1. svetovou vojnou v rokoch 1914 – 1918 sa po prvýkrát rozšírilo bojisko z ohraničeného priestoru takmer na celý svet. Proti sebe stáli mocenské zoskupenia Trojspolok a Trojdohoda.
1. svetová vojna kruto zasiahla do života mnohých ľudí a zaradila sa k najvýznamnejším
a zároveň najnezmyselnejším udalostiam modernej doby. Príčiny vypuknutia 1. svetovej vojny boli v množstve protichodných záujmov a v napätí medzi európskymi mocnosťami. Tento stav bol spôsobený hospodárskou rivalitou vedúcich priemyslových národov, bojom o suroviny a kapitálové trhy v rozvinutých zemiach, snahou o získanie kolónií a vzrastajúcim nacionalizmom. Ale bezprostredný podnet k zahájeniu vojnového konfliktu dala vyhrotená situácia na Balkáne. Tá je považovaná za „sud strelného prachu“, ktorý vyhodil do vzduchu európsky mier. Bol to práve atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý spáchal študent, príslušník organizácie Mladá Bosna. Na stranu Rakúsko-Uhorska sa po tejto udalosti pridali Nemecko s prísľubom vojenskej podpory a Taliansko, ktoré sa neskôr postavilo do opozície. Na strane druhej sa pod názvom Trojdohoda zjednotili Veľká Británia, Francúzsko a Rusko, ku ktorým sa neskôr pridalo Srbsko, Rumunsko, Belgicko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Japonsko, Čína a USA. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojska
povolali cez 70 miliónov osôb.
Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra celej Európy. Monarchie ako Rakúsko-Uhorsko, Nemecká ríša či Rusko sa rozpadli rovnako ako Osmanská ríša. Revolúcia v Rusku po prvý raz presadila socialistické predstavy do praxe. Nemecko a nástupnícke štáty habsburskej monarchie začali prechádzať k demokratickým republikánskym štátnym formám. Vstupom USA do vojny sa presunulo ťažisko svetovej politiky. Európa stratila svoje hegemónne postavenie, USA sa stalo rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou. Vojna sa citeľne dotkla aj civilného obyvateľstva. Nedostatok potravín, doposiaľ nevídané bombardovanie obývaných miest, nasadenie žien v zbrojárskom priemysle i všeobecne ako náhrada mužskej pracovnej sily priniesla závažné politické zmeny: emancipáciu žien, ich neskoršie povolenie volebného práva, tlačenie stále viac peňazí v dôsledku rozsiahlych pôžičiek európskych vlád, odpoveďou čoho bola inflácia, či vznik Versaillského systému, ako grant pre vznik Spoločenstva národov.
Jednou zo sfér celoeurópskej mobilizácie bol i vývoj vedy a techniky. Na začiatku 1.