Má jednoduchú dejovú líniu, je zvláštny chýbajúcimi veľkými obrazmi utrpenia, skromným počtom postáv i časovým rozpätím, v ktorom sa odohráva – sú to len 3 mesiace. Silná je funkcia rozprávača, ktorý vysvetľuje a za postavy sa zamýšľa nad láskou a vojnou, je takmer sentimentálny. V tomto diele je po prvýkrát zachytené bombardovanie miest a život civilistov počas vojny, napr. zhoršenie ich sociálnej situácie – Luciina mama musí pracovať v továrni na výrobu zbraní, Peter je tým zhrozený. Od prvých riadkov je cítiť, že na lásku Petra a Lucie číha smrť. Je to istá dávka osudovosti, dopredu tušeného zlého konca, pred ktorým niet úniku, sprevádza ich vzťah v podobe krvi a smrti od začiatku. A ohraničuje aj jeho koniec. Nenaplnená láska mladých ľudí a jej nešťastný skon poslúžili autorovi ako jedna zo zbraní,
ktorými zápolí s vojnou. Kontrastom k nežnému citu je surovosť, brutalita a nezmyselnosť, ktorým sa nedá uniknúť. Mier láske žičí, vojna ju zabíja. Aj to je jedna z hlavných myšlienok tejto novely.
JAROSLAV HAŠEK sa narodil v roku 1883 v Prahe, v Českej republike. Zúčastnil sa 1. svetovej vojny, bojoval na východnom fronte, prebehol k Červenej armáde, roku 1921 sa však vrátil. Bol novinárom, pracoval ako bankový úradník, bol prozaikom, autorom kabaretných hier. Ako jediný autor dodáva do protivojnového románu satiru a humor. V cestopisných poviedkach
a humoreskách, ktorými debutoval na začiatku 20. storočia, vychádzal zo života obyčajných ľudí, búril sa proti byrokratickému režimu a pokrytectvu meštianskej morálky. Postupne vytváral typ ľudového hrdinu, čo všetko prežil, ktorý dosiahol vrchol vo Švejkovi. Pred 1. svetovou vojnou v jeho tvorbe prevládol nesúhlas s ideologickými hodnotami tej doby, najmä nacionalizmom a silná satira. Jej pomocou analyzoval spoločnosť a kritizoval tak rakúsku politiku, ako aj chyby českej politiky. V tomto období vzniká jeho dielo Dějiny Strany mírného pokroku v medzích zákona, ktorú založil pri voľbách roku 1911 ako paródiu na politický systém tej doby.
Najznámejším dielom J. Hašeka je nedokončený vojnový román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války (1921 – 1923), jedno z najpopulárnejších diel českej literatúry, ktoré vstúpilo v desiatkach prekladov, knižne i v časopisoch, do svetovej literatúry a vďaka nezabudnuteľnému výkonu R. Hrušínskeho aj do zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie.