svetovej vojny bolo vojenské letectvo novinkou, po niekoľkých pokusoch bolo však zrejmé, že najúčinnejšou leteckou zbraňou je guľomet pripevnený tak, aby strieľal vpred. Nasadenie nových zbraní, ako granátov, trieštivých striel, šrapnelov, tankov, rovnako ako chemických bojových
látok – plynov, si vyžiadalo zhruba 10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených. 1. svetová vojna dosiahla dovtedy nepoznaných rozmerov a demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie absurdného ničenia. Stará Európa tak vykrvácala na bojiskách a nová musela najprv vzniknúť. Ničivosť 1., ale i 2. svetovej vojny, ktorá nasledovala v rokoch 1939 – 1945, podnietili nebývalý rozmach protivojnovej literatúry, keďže tieto dve udalosti spôsobili spomalenie citového rozvoja spoločnosti, čo bolo v ostrom kontraste s nevídaným napredovaním vedeckých a technických poznatkov. Nastala fáza strachu, ľudia sa obávali o svoj život a strácali ideály a vieru v spravodlivosť a lepšiu budúcnosť. Vojna bola otrasom, ktorý nútil uvažovať mysliaceho človeka o jej príčinách a spôsobe zabránenia jej opakovaniu. Toto obdobie nemohlo zostať nepovšimnuté u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie tejto éry. Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť a aroganciu. Počas 1. svetovej vojny dochádza k nadväznosti na predchádzajúce obdobie a naďalej sa rozvíjajú avantgardné smery. Po vojne sa uplatnil expresionizmus – tu sa formuje stratená generácia. K stratenej generácii zaraďujeme autorov, ktorí na vlastnej koži zažili hrôzy dvoch svetových vojen a v dielach sa k nej vracajú. Podarilo sa im vojnu prežiť a vracajú sa domov, ale ľudské besnenie ovplyvnilo ich povahy, myslenie a konanie. Strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier nie je pre nich vyslobodením, jeden bez druhého
neobstoja – kamarátstvo v zákopoch sa pre nich stalo celoživotným záväzkom. Pomenovanie stratená generácia sa pripisuje americkej spisovateľke Gertrúde Steinovej, u ktorej našli mladí spisovatelia „druhý domov“. Do tejto skupiny zaraďujeme amerických autorov Ernesta Hemingwaya (A Farewell to Arms, 1929), Wiliama Faulknera (Soldier´s Pay, 1926) a Johna Dos Pasosa (Man´s Initiation, 1920 a Three Soldiers, 1921). Medzi významných svetových autorov, ktorí písali diela s témou 1.