Metoda
- je obšírnejší, je filozofickejší, je náučnejší, je legendovejší
- hovorí o Konštantínovom živote od narodenia, cez detstvo, mladosť, štúdiá, až k pobytu na Veľkej Morave a o boji s trojjazičníkmi
- zdôrazňuje Konštantínove nadanie, túžbu po vzdelaní, súcit s trpiacimi, atď...
- tento životopis je napísaný ozdobným rečníckym štýlom
- často využíva citáty z Biblie, prirovnania a pod.
- dôležitú úlohu zohráva boj s trojjazičníkmi
- autorstvo sa pripisuje žiakovi Konštantína a Metoda – Klimentovi

Život sv. Metoda
- je mladší, je kratší, je epickejší a má menej filozofických častí
- je historicky vernejší (vecnejší), je štylisticky jednoduchší
- hovorí iba o pôsobení Metoda na Veľkej Morave, nadväzuje na Život sv. Konštantína
- autorstvo sa pripisuje Klimentovi alebo Gorazdovi

Ďalšie Klimentové diela: Život Konštantínov, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda

Literatúra, ktorá vznikla mimo Veľkej Moravy:
- vytvárali ju vyhnaný žiaci Konštantína a Metoda (napr. pri Ochridskom jazere)

O písmenách – Chrabr (mních) – kniha bola napísaná začiatkom 10. storočia
Život Naukov – začiatok 10. storočia

Ľudová slovesnosť:
Predfeudálne obdobie:
- zariekania, zaklínania, koledy, staré pracovné piesne
- vzniká rodinný obradový folklór, kalendárny obradový folklór (viaže sa k určitému obradu v roku, napr. vynášanie Moreny, letný slnovrat; piesne: Hoja, Ďunďa, Hoja, Morena Morena)

Feudálne obdobie:
Próza – rozvíjajú sa najmä rozprávky: zvieracie, fantastické, legendové, báje, povesti, príslovia, porekadlá, pranostiky.
Vznikajú pracovné a ľúbostné piesne, koledy.
Balady – najstaršia známa: Mati diouča zháňa.
Rozprávky – najstaršia: O dvanástich mesiačikoch.


2, Literatúra písaná po latinsky, po česky (1000 – 1500), literatúra písaná slovakizovanou češtinou (14. storočie – 15. storočie)

a, literatúra písaná po latinsky (náboženská, svetská)
b, literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou

Slovensko je súčasťou Uhorska. Kresťanstvo sa rozširuje po našom území, ale iba v latinčine.
Latinčina sa stáva liturgickým, ale aj jazykom vzdelania a umenia (literatúry).
Čeština sa začína sa začína rozvíjať na našom území v 13. a 14. storočí. Jej rozvoj súvisí s rozvojom obchodu. Mestá začínajú získavať ekonomickú silu a mešťania potrebujú jazyk, ktorý budú rozumieť. Do češtiny sa dostávajú slovenské slová a vzniká slovakizovaná čeština.
Čeština sa začína výraznejšie šíriť aj v súvislosti s tým, že mladý ľudia odchádzajú študovať do Čiech.

a, literatúra písaná po latinsky
náboženská literatúra

Exemplá a legendy.
V 11. a 12. storočí vznikajú legendy o svätom Štefanovi.