stor.- mladšia generácia štúrovcov
8. štúrovci uzatvárajú epochu národného obrodenia








































Diela na podrobnú analýzu

1. Epos o Gilgamešovi
2. Sofokles: Antigona
3. Moravsko-panónske legendy
4. Miguel de Cervantes Saavedra: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
5. Wiliam Shakespeare: Hamlet
6. Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola
7. Jean-Baptiste Poquelin: Lakomec
8. Jozef Ignác Bajza: René mláďenca príhodi a skúsenosťi
9. Ján Kollár: Slávy dcéra
10. Ján Hollý: Svätopluk
11. Ján Chalupka: Kocúrkovo
12. Johan Wolfgang Goethe: Utrpenie mladého Werthera
13. Johan Wolfgang Goethe: Faust
14. Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži
15. Karel Hynek Mácha: Máj
16. Andrej Sládkovič: Marína
17. Andrej Sládkovič: Detvan
18. Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
19. Samo Chalupka: Mor ho!
20. Ján Botto: Smrť Jánošíkova
21. Ján Kalinčiak: Reštavrácia










· Epos o Gilgamešovi- (asi 2000 pnl.); je to monumentálny historický epos. Jeho hrdinovia žijú a umierajú aj keď sú obdarení nadľudskou silou.
Postavy: Gilgameš- z väčšej časti boh, z menšej človek; vládne obyvateľom mesta Uruk
Enkiduo- polodivý človek, ktorý má veľkú silu
Chumbaba- obor
Ištar- bohyňa
Dejová línia: Gilgameš núti obyvateľov mesta Uruk ťažko pracovať. Obyvatelia požiadajú o pomoc Enkidua. Požiadali ho, aby ich uchránil. Enkiduo sa spriatelí s Gilgamešom a spolu odchádzajú do hôr, aby tam zničili obra Chumbabu. Premôžu ho a vracajú sa späť do mesta Uruk. Do Gilgameša sa zaľúbi bohyňa Ištar, Gilgameš ju odmieta, a tak prichádza na Zem nebeský býk. Gilgameš a Enkiduo ho premôžu, ale Enkiduo zomiera. Po jeho smrti Gilgameš hľadá tajomstvo večného života.
Záver: je to rozhovor Gilgameša s Enkiduovou dušou, ktorú vyvolal z podsvetia a od nej sa dozvedá o pochmúrnom živote po smrti
GILGAMEŠ KONÁ VÝNIMOČNÉ ČINY V ZÁUJME ĽUDU
KALOKAGATIA- harmónia duše a tela; snaha po duševnej aj telesnej kráse
- u Gilgameša: „Obra chcem zabiť, aby som vyhubil zlo, čo sužuje ľudí, a aby svet vedel, akého statného chlapa zrodil Uruk.“


· Antigona
Autor: Sofokles
Útvar: tragédia
Kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg
Téma: boj o tébsky trón
Idea: nezmyselné zákony, ktoré vydáva Kreón stoja v protiklade s mravnými
Znaky: 1. krásne je to čo je smutné
2. hrdina je všestranne rozvinutá osobnosť
3. boh, človek = jednota
4. vznikla v Grécku
5. vystupuje tu zbor starcov- rozvážne a múdre názory
6. kalokagatia (u Antigony)
7. morálne (ľudské) názory sú božie
Postavy: Antigona- cieľavedomá, nebojácna a múdra dievčina, ktorá uznávala zákony dané od Boha. Dávala prednosť povinnosti pred vlastným šťastím a životom. Ismena- ústupčivá, nerozhodná a nevýbojná sestra Antigony
Kreón- nový veľmi prísny a neústupčivý kráľ, ktorý vydáva nezmyselné zákony
Haimon- rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec
Oidipus- nebohý Antigonin otec; Kreónov brat
Dej: Príbeh sa odohráva v Tébach. Platia tu morálne zákony. Nový kráľ, Kreón, vydáva nezmyselné zákony, ktoré sa snaží každý dodržiavať. Antigona aj proti nariadeniu krutého Kreóna pochovala svojho brata, a tak ju dal Kreón zavrieť do skaly. Ona nezvládla situáciu a obesila sa na svojom šále prv, než ju stihol Haimon vyslobodiť. A tak sa zavraždil aj on. Vtedy Kreón pochopil, že je niečo silnejšie ako on.