Francúzska realistická literatúra

Honoré de Balzac (1799 - 1850)
- autor kritického realizmu
- sústredil sa na sv. dobu a medziľudské vzťahy, kt. ovládli peniaze a túžba presadiť sa v spoločnosti
- pripisuje sa mu autorstvo románovej tvorby, kt. sa dnes už považuje za tradičnú
- Balzacovský román kladie dôraz na zaujímavú fabulu a detailne ju rozvíja, pracuje s reálnym časom a priestorom, má vševedúceho rozprávača, dynamický rozvíjaný dej s intrigami a peripetiami, má dlhšiu expozíciu
- metóda: „kameň padajúci zo svahu"
- postavy komponoval podľa reálnych vzorov a vytv. erbové typy (obetujúci sa otec Goriot, ambiciózny mladík Rastignac)
- vytvoril okolo 2 tis. postáv, pracoval 20 hod. denne
- pracoval rýchlo, novela za noc, román za 2 týždne
- vytvoril rozsiahle dielo, kt. je i zaujímavým dokumentom doby Ľudská komédia (1829 - 49), 87 románov delí autor na 3 časti:
1. štúdie mravov (člení ich na 6 scén, napr. zo života parížskeho, vidieckeho, vojenského, súkromného a iné)
2. filozofické štúdie
3. analytické štúdie
- najznám. dielo: Otec Goriot


Guy de Maupassant (1850 - 93)
- žurnalista, spisovateľ
- študoval právo
- aktivista v prusko-franc. vojne
- potom úradník
- pod vedením Flauberta, matkinho priateľa písal pod pseudonymom eseje, kritické články a erotické verše, za kt. mu 1879 hrozilo väzenie
o ľúbostná poézia: Verše - zbierka
o divadelné hry: Príbehy zo starých čias, Divadelná skúška
- 6 románov:
o Miláčik
o Mont-Oriol
o Peter a Ján (Pierre a Jean)
o Naše srdce
o Silná ako smrť
o Život

Gulôčka
- novela z prusko-franc. vojny
- Počas vojny skupina 8 ľudí cestuje vo voze, medzi nimi je aj prostitútka Gulôčka, kt. všetci pohŕdajú a ignorujú ju, až do chvíle, kým sa im neminú potravinové zásoby a Gulôčka ich neponúkne svojimi koláčmi. Dostanú sa aj do zajatia vojakov a tu opäť zistia, že Guľôčku potrebujú, lebo iba to, že sa vyspí s generálom im môže zachrániť slobodu.

Miláčik
- román
- hl. hrdina: Georges Duroy
- o karieristovi, kt. svojou bezočivosťou, bezohľadnosťou, príťažlivosťou a návštevy v posteliach žien sa dostáva do vyššej spoločnosti
- Hrdina prichádza do Paríža, kde stretáva kamaráta vydavateľa Forrestiera, kt.

mu ponúkne prácu.
- jeho prvou milenkou je pani de Marelle, rok po smrti Forrestiera sa žení s jeho ženou a stáva sa z neho vydavateľ novín, ďalej zvedie pani Walterovú, ženu bankára a majiteľa časopisu, rozvedie sa s Forrestierovou a mení si meno na Du Roy (kráľovský), požiada o ruku Suzanne, dcéru pani Walterovej a aj si ju berie, dostáva sa do vyššej spoločnosti a má perspektívu ministerského kresla
- autor prepletá autobiografické prvky
- výstižné charakteristiky postáv
- naturalistický akcent biologickej stránky ľudských vzťahov
- presný a detailný opis novinárskeho, finančného a polit. prostredia

Pierre a Jean
- román
- bratia
- Pierre - výraznejšia postava, rozumnejší
- pretekali sa medzi sebou, súperili, chceli si vziať bohatú vdovu
- Jean zdedil peniaze (20 tis FF), vš. sa o neho začali zaujímať
- Pierre sa začal zamýšľať, prečo ich priateľ z Francúzska odkázal peniaze práve Jeanovi
- zistil, že ten priateľ bol Jeanov otec
- Pierre sadá na loď a odchádza

Prechádzka
- poviedka
- Hl. postavou je úradník Leras, kt. pracoval v jednej miestnosti, bola tmavá a smutná, 40 rokov. Jedného dňa, počas krásneho západu slnka si vyšiel na prechádzku a v lese na lavičke rozmýšľal o láske medzi 2 ľuďmi (aj fyzickej). Ráno ho našli obeseného.

Za jarného večera
- poviedka
- 2 mladí ľudia, bratranec a sesternica Jacques a Jeanne, bývali pod jednou strechou spolu s tetou Lison a ich matkami. Raz si Jeanne vypočula rozhovor ich matiek a začala sa hanbiť, vzťah skrytý a neúprimný. Jacques sa do nej zamiloval. Jedného večera sa mladí išli poprechádzať, ich matky si šli oddýchnuť, teta Lison na nich čakala, videla cez okno, akí sú šťastní a rozplakala sa.
- za jednoduchým príbehom sa skrýva jedno obrovské ľudské utrpenie a nešťastie

· naturalizmus
- tvrdší realizmus
- smer, kt. sa usiluje vystihnúť životnú pravdu, kt. je však chápaná v duchu pozitivizmu
- človek = súčasť prírody, má sv. potreby; je determinovaný prostredím, v kt. žije; sv. úlohu zohráva taktiež dedičnosť => človek je fyziologicky a sociálne určený

Emile Zola (1840 - 1902)
- predstaviteľ naturalizmu
- skoro osirel -> bieda
- študoval na lýceu, no nikdy nezmaturoval
- colný úradník, nakladateľský pracovník
- zgrupovala sa okolo neho skupina mladých románopiscov, Médanská skupina (aj Maupassant), kt. vydala zbierku noviel Médanské večery (1880), manifestujúcu materialistické presvedčenie a odmietnutie sentimentálneho romantizmu; niekt. členovia sa v 1888 „manifestom piatich" od hnutia odklonili
- v 1897 vystúpil na obranu Dreyfusa a napísal prezidentovi republiky slávny list „Obviňujem", odsúdili ho, no ušiel do Anglicka a vrátil sa až o 2 roky
- vzťah k umeniu, teoretická práca o impresionizme (Cézanne - jeho spolužiak a maliar)
- romány zaradené do cyklu - 20 zväzkov
- témy románov: ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov , do popredia vystúpil humanistický akcent
- romány:
o Rougonovci-Macquartovci (podtitul: prírodovedný a sociálny dejepis jednej rodiny za 2.

cisárstva) - vopred nakreslil rodokmeň početnej rodiny a aby účinky vplyvu dedičnosti boli dostatočne výrazné, za predkov rodiny vybral nervove chorú ženu, jej zdravého manžela Rougona a milenca-alkoholika Macquarta, na potomkoch (manželských i nemanželských) za z generácie na generáciu prejavovali vplyvy týchto defektov; 2. časť sv. teórie - vplyv prostredia - uplatňoval tak, že svoje postavy programovo rozmiestnil do najrozličnejších prostredí
o Brucho Paríža
o Nana
o Germinal
o Zabijak

Germinal
- Zola prvý raz v hist. franc. literatúry predstavil proletariát a zobrazil sociálny boj medzi ním a kapitálom

o sociálne poviedky: Ninone
o teoretické práce o impresionizme a naturalizme

Gustave Flaubert (1821 - 80)
- najväčší románopisec z 2. pol. 19. st.
- syn chirurga
- študoval právo na parížskej uni, trpel epileptickými záchvatmi, a preto štúdium nedokončil
- skoro celý život prežil v mestečku Rouene
- cesty po Európe a S Afrike
- poznal sa s Turgenevom a Sandovou
- odmietol manželstvo, niekoľko afér so staršími ženami
- aj on vychádza z realistickej metódy pozorovania skutočnosti, jej objektívneho pozorovania, spája však požiadavku pravdu s požiadavkou krásy
- Zola v ňom videl iniciátora naturalizmu, proti čomu sa Flaubert bránil, Maupassant ho pokladal za sv. učiteľa
- jeho romány - spravidla tragické príbehy o stretaní sa reality a citov
- romány:
o Salambo (1862) - hist. román, staroveké Kartágo
o Citová výchova (1869)
o Pani Bovaryová (1856)
o Bouvard a Pécuchet (1881) - nedokončený
- poviedky:
o Pokušenie sv. Antona
o Prosté srdce
- dráma:
o Kandidát
o Zámok srdca

Pani Bovaryová
- úvod - osud Charlesa Bovaryho, jeho svadba s Emmou, spoločný život v Tostes
- Hl. postava: Emma B. - mladá, krásna, bola vychovávaná v kláštore, vzťah medzi mužom a ženou poznala len z románov. Z toho si vytv. ideál muža a spôsob života (snívala). Bývala v meste na vidieku. Raz sa zúčastní s manželom Charlesom na plese, porovnáva vikomta s ideálom, sťahuje sa s manželom do Yonvillu. Emma sa stretáva s pisárom Leónom, navzájom sa do seba zamilujú, no León odchádza do Paríža a ich láska ostáva nenaplnená. Na plese sa zoznámi s Rodolphom, zamiluje sa do neho, je neverná manželovi, no Rodolpho ju iba využíva. Emma s ním chce utiecť, on jej však napíše list, z kt. ona upadne do depresie a on odchádza.

Stendhal (1783 - 1842)
- vl. m. Henri Beyle
- Stendhal - podľa nem. mestečka, kde istý čas pôsobil
- syn advokáta, skoro stratil matku
- postavil sa proti otcovi, kt. bol na strane aristokracie
- vstúpil do Napoleonovej armády, s kt. sa dostal do Tal. - obľúbil si túto krajinu a jej ľud
- po 3 rokoch začal opäť študovať, obľúbil si najmä veľkých spis.

minulosti, nevážil si však vôbec sv. rovesníkov
- znovu sa prihlásil do Napoleonovej armády a zúčastnil sa na každej významnej bitke
o až po návrate Bourbonov odišiel do Milána a vydal tam sv. 1. knihu Haydnov život, onedlho Dejiny maliarstva
o štúdia: Rím, Neapol, Florencia
o práca: O láske
- romány:
o Armance (1827)
o Červený a čierny (1830)
o Lucien Leuwen - vyšiel posmrtne a je nedokončený, pôv. názov bol Červený a biely
o Kartúza Parmská (1839)
- smrť ho zastihla v Paríži na dovolenke, podľa sv. želania má na hrobe nápis: Arrigo Beyle, Milanese
- za jeho života nemali jeho diela veľký úspech, ich hodnotu objavili až po 1880, ako to sám predvídal.