Odmietla sa vydať z rozumu, živila sa sama, verila v pravú lásku. Do konca života neovládala slovenský pravopis. Založila materskú školu pre opustené deti, dostal sa jej titul „Národná umelkyňa“. B. S. Timrava je zakladateľkou psychologického realizmu v slovenskej literatúre, zaraďujeme ju do 2. vlny slovenského realizmu (1900-1918). Po skončení 1. svetovej vojny a utvorení ČSR nepodliehala ilúziám. Písala drámy, ale prevažne prózu, a to: poviedky – všetky z dedinského prostredia, postavy sú delené na sedliakov a inteligenciu, a novely. Medzi ne zaraďujeme autobiografické dielo Skúsenosť a diela s vojnovou tematikou V čas vojny a Hrdinovia (1918).
Napriek tomu, že ak ako žena vojnu na vlastnej koži nikdy nezažila a miestami, kde žila front ani nikdy neprešiel, podala vierohodný obraz života slovenskej dediny, ktorej sa, i keď možno nie celkom priamo, dotýka. Novela Hrdinovia zachytáva reakcie jednej slovenskej dediny a jej obyvateľov na vyhlásenie 1. svetovej vojny, a to dvojakým spôsobom: pohľadom „sedliakov“ a pohľadom „pánov“ – inteligencie, živnostníkov. Rozsiahla novela Hrdinovia je kompozične usporiadaná práve na princípe tohto kontrastu, ktorý vytvára odlišná mienka na vojnu u obyčajného ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prinesie iba utrpenie, prívrženci panskej triedy sa ňou nadchýnajú a účasť v nej pokrytecky vyhlasujú za veľký vlastenecký čin a hrdinstvo. Ale prvý podplatí lekára odvodovej komisie práve najväčší „vlastenec“ notár Baláň, ktorý stále vyhlasoval, že Rakúsko-Uhorsko vojnu potrebovalo. Predpokladá, že potrvá maximálne štvrť roka, nakoniec trvala štyri roky. Keď Baláň dostane povolávací rozkaz omdlie a okamžite začne vyhlasovať, že „NEHO“ predsa nesmú brať, on je potrebný, dôležitý. Dal by hocičo za to, aby ho neodviedli. Nakoniec lekár vyriekne: „Nesúci!“ a najväčší „patriot“ z dediny nakoniec ako jediný nemusí odísť na front. Podnotár Širický si, naopak, uvedomuje nezmyselnosť vojny. Odchádza na front a zomiera pri pokuse zachrániť raneného ruského vojaka. Práve v súvislosti s nimi je aj názov diela myslený ironicky – v tejto knihe v skutočnosti žiadni hrdinovia neexistujú. Baláň je zbabelec a Širický zomrel iba preto, lebo mal dobré srdce.
V postave notára Baláňa B. S. Timrava vytvorila obmedzeného cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenca, no v podstate zbabelca a sebca. Širický zasa nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na vedomý čin.