Osvietenstvo oslavovalo rozum a nadovšetko cenilo logické myslenie. Tomuto duchu zodpovedala klasicistická kultúra (podnety zo starovekého Grécka a Ríma). Od pol. 18. st. sa objavilo nové hnutie - romantizmus. Proti rozumovému osvietenstvu hľadal romantizmus v ľudskej duši škálu najrôznejších pocitov; proti klasicistickej vyrovnanosti, súmernosti, harmónii, jasnosti, dôvere k uznávaným pravidlám postavil romantizmus dobrodružstvo plné nepredvídateľných situácií, záhadné a tajomné hnutia v ľudských mysliach; proti civilnému mestskému prejavu klasicizmu utekali romantici do prírody; proti priazni vysokej spoločnosti prikláňali sa viac k ľudovým vrstvám a objavovali tam ľudovú kultúru, spájali sa často s ich túžbami, proti osvietenskému svetoobčianstvu vyzdvihovali národné hnutie a národnú identitu, proti triezvemu pokusu meniť rozumom spoločnosť podľa dopredu danej schémy stávali sa romantickými revolucionármi podliehajúcimi emóciám namiesto triezvej kalkulácie; proti záujmom o súčasnosť a pohľadom do budúcnosti boli romantici skôr zahľadený do minulosti, do tradícií kraja, národa; namiesto vecného odhadu a životnej reality podliehali romantici predstavám, často vysnívaným, niekedy až mystickým; namiesto odklonu od viery a cirkvi priklonili sa k nim a hľadali akéhosi „ducha doby", „ducha národa", namiesto antiky a renesancie uctievali stredovek a mali radi návraty do minulosti. Klasicizmus a romantizmus nachádzali aj spoločné vyznania, lásku k slobode, nezávislosti a sociálnej spravodlivosti, i keď metódy k ich dosiahnutiu a hĺbka zámerov sa rôznili. Vo svojich najlepších predstaviteľoch stúpenci romantizmu túžili pretvárať spoločnosť a verili, že v tomto pretváraní bude hrať aktívnu rolu jednotlivec, osobnosť, hrdina majúci silu zmeniť osudy národa. Klasicizmus

- výrazné prejavenie v staviteľstve (typický trojuholníkový štít a antické stĺpy; paláce šľachty,
činžiaky, úrady v mestách, banky, divadlá. múzeá, kasárne, nemocnice a iné)
- vznik moderných miest so širokými ulicami, prepych. budovami ako dôsledok podnikateľského
vzostupu a rastu bohatstva
- sochárstvo, maliarstvo, umelecké remeslá, bytové zariadenie - napodob. antiky a renesancie
- výtv. umenie a literatúra - ideál krásy občianskych cností (statočnosť, sila, rozum a vernosť)
- oslava skut. neskôr pod vplyvom romantizmu i vymyslených hrdinov

maliarstvo:
J. C. David - oslava Fr. rev. a Napoleona
Fr.

de Goya - portrétista kráľ. dvora, prienik do charakteru postáv, odvážny postoj proti hrôzam napol. vojen v Špan., proti surovostiam fr. vojsk, oslávil hrdinov partiz. vojny proti Nap.

hudba:
J. Heydn, W. A. Mozart
L. van Beethoven (jeden z najv. hud. um. vš. dôb, Deviata
symfónia s Ódou na radosť - oslava príchodu nového veku; opera Fidelio - výraz túhy po
vernosti, láske a slobode; 600 skladieb)

literatúra:
J. W. von Geothe (výpravná báseň Faust - večné hľadanie človeka, jeho túžby po hlbšom poznaní sveta)

- výtv. umelci, spis. aj hud. dokázali vo sv. najvýznam. dielach hlboko prenoknúť do večných otázok ľudstva a človeka, a preto sú nadčasové a prehovárajú k nám dodnes

Osvietenstvo a romantizmus - viac spojené s Fr. revolúciou
Romantizmus - nespokojnosť s výsledkom revolúcie a so sit., do kt. sa Európa dostala po dlhých a krvavých vojnách

Romantizmus

architektúra:
nap. stredoveké architekt. slohy, avšak paláce boli obklop. prír. ang. parkami so smelými umelo vytv. zrúcaninami, altánkami, ľud. stavbami, napodobneninami minaretov a pod.

maliarstvo:
prinieslo nové prvky spolu s prír. námetmi
rozvíjalo sa krajinárstvo
námety hrdinských bojov za slobodu (červ. f. = krv preliata v boji za nezávislosť)
Delacroix - Fr.

literatúra:
poézia: G. G. Byron - Ang., A. S. Puškin - Rus., K. H. Mácha - Česko - predstav. tento um. smer nielen sv. dielom al aj celým sv. životom, žili krátko a prudko, pomáhali bojovníkom za slobodu v Poľsku, Grécku, Rusku, položili zákl. modernej poézie vo sv. zemi; Eugen Onegin, Máj, Childe Harolova púť, Don Juan - poklady svet. lit. dodnes.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk