41), klimax (môj svet, môj poklad jediný), básnické otázky
Kompozícia: 291 desaťveršových slôh
-1.časť- lyrickoepická skladba; zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej
-2.časť- reflexívno-symbolická; láska nadobúda nadosobný charakter, ideálom krásy je stelesnená Marína, kde abstraktný ideál nadobúda konkrétne črty
Jazyk: hovorové a knižné slová, básnik vytvára poetizmy, antonymá, paradoxy, personifikácie
Rozbor: 1.strofa: láska k Maríne a k vlasti
„No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!“
2.strofa: láska k vlasti
„Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý
na hory svoje hodíte;
tak ona duchom svojím mi šatí
tône v života úsvite.
41.strofa: dokáže sa zriecť všetkého, len nie lásky k Maríne (anafora:)
„Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi seba samého zhubiť!
nemožno mi ťa neľúbiť!“
72.-73.strofa: lásku k vlasti spája s láskou k Maríne; svoje srdce nedelí, ale cez vlasť ľúbi Marínu a cez Marínu otčinu
„Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!“
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“
184.-185.strofa: hovorí o mladosti; mladý znamená byť duchom mladý
„A čo je mladosť?– Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse.“
221.-222.strofa: Marína umrela (nie fyzicky), láka ho zo sebou, ale autor si uvedomuje, že jeho miesto je na zemi
„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby –
a vlasť moja je na zemi!“
256.-256.strofa: zobrazuje Boha; dobro bude odplatené dobrom
267.strofa: láska k Maríne má na autora veľký vplyv
„Tys’ mňa, anjel môj, cítiť učila
jeden med z jednej čaše píjali sme
a dvaja jedno ľúbili. 291.strofa: všetko je pominuteľné, ale spomienky ostávajú v nás
„Marína moja! teda tak sme my
ako tie Božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
Padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme
a diamant v hrude nezhnije!“
Záver: vyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku; láska sa nekončí, pretože je diamantom, ktorý v hrude nezhnije; hrdina odoláva volaniu víly- Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a do vĺn večnosti; uvedomuje si, že jeho vlasť je na Zemi
Vnímanie lásky k žene: cez vlasť ľúbi Marínu a cez Marínu vlasť; svoje srdce nedelí, je reálnejší a po Maríninej smrti chce zotrvať na zemi
· Detvan
Autor: Andrej Sládkovič
Útvar: lyrickoepická skladba; idylický epos
Kompozícia: 5 spevov: 1. Martin 2. Družina 3.Slatinský jarmok 4. Vohľady 5. Lapačka
-epická zložka: dejová línia je nevýrazná, je to súbor niekoľkých dejových epizód a žánrových obrázkov z prírody a vidieka
-lyrická zložka: lyrické opisy podpolianskeho kraja, reflexie o vlastnostiach slovenského ľudu
Téma: vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu
Idea: Láska a osudy Martina a Eleny
Autor vyzdvihuje krásy slov. ľudu, ktorý sa rozvíja spolu s dielom. Do rámca prírody vložil svojho hrdinu. Zdravého, silného detvianskeho mládenca
Postavy: Martin Hudcovie- čestný a statočný sedliak, ktorý trestá nespravodlivosť, verný svojej Elene i kráľovi; cení si svoj pôvod, je verný tradíciám (kroj)
Elena- menej prepracovaná postava, ideálna Slovenka; krásna dievčina, je verná Martinovi
Kráľ Matej- idealizovaná historická postava
Rozbor: I.