Život a dielo Boženy Slančíkovej – Timravy

Narodila sa v rodine ev. farára. Do ľudovej školy chodila dva roky v rodisku, potom ju ako ostatných súrodencov učil otec. Štvrtú triedu meštianskej školy si urobila v Banskej Bystrici. Po návrate (1882) jej čas plynul v domácich prácach. Nevydala sa a pokusy vymaniť sa z domáceho okruhu zamestnaním sa skončili neúspechom. Ako spoločnica vdovy Pavly Országhovej v Dolnom Kubíne vydržala len krátko (marec- jún 1900) a nevydaril sa jej ani prechod do Martina za opatrovateľku zbierok Slovenského národného múzea ( 1918 ). Po otcovej smrti sa r. 1909 presťahovala do susednej Ábelovej, kde jej brat pôsobil ako ev. Farár. Po národnom oslobodení jej nevyšiel pokus stať sa poštárkou a neúspechom sa skončilo aj Šoltésovej úsilie zabezpečiť jej spisovateľskú profesionalizáciu. Preto sa roku 1919 stala opatrovateľkou v ábelovskej materskej škole, hoci pre túto prácu nemala vnútorné predpoklady. Do dôchodku odišla roku 1929, no v Ábelovej žila až do októbra 1945, keď sa presťahovala k príbuzným do Lučenca. Roku 1945 jej bol udelený titul národná umelkyňa.

Literárne začiatky

Svoju tvorbu začínala veršovými pokusmi. V súbore umelecky nenáročných básní ( vzniklo ich okolo 140 ) stvárnila najmä vlastné vnútorné citové krízy, ktoré práve prežívala. Už v týchto básňach ľúbostnej lyriky sa objavuje motív sklamania, dezilúzie, vytriezvenia, spojený s ironickým pohľadom, sebairóniou.
Spočiatku Timrava zobrazuje život panskej spoločnosti izolovane od dedinského ľudu. ( Za koho ísť, Pomocník ). Súbežne s týmito prácami vytvárala Timrava aj prózy z dedinského života ( Na Jurkovej svadbe, Ondro Karman, Sluhove trpkosti, Katera ). Medzi najlepšie z nich patrí poviedka Ondro Karman. Je to ostrá satira na popanšťovanie prostého dedinského človeka. Všetky poviedky z počiatočného obdobia ( 1886- 1897 ) majú monografický charakter, zobrazujú väčšinou jednu postavu alebo typický príbeh. Sú to v prevažnej miere portrétne charakteristiky bez väčšej kompozičnej náročnosti. Spravidla sa v nich uplatňuje jednotný dejový princíp sústreďovania motívov okolo hlavnej postavy alebo ústrednej dejovej línie.

Spoločenské prózy z predprevratového obdobia

Vo svojich poviedkach a novelách zachytáva Timrava celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy i chudobný myšlienkový svet.

V jej radoch sa objavujú
ľudia, ktorí nedokážu nájsť v tejto spoločnosti plný zmysel života a cítia sa v nej zbytoční. Najčastejšie pocity rozčarovania prežívajú jej dievčenské hrdinky. ( Bez hrdosti )
Timravine dievčenské postavy sa navonok správajú tak ako sa to vyžaduje v spoločnosti, no vnútorne nesúhlasia s prázdnotou jej života, s malichernými záujmami jej príslušníkov i s egoistickou morálkou.
V novele Veľké šťastie sa stretávajú sedliacky a panský svet. Toto dielo patrí medzi vrcholné Timravine práce.
Ďalšie Timravine spoločenské prózy: Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Boj, Bál, Skúsenosť, Veliký majster, Veľké šťastie a Strašný koniec

Predprevratová próza s dedinskou tematikou

Po roku 1986 pokračovala Timrava i v tvorbe poviedok z dedinského prostredia. Napísala prózy: Na jednom dvore, Mocnár, Žiadna radosť, U Kanátov, Príde čas, Márnosť všetko, Ťapákovci a iné.
Vo všetkých nastoľuje problém kapitalizácie novohradskej dediny a jej odraz vo vedomí ľudí. I všetky základné konflikty majú sociálno- ekonomické pozadie a to aj vtedy, keď ich podáva vo vyslovene citovo- psychologickej či psychicko- etickej sfére. Prózy s vojnovou tematikou

Na prvú svetovú vojnu zareagovala spisovateľka v poviedke V čas vojny a najmä v rozsiahlej novele Hrdinovia. Novela je kompozične usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a u panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnúcej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej pokladajú za veľký vlastenecký čin.

Autobiografické prózy

Zaraďujeme k nim novely Všetko za národ a Skúsenosť. Timrava prežila istý čas v Dolnom Kubíne ako spoločníčka vdovy Pauly Országhovej- Beniačovej. Spoznala tu bezprostredne ( Beniačová si z nej urobila takmer slúžku ) spôsob života a myslenia slovenskej buržoázie.

Divadelné hry a prozaická tvorba po r. 1918

Divadelné hry Boženy Slančíkovej ( Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky ) nedosiahli úroveň jej prozaických prác, čo súviselo u nej nedostatočnou znalosťou zákonitostí tohoto žánru.
Väčšie úspechy dosiahla prózami Skon Paľa Ročku, Dve doby a Záplava.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Božena Slančíková Timrava životopis