MARTIN- opisuje krásnu podpoliansku prírodu, zrastenosť ľudí s prírodou, zoznamuje nás s hlavným hrdinom, jeho výzorom a záľubami; Martin zabije sokola
Stojí vysoká, divá Poľana, Ako by Detva obrov nemala! – Mať žne, a kto to dieťa čičíka?
mať stará ohromných stínov, Mať zrodila v poli syna, Šum lístia storočných dubov;
pod ňou dedina Detvou volaná, trávovú plachtu porozvíjala, a k akej piesni chlapča privyká?
mať bujná vysokých synov: z buka na buk ju pripína; vietor duje horou hrubou;
či tých šarvancov Detvy ozrutných prvý raz oči šuhaj roztvorí, a pekná pieseň šumnej materi
Poľana na tých prsiach mohutných čo vidí? – výsosť Poľany hory mladuškú dušu len s krásou mieri,
nenosí a nenadája? a opachy nezvratných skál; aby celkom syn nezdivel:
Alebo aspoň na tie výšiny a spustí zraky prvé v doliny, a preto on rád počúva,
nehľadí dcéra tejto rodiny, čo vidí? – hory zázračnej stíny aj keď Poľanou víchor predúva,
keď má porodiť šuhaja?– a prekrásnu slovenskú diaľ. aj mladuchy slovenskej spev.
II. DRUŽINA- úvahy o ľudovom umení, o viere v budúcnosť slov. národa; Martin sedí na salaši pri vatre (symbol slobody) v kruhu svojich valachov, počujeme spev, gajdy, fujaru; vyslobodí Elenu z rúk zbojníkov
Stojte! – zareve Martin – zbojcovia!
Chlapci valašky schytia, zakľajú. Martin valaškou zvrtne dva razy.
Víťazne Martinko stojí,
a čo šuhaj dostal v boji,
okom Eleny si hojí.
III. SLATINSKÝ JARMOK- z celej skladby je najepickejší; na jarmok do Slatiny prichádza kráľ Matej so svojou družinou a Martin sa mu priznáva, že zabil sokola- kráľ odmení Martina kantárom a koňom
Hej, prosím, pán kráľ! pán môj, postojte! –
Pán môj, nesiem vám toho sokola,
jeho smrť moja robota bola –
či je to váš sokol, prosím?
Ale načo ty biješ sokoly?
Taká mu pláca, keď chcel zaškrtiť zajaca!
IV. VOHĽADY- podáva obraz Eleny; preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina; kráľ jej daruje prsteň a ona mu zaspieva
Z jej úst radostné šumí šeptanie,
akoby šum sladkej lipy,
a v tom šepote nové vyznanie
od srdca ku srdcu kypí.
V. LAPAČKA- zobrazuje verbovane na dedine; Martin vstúpi do Čierneho pluku s podmienkou, že si ponechá symboly slovenského ľudu: kroj, fujaru, valašku, vrkoče a Elenu
Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana,
v ňom duša tvoja je zmaľovaná.
· Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Autor: Janko Kráľ
Útvar: balada
Jazykové prostriedky: zdrobneniny, prirovnania, metafory, epitetá, zvolania, otázky, protiklady, rečnícke otázky, gradácia
Kompozícia: celá balada má dve časti:
1.časť- obraz svojho vnútra, nikde nenachádza pokoj, v popredí je „pastierik s ovčičkami“; mení sa na divného Janka, ktorý chce oslobodiť zakliatu pannu
2.časť- autor podáva baladický príbeh, hovorí o hrdinovi, ktorý sa nechce zmieriť s osudom; autor podáva opis prírody, ktorý je veľmi dynamický
Jazyk diela: dej balady je písaný v 1. osobe sg. (jar); jazyk ovplyvnený ľud. slovesnosťou
Postava: divný Janko- autor v balade zobrazuje v Jankovi samého seba a vystupuje za štúrovcov; je hrdý, ukrutný, smelý, odlišný od iných, je ovládaný citmi; Janko v ľuďoch vzbudzuje nenávisť; najlepšie sa cíti v prírode, lebo je tam ako doma, je sám a šťastný; búri sa proti spoločnosti a nespravodlivosti
Dejová línia: V kraji v dolinke pri Váhu žije rodinka. Manželstvo, na rozdiel od mešťanov, vydrží i skúšku- narodí sa im Janko- divný Janík. Nerešpektuje zvyklosti, chodí po kraji ako čierny havran. Janík sa rozhodne svoj čin zavŕšiť.