krajiny a charakteristika Slovákov
Forma: autor upúšťa od ľudového verša, používa združený rým- sylabický prozodický systém; 13-slabičný verš
Jazykové prostriedky: personifikácie (krv zovrela, mestá ľahli), metafory (svieti pevný hrad, veľkým citom srdcia im zahrali), zvukomalebnosť, symboly (orol, vatra- sloboda; orli- slovenskí bojovníci), epitetá (vysoké hory, šíra voda, valný Dunaj), epizeuxa (mor ho!), synekdocha (kto kradmou rukou siahne...)
Charakteristika Slovákov: mierumilovní, pohostinní, rovnosť medzi ľuďmi a sloboda človeka
Charakteristika Rimanov: krutí, panovační, chcú zvíťaziť za každú cenu
Dejová línia: Príchod slovenských bojovníkov k Dunaju, vyjednávanie s cisárom, boj za slobodu, smrť mladých bojovníkov, ktorí umierajú za svoj rod. Víťazom v boji boli Rimania. Cár zvíťazil nad slabším, morálne víťazstvo mu nepatrí. Mor ho!- tento pokrik zaznel aj pri SNP v roku 1944

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
Sadli tam za pomedzím slovenského rodu.



Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman- cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,
a pred cárom družina neveliká stojí;
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.



A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.











· Smrť Jánošíkova
Autor: Ján Botto
Útvar: lyricko-epická skladba, autorom nazvaná romancou
Kompozícia: predspev (Úvod) a 9. spevov; dejová línia slabá, bez epizód; autor nezobrazil celý život Jánošíka, ale iba jeho lapanie, väznenie a popravu; tragika Jánošíka zobrazuje osud slov. ľudu; Jánošíka nezobrazil na základe historických poznatkov, ale iba z ľudového rozprávania
Inšpiračný zdroj: K. H. Mácha (Máj) a ľudová slovesnosť- zbojnícka ľudová pieseň
Postava: Jánošík- v 1. a 2. speve ho autor zobrazil ako predst. protifeud. odboja a postavu z ľudu
-v 4. speve sa Jánošík mení na romantického hrdinu
-v 5. speve vystupuje ako bojovník za národné práva Slovákov
-v 9. speve je alegorickou bytosťou
Forma:12-slabičný verš, združený rým- ALEXANDRÍN s intonačnou prestávkou (//) po6. slabike; používa sylabický prozodický systém
Jazykové prostriedky: metafory (Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera), prirovnania ( ľud okolo šibene sťa mŕtva skalina), epitetá (zlatá kolíska, ťažký smútok), alegória (celý 9. spev), epizeuxa (horí ohník horí, padá rosa padá), hyperboly,
epanastrofa (zanôtili chlapci: „Boli časy, boli!“
Boli časy, boli, ale sa minuli...)
Rozbor: Úvod- predspev: cez alegóriu matky a detí posiela svoje verše po Slovensku a obáva sa, že nenájdu odozvu; stretávame sa s hôrnymi chlapcami
I. spev: oslava Jánošíka, ktorú zobrazil ako postavu z ľudu, má oblečený červený dolomán, zelenú košieľku a v ruke zbraň; zobrazuje aj hôrnych chlapcov a ich odboj proti porobe (útlaku); Jánošík bohatým berie a chudobným dáva
II.