Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)

Rozvíja sa v období 800 – 1500.
Delí sa na 2 obdobia:
1, Staroslovienska literatúra (863 – 1000)
2, Literatúra písaná po latinsky, po česky (1000 – 1500), literatúra písaná slovakizovanou češtinou (14. storočie – 15. storočie)

1, Staroslovienska literatúra (863 – 1000)
Začína sa rozvíjať v roku 863 príchodom Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.
Franský kňazi šírili kresťanstvo v latinčine. Rastislav preto poslal poslov do Byzancie k Michalovi III., chcel, aby mu poslal vierozvestov, ktorí by šírili vieru v jazyku zrozumiteľnom obyvateľom.
Michal III. poslal Rastislavovi Konštantína a Metod, ktorí začali christianizačnú misiu.
Priniesli hlaholiku – písmo, staroslovienčinu – jazyk (vznikol z jazyka z okolia Solúna a nárečia Veľkej Moravy).
Šírili kresťanstvo, vzdelanie, literatúru.
Boli obvinení z toho, že šíria kresťanstvo v inom, ako jednom z troch uznaných jazykov.
V roku 867 boli obhajovať používanie staroslovienčiny v kresťanstve u Hadriána – podarilo sa im ju obhájiť.
V roku 880 boli znova obhajovať používanie staroslovienčiny a boli úspešný.
Prestala sa používať po Metodovej smrti.

Literatúra sa delí do dvoch väčších skupín:
a, prekladová literatúra
b, pôvodná literatúra
– literatúra, ktorá vznikla na území Veľkej Moravy
– literatúra, ktorá vznikla mimo územia Veľkej Moravy

a, prekladová literatúra
Biblia (Starý zákon, Evanjeliá), Misál (omšová kniha), Breviár (modlitebná kniha pre kňaza), Žaltár (kniha žalmov)
Súdny zákonník

b, pôvodná literatúra
Literatúra, ktorá vznikla na Veľkej Morave:
- vznikla pred tým ako zomreli Konštantín a Metod a vyhnali ich žiakov

Konštantín – Proglas (Predslov k svätému evanjeliu)
- prvá pôvodná báseň v staroslovienčine
- má 110 veršov
- nemá strofy ani rým
- používa citáty z Biblie, cituje svätého Pavla
- dôraz kladie na zmyslové vnímanie
- často využíva personifikáciu, symboly, alegórie, hyperboly (zveličovanie), klimax (stupňovanie), kumuluje ich
- vychádza z prírodných obrazov

Moravsko – Panónske legendy
Pochádzajú z konca 9. storočia. Sú dve: Život sv. Konštantína, Život sv. Metoda
Život sv. Konštantína
- je starší ako Život sv.

Metoda
- je obšírnejší, je filozofickejší, je náučnejší, je legendovejší
- hovorí o Konštantínovom živote od narodenia, cez detstvo, mladosť, štúdiá, až k pobytu na Veľkej Morave a o boji s trojjazičníkmi
- zdôrazňuje Konštantínove nadanie, túžbu po vzdelaní, súcit s trpiacimi, atď...
- tento životopis je napísaný ozdobným rečníckym štýlom
- často využíva citáty z Biblie, prirovnania a pod.
- dôležitú úlohu zohráva boj s trojjazičníkmi
- autorstvo sa pripisuje žiakovi Konštantína a Metoda – Klimentovi

Život sv. Metoda
- je mladší, je kratší, je epickejší a má menej filozofických častí
- je historicky vernejší (vecnejší), je štylisticky jednoduchší
- hovorí iba o pôsobení Metoda na Veľkej Morave, nadväzuje na Život sv. Konštantína
- autorstvo sa pripisuje Klimentovi alebo Gorazdovi

Ďalšie Klimentové diela: Život Konštantínov, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda

Literatúra, ktorá vznikla mimo Veľkej Moravy:
- vytvárali ju vyhnaný žiaci Konštantína a Metoda (napr. pri Ochridskom jazere)

O písmenách – Chrabr (mních) – kniha bola napísaná začiatkom 10. storočia
Život Naukov – začiatok 10. storočia

Ľudová slovesnosť:
Predfeudálne obdobie:
- zariekania, zaklínania, koledy, staré pracovné piesne
- vzniká rodinný obradový folklór, kalendárny obradový folklór (viaže sa k určitému obradu v roku, napr. vynášanie Moreny, letný slnovrat; piesne: Hoja, Ďunďa, Hoja, Morena Morena)

Feudálne obdobie:
Próza – rozvíjajú sa najmä rozprávky: zvieracie, fantastické, legendové, báje, povesti, príslovia, porekadlá, pranostiky.
Vznikajú pracovné a ľúbostné piesne, koledy.
Balady – najstaršia známa: Mati diouča zháňa.
Rozprávky – najstaršia: O dvanástich mesiačikoch.


2, Literatúra písaná po latinsky, po česky (1000 – 1500), literatúra písaná slovakizovanou češtinou (14. storočie – 15. storočie)

a, literatúra písaná po latinsky (náboženská, svetská)
b, literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou

Slovensko je súčasťou Uhorska. Kresťanstvo sa rozširuje po našom území, ale iba v latinčine.
Latinčina sa stáva liturgickým, ale aj jazykom vzdelania a umenia (literatúry).
Čeština sa začína sa začína rozvíjať na našom území v 13. a 14. storočí. Jej rozvoj súvisí s rozvojom obchodu. Mestá začínajú získavať ekonomickú silu a mešťania potrebujú jazyk, ktorý budú rozumieť. Do češtiny sa dostávajú slovenské slová a vzniká slovakizovaná čeština.
Čeština sa začína výraznejšie šíriť aj v súvislosti s tým, že mladý ľudia odchádzajú študovať do Čiech.

a, literatúra písaná po latinsky
náboženská literatúra

Exemplá a legendy.
V 11. a 12. storočí vznikajú legendy o svätom Štefanovi.

Legenda o svätom Svoradovi a svätom Benediktovi
- príbeh sa odohráva pri Nitre a Trenčíne (Zobor a Skalka)
- autorstvo sa pripisuje mníchovi Maurovi
- Maurus bol opát benediktínskeho kláštora, opisuje sa v nej život svätého Svorada, ktorý bol mních a pustovník a život svätého Benedikta
- krátky obsah:
Svorad bol mníchom na Zobore a neskôr odišiel na Skalku, kde žil ako pustovník. Benedikt bol Svoradov žiak a nasledovník, žil na Skalke. Zbojníci ho zbili okradli a hodili do Váhu.
- je použité idealizované typizovanie, mníchom sa pripisujú dobré vlastnosti

svetská literatúra

Anonymova kronika
- volá sa tak, lebo nieje jasné meno človeka, ktorý ju napísal, vie sa o ňom, že bol notár na dvore Bélu IV.
- opisuje vznik Uhorska a slávu rodu Arpádovcov
- dozvedáme sa z nej geografické a dejepisné informácie (niektoré sú skreslené)

Kronika Šimona z Kézy
Vagantské piesne: Dcérenka, dcérenka, chcela by si sedliaka.


b, literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou
náboženská literatúra

Hospodine, pomiluj ny; Vitaj, vitaj, Spasiteľu.
Próza: Spišské modlitby.

svetská literatúra

Mestské knihy – Žilinská mestská kniha
- slúžili na administráciu
- písali ich mešťania

Trubadúri šírili piesne.