1. vlna slovenského realizmu (1880-1900)

1. vlna - S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, T. Vansová, E. M. Šoltésová
2. vlna - B. S. Timrava, J. G. Tajovský, Ľ. Podjavorinská, J. Čajak
3. vlna = slovenská lit. moderna - I. Krasko, V. Roy, J. Jesenský

1. vlna slovenského realizmu (1880 - 1900)
- autori písali o konfliktoch vo vnútri spoločnosti, zaujímali sa o ňu
- venujú sa predovš. slovenskému ľudu, jeho kultúrnemu a spoločenskému životu
- umelecké ideály:
1. lit. tradícia (J. Kollár, A. Sládkovič)
2. európska poézia (revoluční autori, G. Byron, V. Hugo, S. Petofi, H. Heine)
- zaob. sa ? „kto má stáť na čele slov. národa"

poézia
- sylabotonický veršový systém (v romantizme sylabický)
- väčšie množstvo básnických výrazových prostriedkov a veršových foriem
- spôsob - vyšší básnický štýl (romantizmus - nízky, jednoduchý)
- lyrické, lyricko-epické skladby

próza
- spôsob myslenia dedinského človeka -> premet do umeleckého jazyka
- kresba, črta, besednica, novela, poviedka, román

60-te - 70-te roky - Martin:
- časopisy: Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Priateľ ľudu, Černokňažník (humoristicko-satirický)
- kníhtlačiareň
- kníhkupecko-nakladateľský spolok
- Muzeálna spoločnosť slovenská
- ženský spolok Živena
- ochotnícke divadlo

Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916)
- jeho otec bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana
- gymnázium v Modrem, Tešíne, Stendal (pri Berlíne), maturoval v Banskej Bystrici
- právnická fakulta - BA, Pešť
- advokát (Skalica, Námestovo, Liptovský Mikuláš)
- 1878 - aktívny účastník okupácie Bosny a Hercegoviny
- po návrate - Martin, stáva sa z neho liberál - spis., redaktor, žurnalista, prekladateľ, politik, lit. historik a kritik
o Tatry a more (1879) - cyklus básní, zážitky z okupácie Bosny a Hercegoviny, 7 častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky
o Spod jarma (1884) - súbor básní
o Verš (1890) - súbor básní
- prozaická tvorba:
o Obrázky z ľudu (1880) - krátke príbehy, slovenský dedinský ľud
o Letiace tiene - novela, stredný žáner
- romány:
o Suchá ratolesť
o Koreň a výhonky
o Kotlín

Suchá ratolesť
- spoločenský román situovaný do 70-tych rokov 19. st. na Z Slovensko (sociáln a národnostný útlak)
- 10 kapitol
- hl.

postava: Stanislav Rudopoľský - 30 r., múdry, scestovaný, predstaviteľ najvyššej vrstvy, potomok starej zemianskej rodiny („My zemania sme suchou ratolesťou slov. národa.")
- prichádza na Slovensko bez záujmu a oduševnenia, nezaujíma sa o kult., hist., lit., začína si vytv. vzťahy na čisto ľudskej sympatii
- statkár Vanovský - vplýva na Rudopoľského cez rozhovory
- jeho manželka Vanovská - prototyp slovanskej devy
- učiteľ Albert Tichý - horlivo obhajuje národné ?, nadšenec
- chovanica Anna - vyrastá u Vanovských, rada číta, zaľúbi sa do Rudopoľského, zasnúbia sa, zistí, že jej slabne zrak a zasnúbenie zruší, v závere slepne a zomiera
- Adela Rybárička - žena, kt. sa dokáže vymaniť zo sv. citov, ovplyvňuje Rudopoľského, inšpiruje ho, koketuje s ním
- Stanislav sa obrodzuje
- na čele národa má stáť: vrstva zemanov obrodená inteligenciou

Terézia Vansová (1857 - 1942)
- nar. sa vo Zvolenskej Slatine, rod. Medvecká
- otec - evanjelický farár
- skromné vzdelanie - slatinská ľudová škola a dievčenská škola
- r. 1875 sa vydala za farára
- veľkú pozornosť zameriavala na rozvoj ženského hnutia, r. 1898 zakladá 1. časopis slovenských žien - Dennica
o Moje piesne - verše, kt. uverejňovala v Orlovi
- próza:
- spočiatku sentimentálno-romantický charakter
o Sirota Podhradských (1889) - román
o Kliatba (1927) - predprevratový román
- druhá línia jej tvorby má v podstate dokumentárny základ v tom, čo sama zažila. čo počula rozprávať o svojej i manželovej rodine
o Julinkin prvý bál (1888), Ohlášky (1892), Prsteň (1893) - črty a anekdotické príbehy
o Paľko Šuška - rozprávanie, román, dokumentárny podklad, skut. príbeh chlapca-siroty
o Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov (1905) - spomienkové dielo, motívy z detstva sv. muža
- rozsiahlejšie práce: Ján Vansa (1926 - 8), Pani Georgiadesová na cestách (1896 - 7)
- prozaické diela: svet dedinskej a malomestskej panskej spoločnosti - dobre poznala, svet vyššej spoločnosti - viac-menej vydumaný
o 1893 - 5 uverejnila v Slovenských pohľadoch sériu 18-tich próz pod názvom Z našej dediny (Pod starým dubom, Rimava - riava, Hajvidla…)
o v Tisovci videla niekoľko ochotníckych divadelných predstavení - málo pôvodných hier => jej divadelná tvorba Svedomie (1897) - činohra v 5 dejstvách

Alena Maróthy-Šoltésová (1855 - 1939)
- hlboko zasiahla do rozvoja slovenského ženského hnutia Živena, ale aj do slovenského národného života, lit. a kult.
- nar.

sa v Krupine ako dcéra štúrovského básnika Daniela Maróthyho
- dievčenská škola
- vydala sa za martinského obchodníka
- stála na čele časopisu Živena
o Na dedine - poviedka, publikovaná r. 1881 v Slovenských pohľadoch
o črty a poviedky: Prípravy na svadbu, V čiernickej škole - využíva zvykoslovný a spomienkový materiál i skúsenosti z detstva a mladosti na novohradskom vidieku
- postupne si všíma i život panských rodín malého mesta
- prózy - ušľachtilí hrdinovia s vlasteneckým zanietením
o novely: Prvé previnenie (1896), Popolka (1898), Za letného večera (1902)
o Proti prúdu (1894) - román, 2 zväzky, nebol priaznivo prijatý, kritika; návrat najlepších príslušníkov zemianstva k slov. národu

Moje deti - dva životy od kolísky po hrob (1923 - 4)
- dvojdielne zápisky
- vrchol jej tvorivého úsilia
- preložené do viacerých európskych jazykov

o Sedemdesiat rokov života (1925) - memoáre, len prvých 20 rokov jej života
- jej literárnokritická činnosť:
1. starostlivosť o tvorbu jej literárnych spoločníčok, kt. žili mimo kultúrnych centier (Vansová, Podjavorinská, Timrava)
2. články - portréty autorov al. jednotlivých diel

Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 - 1921)
- nar. sa vo Vyšnom Kubíne
- otec aj matka - veľký vplyv na písanie
- matka: Terézia Medzihradská - nežné stvorenie
- otec: zeman, brával ho do poľa => láska a úcta ml. Hviezdoslava k práci
- študoval v Miškovci a Kežmarku, právo v Prešove
- advokát v Dolnom Kubíne, Martine, Senici
- r. 1879 odchádza do Námestova, kde pôsobí 20 rokov, už píše
- r. 1899 - návrat do Dolného Kubína, výlučne lit. tvorba
- r. 1912 - stáva sa členom literárneho spolku v Budapešti
- r. 1913 - člen Českej akadémie vied a umenia v Prahe
- r. 1921 - zomiera v Dolnom Kubíne

- vstup do lit. - 60-te roky 19. st. - komplikovaná polit. situácia
- generačná výmena, nová generácia na čele s Hviezdoslavom
- Básnické prviesienky Jozefa Zbránskeho (1868)
- r. 1871 vydáva almanach Napred (spolu s Karolom Banšellom)
- r. 1877 - 1. krát pseudonym Hviezdoslav - básne v Národných novinách

- lyrika:

Sonety (1886)
- básnický cyklus
- lyrická zbierka
- zamýšľa sa nad záhadami vesmíru, možnosti ľudského poznania
- báseň: Môj obzor nezná hraníc…

Letorosty I, II, III
- lyrický cyklus
- zápas o harmóniu subjektívneho sveta s objektívnou skutočnosťou

I. - nechce sa svojou poéziou zúčastniť svárov, no vidí, že na skutočnosť musí reagovať kritikou => značne kritická, real.

aspekt kritickosti
- novosť formy: slabično prízvučná prozódia, používa jambický verš ( u - - neprízvučná a prízvučná doba v slove)
- bohatá obraznosť - vlastné autorove slová = novotvary, biblizmy, archaizmy, skracovanie slov, spojky (aby to slabične vychádzalo)
- báseň: Dávam z úprimnosti duše - písanie bez prikrášľovania, skutočne

II.
- životopisné údaje (čierny rok - zomrel mu otec, matka, brat a dozvedel sa, že je neplodný)
- vyjadrenie smútku z tohto roka
- lyrický hrdina básní unavený - uvedomuje si plynutie času a jeho neúprosnosť a neúprosnosť životných premien
- básne: Mňa kedys´ zvádzal svet, Pustý dom
- => jeho zmyslom života sa stáva tvorivá práca - najvyššia hodnota a dáva zmysel ľudskej existencii

III.
- prechod k celospoločenským problémom
- vyjadruje pochybnosti o zmysle vlastného diela
- jeho smútok pramení aj zo spoločenskej situácie, sociálnych krívd páchaných na národe - útlak chudobných, príživníctvo druhých
- básne: K vám urodzeným veľkomožným; Ó, prečo nie som víchrom

o Prechádzky jarom, Prechádzky letom - cykly, východiskom je príroda

Žalmy a hymny
- smútok z osobného života i meniacej sa spoločnosti
- jednota osobného života so spoločenským
- bojí sa zániku vlastného národa i rodu (keďže je bezdetný)
- na kritiku si vyberá formu žalmu

o Stesky (1903) - úzkosti, cíti sa nepochopený a zbytočný

Dozvuky
- myšlienky staroby, lúčenia sa so životom
- lúč nádeje vidí v obrodení ľudskosti, kt. je založená na práci a viere
- ľud sa prebúdza

Krvavé sonety (1914)
- sonety o vojne, krvi a smrti
- dôsledok z prvých dojmov vypuknutia 1. SV
- chcel vyjadriť rozhorčenie nad hlbokým mravným úpadkom ľudstva
- 32 sonetov tvoriacich jednotný, harmonický celok
- 1 sonet tvorí 14 veršová myšlienkovo uzavretá báseň
- jeho sonet: 2 štvorveršia (kvartetá) a 2 spojené trojveršia (tercetá)
- štvorveršia - úvod, naznačí dej, vyvolá atmosféru, nastoluje, rozvíja myšlienku, problém, rým: obkročný (abba)
- trojveršia - pointa, záver, rým: zväčša striedavý (cdcd)
- verš: jambický
- prozódia - sylabotonická
- manifest, protest proti nezmyselnosti vojny
- 7 zákl. motívov:
1. spev o krvi 2. podáva obraz vojny 3. obžalúva ľudstvo a kresťanstvo
4. hľadá vinníka (sebectvo, egoizmus, závisť) 5. úvaha o mieri
6. uvažuje nad témou Slováci a slovanstvo 7. privoláva mier

- epika:

Hájnikova žena
- lyricko-epická
- kompozícia - 15 spevov + 2 lyrické vstupy (orámcovanie - pozdrav a zbohom)
- šľachta x drobní ľud
- drobní ľud: Mišo Čajka, Hanka, starý Čajka, Hankini rodičia
- zemania: Artuš Villáni, starý Villáni
- autentické prostredie - oravské prostredie
- úvod (expozícia), zauzlenie (kolízia), vyvrcholenie (kríza), rozuzlenie (peripetia), záver (katastrofa)
- lyrické časti: piesne - naznačujú, čo nebolo dopovedané (Pieseň hviezd, Poľovnícke piesne, Piesne pomätenej Hanky, Dvojspev mladého páru - naznačujú zlom); reflexívne (úvahové časti)
- hl. idea: mravná sila slovenského ľudu - jadro národa
- Pozdrav - oslava oravskej prírody - sila, spravodlivosť, krása, istota, pokoj
- rozdielnosť sveta zemanov x drobný ľud
- 2. spev - všíma si predovš. rozdielnosť 2 svetov, kontrast prostredia, v kt. žijú (hájovňa x kaštieľ, morálka bohatých x chudobných, vizuálny kontrast)
- harmonizačný záver - Hanke sa narodí dieťa
- Hanka zabije v sebaobrane Artuša Vilániho, kt. je dotieravý a chce sa jej zmocniť. Artuš je synom starého Villániho, v kt. hájovni bývajú. Mišo, jej manžel, vezme vinu na seba. Pri pojednávaní Hanka vtrhne do súdnej siene a prizná sa. Neodsúdia ju, lebo je pomätená. Starý Villáni ich vyhodí z hájovne. Jedného dňa mu zachránia život a on im opäť dovolí nasťahovať sa do nej. Ežo Vlkolinský
- spoločenský epos
- odpoveď na ? „kto má stáť na čele štátu"
- obl. Vyšného Kubína
- hl.

postava: Ežo Vlkolinský
- príbeh začína smrťou Ežovho otca - jeho peniaze odchádzajú k Estere (predstaviteľka zemianstva, pyšná)
- Ežo sa zamiloval do chudobnej Žofky Bockovie - postaví sa proti matke
- odchádzajú k strýkovi Eliášovi, kt. má zlý vzťah k Esterou a chce ju nahnevať - Eliáš sa postaví na stranu Eža, kt. si berie Žofku
- to sa nepáči Estere (úpadok zemianstva - morálny aj ekonomický)
- narodí sa im syn Benko, kt. obmäkčí srdce Estery a zblíži ju s Ežom a Žofkou
- ponúka návod ako postupovať k jadru slov. národa - demokraticky
- na čele má byť: zemianstvo + sedliactvo

Gábor Vlkolinský
- syn zemianskej rodiny, kt. upadá morálne aj ekonomicky
- matka pije, neskôr sa pridá aj otec => úpadok
- predajú majetok, Gábor sa chce priženiť do sedliackej rodiny
- pokúša sa o Uľku Gaškovie - jej matke jej nedovolí vziať si ho a vydá ju za Maťka Koštiaľa, Marku Tomášovie - odmieta ho, Zuzku Klockovie - odmieta ho kvôli Aladárovi Farkašovi
- prichádza Ežo, kt. mu poradí rod. Blažkovie
- prácou a čistým čestným životom si má zabezpečiť lepšiu budúcnosť
- na čele majú byť: zemania, kt. sa spoja so sedliakmi, samo zemianstvo nemá nárok na vedenie slov. národa

o písal aj krátke epické skladby, v kt. zobrazoval dedinu (+ aj -): Poludienok, Večera, Prvý záprah, Bútora a Čútora, Na obdnôcke
o balady zo života ľudu: Anča, Margita, U kaplice, Zuzanka Hraškovie
o biblické epické básne: Agar, Ráchel, Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov
o hist. epické básne: Rastislav, Pribina, Ľúbosť Svätoplukova
- hry:
o Vzhledanie
o Pomsta
o Otčim

Herodes a Herodias
- tragédia
- pri umeleckej realizácií sa opieral o preklady Hamleta a Sna noci svätojánskej
- inšpiroval sa starovekými dejinami židovského národa a Bibliou
- Herodes Antipas - za Tibéria vládol nad 1 rímskej prov. Palestíny
- Herodiada - jeho 2. manželka
- 5 dejstiev - sčasti veršom a sčasti prózou (podľa Shakespeara)

- preklady: Shakespeare, Geothe, Schiller, Mickiewicz, Slowacki, Puškin, Lermontov, Petofi, Arany, Madách - prekladá ich vrcholné diela
- 2 skutočnosti: 1. chce dokázať rovnocennosť slovenčiny a ktorýmkoľvek básnickým jazykom svet. lit., 2. skúša a overuje nosnosť vlastnej básnickej metódy pri zvládaní nových umeleckých úloh

ü básnické prostriedky
zvukomaľba
metafora -> genitívna metafora
personifikácia
prirovnanie
metonymia - prenesenie významu slova na zákl. vnút. vzťahov
hyberbola - zveličovanie
epiteton - konštantný = konstans al. ozdobný = ornans
synekdocha - zastupuje časť za celok al. celok za časť
elipsa - výpustka (chýbanie niekt.

slovných druhov)
paradox - prekvapujúce spojenie (ruža rany)
paralelizmus - opakovanie tých istých syntaktických konštrukcií (podmet + prísudok, podstatné m. + príd. m. = syntagma)
archaizmy
biblické slová
vlastné mená biblických a mytologických bytostí
novotvary

Martin Kukučín (1860 - 1928)
- vl. m. MUDr. Matej Bencúr
- nar. sa v Jasenovej na Orave
- študoval na gymnáziách v Revúcej, Martine a Banskej Bystrici
- učiteľské štúdium - Kláštor pod Znievom
- istý čas ako pedagóg v Jasenovej
- rozhoduje sa pre štúdium medicíny - 1885 - 92 - Praha - najkrajšie poviedky o slovenskom ľude, stáva sa tu členom spolku Detvan, v kt. pôsobí lit. a kult.
- istú dobu pôsobil ako lekár v Prahe
- 1893 odchádza na ostrov Brač (Dalmácia) - mesto Selce - pôsobil tu ako lekár (Dom v stráni)
- v r. 1904 sa žení s domorodou obyv. - Perica Didolicová
- v r. 1907 odchádza do J Ameriky: Buenos Aires - Santiago de Chile - lekár, presťahuje sa do Chile - lekár mesta Penta Arenas - žije tu medzi chorvátskymi vysťahovalcami
- po 1. SV (1922 - 3) - návrat na Slovensko, zimu prežíva v Martine
- návrat do Chorvátska, žije vo viacerých mestách
- 1928 - zomiera na zápaľ pľúc
- na Martinskom cintoríne - jeho pozostatky, hrob i mohyla
o Na hradskej ceste (1883) - 1. poviedka, uverejnená v Národných novinách
- motívy: 1. dedinské 2. námety z Dalmácie
3. život vysťahovalcov (Mať volá - J Amerika) 4. historické
- žánre: črty, poviedky, novely, spoločenský román, románová skladba, cyklus hist. románov, cestopisné črty, divadelné hry, lit. a spoloč. publicistika - fejtóny, lit.-kritické štúdie

1. obd. (1884 - 86)
- prvé roky, štúdium v Jasenovej
- v tvorbe kladie dôraz na psychologickú a charakterovú kresbu postáv
- využíva slovnú a situačnú komiku
o Rysavá jalovica (1885)
o Z teplého hniezda
o Neprebudený (1886)
o O Michale
o Veľkou lyžicou

Rysavá jalovica
- kritizuje alkoholizmus na slovenských dedinách
- nečinnosť slovenského dedinského ľudu - práca, jarmoky, krčmy
- Krt - aktivita, odchádza na pílu, pokrok
- píla v Tramtárii - predzvesť nového života
- Adam Krt ide na trh predať krpce. Od suseda Adama Trnku kúpi kravu a dobrú kúpu idú spolu zapiť do krčmy. Prepijú vš. peniaze a keď vyjdú z krčmy zistia, že krava zmizla. Márne ju hľadajú, až nakoniec odíde Krt domov bez nej. Doma ho čaká manželka Eva, kt. mu vynadá. Krt odchádza preč. Na druhý deň sa objasní, že kravu vzala suseda Eva Trnková domov, lebo nevedela, že je predaná. Avšak Krt je už preč, odišiel na pílu do Tramtárie. Po nejakom čase sa aj so zarobenými peniazmi vráti domov k Eve.

Neprebudený
- Ondráš Machuľa - slabý na duchu, pásol husi
- Zuzana Bežanovie - flirtuje s Ondrášom, no on si to vysvetlí inak, vydáva sa a on si myslí, že za neho, že je to aj jeho svadobný deň, ide na svadbu, začína horieť hosp. budova, zachraňuje husi a sám prichádza o život

2. obd. - pražské obd. (1887 - 90)
o Na obecnom salaši
o Z našej hradskej
o Pred skúškou
o Mladé letá - rozsiahla poviedka, novela
o Vianočné oblátky
o Úvod k vakáciam

3. obd. - obd. jeho vrcholnej poviedkovej tvorby (1890 - 94)
o Keď báčik z Chochoľova umrie
o Mišo
o Dies irae (Dni hnevu)
o Do školy
o Zo stupňa na stupeň
o Zápisky zo smutného domu

Keď báčik z Chochoľova umrie
- Ondrej Tráva - sedliak (buržoázia), vynaliezavý, prototyp nového sedliaka, začína podnikať
- Artuš Domanický - skrachovaný zeman, o kt. nikto nevedel, že je skrachovaný, sluha Adam a žena Eva, jeho jediný majetok - 3 hroby predkov pod Jaseňmi

4. obd. - bračské obd. (1903 - 4)
o Dom v stráni
o Mišo II.

Dom v stráni
- sedliaci (težaci):
- Mate Berac a jeho rodina (patriarchálny spôsob)
- Jera - manželka
- dcéry: Katica (ml., zamilovaný je do nej Paško Bobica) a Matica
- syn: Ivan, jeho manželka: Barica
- zemania (patriciovia):
- Šora Anzula (pani)
- syn: Niko Dubčic
- Dorica Zorkovičová
- 1. problém lásky, 2. težaci x patriciovia, 3. rozklad patriarchálneho sveta

- písal cestopisy - cestopisné črty z Dalmácie:
o v Dalmácii a na Čiernej Hore (1898)
o Rijeka - Rohič - Záhreb (1901)
o Prechádzka po Patagónii - z Latinskej Ameriky
o Dojmy z Francúzska

Mať volá (1926 - 27)
- o chorvátskych vysťahovalcoch v Punta Arenas v J Amerike
1. zaoberá sa príčinami vysťahovalectva
2. rozoberá zmysel peňazí
3. nie je skeptický, vidí mravnú obrodu ľudského ducha, charakteru (vychádza z filozofie Tolstého)

- 1922 - 23 - návrat na Slovensko
- hľadá námet na ďalšie práce

Lukáš Blahosej Krasoň (1929)
- hist. román
- 2 zväzky
- obd. z poslednej fázy národného obrodenia, uzákonenia spis. slovenčiny
- životopisný román o štúrovcovi Samovi Bohdanovi Hroboňovi a jeho láske k Vlastimile Rojskej

Bohumil Valizlosť Zábor (1930)
- 4 zväzkový hist. román
- (Ctibor Zoch)
- hist. práce, kt. mapujú posledné obd. národného obrodenia
- omnoho menej deja, nad dejom prevažujú úvahy, opisy a rozprávania

- drámy:
o Bacúchovie dvor - problém vysťahov.
o Obeta - prepis románu Lukáš Blahosej Krasoň
o Komasácia - zcelovanie pozemkov
- hist. novely:
o Košútky, Klbká - o hist. prelomovom r. 1848/9
o hist. próza: Rozmajrínový mládnik - problém Bachovho absolutizmu.