v popredí je záujem o vlastný národ a jazyk
3. odmieta titanizmus
4. žánre: lyrika: básne, balady, dumy, ponášky na ľudové piesne
próza: historické prózy (aj satirický tón), kratšie prózy
5. vychádza z ľudovej slovesnosti
6. autori využívajú prozodický systém sylabický
· Predstavitelia: ĽUDOVÍT ŠTÚR
JOZEF MILOSLAV HURBAN
MICHAL MILOSLAV HODŽA
ANDREJ SLÁDKOVIČ
JÁN BOTTO
JANKO KRÁĽ
SAMO CHALUPKA
JANKO KALINČIAK
SAMO TOMÁŠIK





· ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815-1856)- vedúca osobnosť národného obrodenia, stojí na čele štúrovcov
„Za osud národa je zodpovedný sám národ. História je pre národ tým, čo svedomie pre človeka.“
Život: * v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, v roku 1829 prišiel na lýceum do Bratislavy (študoval tu aj jeho brat Karol), na jeden rok prerušil štúdia kvôli finančným problémom a pôsobil ako pisár v Zay Uhrovci; 1837 zastupoval profesora Palkoviča, odchádza študovať do Halle- veľký vplyv Hegel; zomrel roku 1856 v Modre na následky zranenia pri poľovačke
Tvorba:
Štúr ako: NOVINÁR: vydával almanach Tatranku
1845- Slovenskje národňje novini + príloha Orol tatránski
BÁSNIK: prvá zbierka: Dumky večerní- v češtine, vyznieva v nej smutný romantický tón
-ako prvý vytvoril OSOBNÚ a REFLEXÍVNU LYRIKU
-druhá zbierka: Spevy a piesne- má dve časti: I. spevy bohatierske (Matúš Čák...)
II. spomienky (jeho najbližší)
-Márii Pospíšilovej venoval báseň Rozžehnání
-ďalšie knihy: O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853)- v knihe vyjadril svoje názory na lit., vydaná po česky v Prahe; vyslovil myšlienku, že základ poézie Slovanov tvorila ľud. slovesnosť
Slovanstvo a svet budúcnosti (1867)- vyjadril sklamanie z výsledkov revolúcie 1848; dielo napísané po nemecky, po jeho smrti vyšlo v ruskom preklade a v slovenčine roku 1994
POLITIK: poslanec za mesto Zvolen
-december 1847/1848- reč na uhorskom sneme
-v článku Kde leží naša bieda sa zamýšľa nad príčinami zaostalosti slov.