Z učebných predmetov vynikal hlavne v matematike.)
Keď v auguste l874 vláda zatvorila slovenské gymnázium v Revúcej, pokračoval Bencúr v štúdiách (IV. trieda) na slovenskom gymnáziu v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtú triedu dokončil napokon na gymnáziu v Banskej Bystrici. Nasledujúce tri roky študoval za učiteľa v Kláštore pod Znievom. Keď v júni l878 úspešne ukončil štúdium na učiteľskej preparandii, chcel ďalej – ako sám udáva – pokračovať na “vyššej preparandii v Pešti “ (pre prípravu učiteľov meštianskych škôl), ale pre nedostatok financií sa tohto svojho úmyslu vzdal. Začal vyučovať na ľudovej škole v Jasenovej a súčasne vykonával aj funkciu kantora a s ňou spojené povinnosti. Bencúr, podľa spomienok svojich žiakov, bol prísnym učiteľom. Svoje povolanie bral veľmi vážne. Vyučoval šesť rokov. Popri tom urobil na gymnáziu v Kežmarku skúšky z učiva 5., 6. a 7. triedy. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho prvé literárne práce. V roku l885 zmaturoval Kukučín na gymnáziu v Šoproni a hoci pôvodne plánoval študovať na teologickej fakulte v Prešporku, znepáčilo sa mu maďarónske a protislovenské ovzdušie na tamojších školách, a tak odchádza do Prahy, aby tu študoval medicínu. Tu pokračuje v tvorbe a intenzívne sa zúčastňuje na činnosti slovenského akademického spolku Detvan. V roku l893 štúdiá ukončí a hoci pomýšľa usadiť sa na Slovensku, tunajšie pomery ho odrádzajú, a keď sa mu naskytne príležitosť pracovať v Selciach na Brači, využije ju. Počas pôsobenia v Dalmácii sa dvakrát pokúša vrátiť sa definitívne na Slovensko, ale napokon znechutený intrigami a netaktnými listami vzdáva sa návratu do vlasti, hoci sa od Škultétyho dozvedá aj o ďalších uprázdnených lekárskych miestach. Ožení sa s Pericou Didolićovou, dcérou svojho priateľa a priaznivca. V roku 1906 sa vzdáva miesta obecného lekára v Selciach a nasledujúci rok odchádza s manželkou do Južnej Ameriky. Natrvalo sa usadí v Chile v meste Punta Arenas ako lekár medzi tamojšími početnými juhoslovanskými vysťahovalcami, kde je veľmi obľúbený, lebo lieči nezištne, chudobných celkom bezplatne. Za l. svetovej vojny úplne stráca kontakt so Slovenskom. Po vzniku Československa opäť začína hľadať možnosti styku s vlasťou a pomýšľa na návrat. Chce tak urobiť čím skôr, ale bráni mu v tom hospodárska kríza v Chile a v Argentíne, ktorá mu znemožňuje dať si do poriadku osobné a majetkové záležitosti. Informuje sa u Škultétyho, či sa na Slovensku dá vyžiť z malej lekárskej praxe a z literárnej práce. Chcel by sa usadiť v Martine. V rokoch l922 – l927 viackrát navštívil Slovensko a Prahu.