Literárna postava, ktorú som si vybrala na opis, je Oliver Twist z realistického diela Príbehy Oliver Twista od anglického autora Charlesa Dickensa.
Pri čítaní tejto knihy ma zaujal zaujímaný štýl písania, pri ktorom sa autor prihovára priamo čitateľovi, a tak isto na začiatku každej kapitoly krátky opis toho, čo sa v nej môžeme dočítať.
Oliver Twist bol malý, sotva desaťročný chlapec, ktorý sa narodil v chudobinci. Nemal na svete nikoho, kto by sa oňho postaral a podľa toho aj vyzeral: kvôli nedostatku jedla bol stále bledý a chudý. Bol drobnej postavy a vyslovene útly. Chlapcova zlovoľná tvár, korunovaná strapatou ryšavou šticou, niesla očividnú pečať krutosti jeho osudu. Bol chorľavý, často zamdlieval. Ale príroda nadelila Oliverovi do vienka dobrého a pevného ducha, aj keď v sebe Oliver ukrýval jeden strach – pri pohľade na rakvu mu vždy prebehol mráz po chrbte.
I keď nemal Oliver v živote dôvodu na úsmev, bol pokojný a mierny, čo z neho možno urobilo práve toto drsné zaobchádzanie. Ale pri jednej myšlienke sa jeho duch vzoprel – pri spomienke na jeho matku sa mu zrýchlil dych a očervenel. A krutá pohana jej pamiatky Oliverovým spoluučňom u obstarávatela pohrebov Noahom Claypolom mu rozpálila krv. Práve pri tejto bezočivej urážke sa u tohto, inak tichého a vystrašeného malého chlapca, ukazuje jeho živý temperament – nehľadiac na následky svojich činov, sa zúrivo vrhne na Noaha. Mohlo by sa zdať, že Oliver je vďaka večnej chudobe a zlému zaobchádzaniu na najlepšej ceste k tomu, aby upadol do zvieracej otupenosti a zanovitosti, ale to by nesmel mať takú citlivú dušu. V jeho ťažkej situácii by sa možno ľahšie predieral životom, ak by mohol bez výčitiek svedomia kradnúť, ale jeho šľachetná povaha sa tomu bránila. Z nej pramenila možno i jeho naivita nemyslieť si v istých chvíľach o nikom nič zlé. Keď sa, napríklad, dostal k Židovi Faginovi, u ktorého videl u množstvo hodiniek, prikladal to jeho skupánstvu a nenapadlo ho, že by mohli byť ukradnuté. Oliver bol svojím osudom siroty ochudobnený o vzdelanie, bol však niekedy veľmi vnímavý k tomu, čo ho priúčal sám život. Bola to snaha o prežitie a z nej prameniaca prispôsobivosť okoliu. Aj keď aj tá mala svoje medze. Neraz sa stalo, že Oliver si želal zomrieť.