Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje iného vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť stelesňuje ideu boja ľudskosti
s antihumánnou podstatou vojny. Vojna narúša medziľudské vzťahy, zbedačuje rodiny, berie ľuďom city pre iných, ilúzie a niekedy aj zmysel života. A na druhej strane odkrýva skutočnú podstatu charakteru človeka, aj to takzvané „vlastenectvo“. B. S. Timrava v tomto diele podala výstižný obraz o pretvárke a pokrytectve ľudí a predsa, nepriamo, cez pohľady do jednotlivých domácností a duší aj o hrôze vojny. Keďže má toto dielo silný protivojnový charakter, bolo vtedajšími úradníkmi cenzurované, takže druhá kapitola tejto novely obsahuje iba sedem riadkov.

Napriek tomu, že 1. svetová vojna priniesla mnoho krviprelievania, smútku a utrpenia, bez nej by ťažko vznikli mnohé kvalitné diela, ktoré dnes zaraďujeme medzi skvosty svetovej a slovenskej literatúry. Vznikla prelomová téma – vojna, resp. protivojnová tematika. Autori verne predostierajú obraz vojny a za krátky čas sa z tohto „štýlu písania“ zrodili iné, nové – či už to bol pacifistický pohľad na vojnu v dielach R. Rollanda alebo ostrá satira J. Hašeka.
Ale najprekvapivejšie, a s pravdepodobne najväčším úspechom u čitateľov, zobrazil 1. svetovú vojnu E. M. Remarque vo svojom diele Na západe nič nové. Jeho dielo sa vyznačuje veľkou mierou humanity, aj keď sa to možno na prvý pohľad tak nezdá. Ale čo odradí lepšie od násilia ako jeho podrobné opísanie, ktoré poslúži ako odstrašujúci príklad?
Autor jednoducho a vecne predostrel príbeh, potláčajúc citové vzrušenie. Ale s tak detailne a presvedčivo opísanými bojovými situáciami a vojenským životom, až to má efekt presne opačný – totiž, že čitateľ prežíva dej až hrozivo naplno a strhujúco. A v tom je neodškriepiteľné kúzlo tejto knihy, v podobe akéhosi mrazenia vyvolaného u čitateľov autorovou podrobnou charakteristikou postáv, ktoré nechá zomrieť, či naturalistických popisov scén na fronte a napríklad aj použitím niekoľkých hrubších slov v istých situáciách. Už ako píše v motte: “Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“, nechce predostrieť politické vysvetlenie a ciele vojny a ani svoju obhajobu, chce jednoducho len vypovedať, ako to bolo „naozaj“. A to sa mu aj podarilo. Na západe nič nové je jeho spoveďou o dieťati 20. storočia, ktoré sa ešte nenaučilo žiť a už sa muselo naučiť zomierať.