej mytológie, rímskych bájí a povestí).