2. vlna slovenského realizmu (1900-1918)

zákl. zn.:
- neidealizuje sa národná spoločnosť -> kritický prístup
- nezáujem o ? „kto má stáť na čele slovenského národa"
- záujem o rozvrstvenie slov. národa
- hl. záujem:
1. vnút. svet človeka = vykreslenie psychiky
2. sociálna situácia človeka
- patriarchálny úpadok
- už nie je silný záujem o zemianstvo

- zákl. metóda - kritika

- časopisy, pôsobenie spolku Detvan (1822) - čítali Tolstého, Zolu, Ibsena, Sienkiewicza
- časopis Hlas - prívrženci hlasisti, Martin - konzervatívne centrum, kritizovali jeho konzervativizmus
- časopisy: Dennica (Vansová), Prúdy
- 1909 - Zborník slovenskej mládeže - prispievali mladí literáti

- autori sa už neviažu na ústnu ľudovú slovesnosť
- ich výpoveď - subjektívnejšia

poézia
- zjednodušenie jazyka - gram. a jazyková zložka básne
- vnút. citový vzťah lyrického subjektu

dráma:
J. G. Tajovský - vytv. ľudovej drámy - živé charaktery, konflikty - reálne

- nezobrazovanie rozsiahlych obrazov zo života ale všímanie si životných detailov, vnútro človeka, nielen popis ale analýza skutočnosti

Božena Slančíková-Timrava (1867 - 1951)
- celý život prežila v 2 dedinkách: Políchno, Ábelová
- 1 rok navštevovala meštiansku školu v BB
- 1 roka robila spoločníčku Pauly Országhovej
- zopár rokov (po otcovej smrti) robila vychovávateľku v materskej škole - v Ábelovej
- nikdy sa nevydala
- 4 zákl. témy:
1. život dedinského ľudu
2. život vidieckej inteligencie
3. 1. SV a -> 1. št. Čechov a Slovákov
4. vnút. svet autorky + zaujíma postoj k dobovým témam
- ľúbostná téma nie sentimentálne, ale ironicky, satiricky

1. obd - 1893
o Za koho ísť
o Darmo
o Kandidát ženby
o Zvrchovaný čas
o Pomocník
- próza
- téma: ľúbostná tematika, lásku chápe ako zrkadlo, kt. odráža charakteristickú vlastnosť ľudí
- zaznamenáva tu sv. životnú skúsenosť
- krátke žánre, hlavné postavy 1, 2
- typický príbeh: láska, jej vzplanutie, vydaj

2. obd. - 1896
- zachytáva širšie životné úseky a zložitejšie medziľudské vzťahy z prostredia panskej spoločnosti = vidiecka inteligencia
o Na jednom dvore
o Mojžík
o Mocnár
o Márnosť všetko
o Ondro Hľonzo
o Ťapákovci (1914) - kritika jednoduchého dedinského ľudu

3. obd.
o Hrdinovia (1918) - novela
o Skon Paľa Ročku (1921)

Hrdinovia
- novela
- prvýkrát téma 1.

SV
- v tej dobe scenzurované
- 12 kapitol
- novela sa začína bubnovaním - ohláška vojny, končí sa vyhlasovaním mŕtvych
- praví hrdinovia: Štefan Širický - mladý podnotár, pacifista, nenávidí vojnu, no bojovať de - je to totiž jeho svätá povinnosť, zomiera pri záchrane nepriateľa
- antihrdinovia: Laci Baláň - notár, vykrikuje, ako treba ísť bojovať, no keď na neho padne rad, tak odpadne, podplatí doktora => nemôže ísť bojovať, lebo má choré srdce
- Anča Demákovie - jej muž je už mŕtvy, vždy to ľutovala, smútila, teraz je rada, lebo je pochovaný pri nej
- Zuza Pekovka - je zamilovaná do Ďura Matvejovie, no ten na ňu zabudne a berie si Anču; sirota, potom si vzala hrbáča, chlapa, kt. nikto nechcel, vš. ženám odvelili mužov, jej nie (mal hrb), berie vojnu ako zadosťučinenie - keď jej Anča vzala Ďura, nech ho teraz jej zoberie vojny; to sa aj stane, Ďura zastrelí nepriateľ pri pripaľovaní cigarety
- Liza Malinská - ľahkovážna, bezcitná, zamiluje sa do nej Širický, keď odchádza na vojnu, ide sa k ním rozlúčiť, no matka im to nedovolí (mala podobného manžela, ten jej utiekol do Ameriky)
- psychologizáciou vykresľovaná vojna

4. obd.
Skúsenosť (1902)
- autorka = Marína Majtanová - vnímavá, citlivá postava, žena, kt. sa ťažko podrobuje malomeštiackym spoločenským zvyklostiam
- pani Bukovičová = Hviezdoslavova sestra, maďarónka
- básnik Janor - autorka si s ním rozumie, + postava

o Všetko za národ (1926) - autorka = Viera Javorčíková
- pokúsila sa aj o divadelné hry:
o Chudobná rodina
o Páva
o Odpoveď
o Prekážky
- vytv. až 1150 lit. postáv (700 dedinských)

Jozef Gregor-Tajovský (1874 - 1940)
- nar. sa v Tajove
- otec - richtár, ľahostajný k národným veciam
- matka - pracovitá, vychovávala 10 detí
- dali ho vychovávať Štefanovi Greškovi - starý otec, získal od neho vš. morálne zásady a pravidlá
- už v zákl. škole vzdoruje maďarizácií
- študoval na učiteľskom ústave
- pôsobil ako učiteľ, maďarské deti po maďarsky, slovenské po slovensky - potretsaný dekanom
- strieda školy
- 1898 - Praha - ekonomická akadémia, spolok Detvan - zoznamuje sa tu s českou kult. a lit. (Jirásek, ovplyvnený i Čechovom a Gogoľom)
- pridáva sa k hlasistom - sv. práce uverejňuje v Hlase a Prúdoch
- po skončení štúdií - návrat na Slovensko
- po dedinách zbiera piesne
- za novinársky článok o útlaku = basa
- odchádza do Rumunska, aj sa manželkou (lit. m. Hana Gregorová)
- návrat na Slovensko
- redaktor Národného hlásnika - ľutuje to
- počas 1. SV - priamy účastník boja na ruskom fronte, návrat do vlasti ako kpt.
- keď r. 1939 nastupoval fašizmus vnútorne trpel
- zomiera v Tajove
- cez sv. diala kritika sociálnych pomerov = „hanobiteľ národa"
- najprv písal poéziu, no aj Vajanský ho upozornil, že na to nemá
- prvotiny:
o Omrvinky (1897) - zbierka čŕt, pálčivé ? prostého ľudu, chcel výchovne pôsobiť na čitateľa
o Z dediny (1897) - súbor čŕt

1. obd. - do r.

1904
- podáva nový obraz dediny, zaoberá sa sociálnymi problémami
o besednice: Maco Mlieč, Apoliena (1902 - 3) - predstavuje sa ako vynikajúci portrétista, retrospektíva

Maco Mlieč
- (podľa pohára na mlieko - mliečnika)
- rozprávačom je sám autor
- Maco Mlieč - stretol sa s ním na potulkách, starý 60 r. muž, fyzicky nepohľadný, no vnút. čistý
- Maco Mlieč prichádza k richtárovi a pracuje u neho ako sluha, po smrti jeho matky fyzický úpadok
- stará sa o kone, kravy a teľatá; pracoval iba za jedlo, ošatenie, tabak, alkohol
- Maco Mlieč zomiera, richtár mu vystrojí patričný pohreb

Apoliena
- príbeh slúžky, bitá sv. otcom => hluchá, v jednej rodine sa stará o deti, všetci si ju tam doberajú, na návštevu prichádza jej matka so sestrami, vypovedia ostatným, čo sa stalo => tí si ju začnú vážiť

2. obd. - chlebové obd. (1908 - 18)
o Mamka Pôstková (1908)
o Horký chlieb, Na chlieb, Mišo (1909)
o Zomrel Tomášik (1910)
- zaoberá sa sociálnou tematikou
- charakteristické je subjektívnejším rozprávaním
- silný kontakt so slabým jedincom - sociálne najnižšia trieda
- chcel zachytiť objektívnu taktiku doby - človek zneužívaný ako lacná pracovná sila
- tieto postavy morálne čisté, mravné, usilujú sa o to
- postavy slabé voči zlu a musia sa spoliehať len na sv. fyzickú a mravnú silu

Mamka Pôstková
- rozprávačom je bankár
- mamka podnikateľka prichádza do banky pre 3 koruny
- jej manžel - pijan, syn - obdobný ako otec = vykorisťovatelia
- syn sa oženil, otec zomiera = úľava
- synovi dávala peniaze, vyhodil ju, odsťahovala sa do komôrky
- morálna sila človeka

3. obd.
- Rozprávky z Ruska

4. obd.
- dráma:
o Ženský zákon (1900) - komédia
o Nový život (1901) - vážna hra
o Statky-zmätky (1909)
- jednoaktovky:
o Matka
o Tma
o Hriech
o V službe
- nesnaží sa moralizovať, snaží sa len kriticky poukázať na chyby v charakteroch
- vynikajúci kreslič charakterov - vynikajúci psychológ

Statky-zmätky
- táto hra sa začína na Vianoce, aj sa končí na Vianoce, vš.

časti sa odohrávajú cez nejaké sviatky
- Tomáš Kamenský (dcéra Zuzka), Jano Žavko (syn Ďurko), Ondrej Palčík (žena Mara, bezdetní), Žofa, Beta - rozvedená žena
- Palčíkovci navrhnú, aby Zuza a Ďuro sa vzali, bývali by u nich, pracovali by tam, neskôr by po nich zdedili majetok (už to sľúbili mnohým mladým ľuďom - zdierali ich, pracovali u nich)
- Zuza - pasívna, naivná, nevedela sa vzbúriť, nevedela sa pracovať, len pracovala
- Ďuro - nerád pracoval, lenivý, pasívny, behal za Betou = záletník
- všetci sú za to, aby sa vzali - len Tomáš nie - je proti, no oni sa vezmú
- o 1 roka sú všetci nahnevaní a nespokojní
- Zuza je nahnevaná na Ďura - záletník (Beta)
- Ďuro na Zuzu - chladná, nevie sa zabávať
- Palčíkovci - nikto tam nepracuje
- Zuza - odchádza k sv. rodičom - vzoprie sa, vydatá tehotná žena
- Ďuro si chce priviesť Betu, Palčíkovcom sľubuje, že bude viac pracovať, oni súhlasia
- prichádza Beta, no nič sa nemení - stále lenivosť
- Kamenskí sú nahnevaní, je to hanba pre Zuzu
- Beta a Ďuro chcú od Palčíkovcov, aby už na nich prepísali nejaký majetok, nesúhlasia => Beta odchádza domov, Palčíkovci nechcú Ďura za sluhu
- Ďuro chce, aby sa Zuzka k nemu vrátila, aj jej mama s tým súhlasí, no ona prekoná sama seba a k manželovi sa nevráti, rozhodne sa žiť sama s dieťaťom
- vykreslil reálne a kriticky charaktery jednotlivých postáv
- dynamika

- drámy s hist. tematikou:
- východiskom Tajovského - kresťanský humanizmus
- ľudový jazyk - kritické vykreslenie reality
o Smrť Ďurka Langesfelda - udalosti revolučných r. 1848/9, sleduje osudy slov. povstalca, učiteľa
o Blúznivci - tragický údel notára Messerschmidta pranierujúceho plané národovectvo
o Hrdina - „hlas" svedomia demobilizovaného vojaka Janka Mihálika, kt. sa stal hrdinom proti sv. vôli
- hry, v kt. prevažuje dokumentárna vernosť nad dramatickou nasýtenosťou

Ľudmila Podjavorinská (1872 - 1951)
- vl. m. Ľudmila Riznerová
- z chudobnej učiteľskej rod.
- len ľudová škola, dopĺňala si vzdelanie čítaním kníh lit. kritika Ľudovíta Riznera (jej strýko, požičiaval je knihy)
- lit. pôsobila v novinách a časopisoch + sociálna pracovníčka
- začala tvoriť ako veľmi mladá
o 1. besednica: Turecká svadba - mala len 15 r.
- prvá žena, kt. sv. práce zverejnila knižne: Z vesny života - zb. lyrických veršov, v duchu romantizmu
- epické básne:
o Na bále
o Po bále
o Prelud
- výrazne sa prikláňa k realizmu, mali úspech, meštiansky spoloč. život
- nepokračovala v realistickej tvorbe, ale písala romanticky - balady
- poviedky - realistické:
o Ondráš
o Žena
o V otroctve
- humoristické poviedky z dedinského života:
o Sokovia
o Na záletoch
o Pod svietňou
- pre deti a mládež (detstvo - plnohodnotná súčasť života), veršované rozprávky:
o Zajko Bojko
o Čin Čin
o rozsiahla poviedka: Baránok boží - sociálna próza pre deti
- vytv. umeleckú prózu a poéziu pre deti

Ján Čajak (1863 - 1944)
- vstúpil do lit. s tzv. druhou vlnou realist.

spis., no väčšina jeho próz nesie znaky začiatočného obd.
- zbierky ľudovýchovných poviedok:
o Tri rozprávky (1907)
o pred oltárom (1908)
o Suchoty (1910)
o Jožkova svadba (1913)
- záujem o životné prostredia dolnozemských Slovákov

Rodina Rovesných (1909, pod pseudonymom Aliquis, lat. Voľakto, Niekto)
- románový pokus
- problematika „stredných vrstiev"
- hmotný a mravný úpadok rod. bohatého obchodníka, zapríčinený predovš. zradou národných ideálov a odvrhnutím tradičných hodnôt slovenského života
x
- ideálny protiklad, vzostup mladého chudobného obchodného pomocníka, zaslúžene odmeneného práve za vernosť tomu, čo rod. Rovesných zradila
- učiteľ Pavel Poničan - prenasledovanie slov. inteligencie v predprevratovom obd. a zároveň nejedna autobiograf. črta.