Kompletná literatúra 1. ročníka na gymnáziu

PERIODIZÁCIA LITERATÚRY

· Je rozdelenie literatúry do jednotlivých období
· Delenie: podľa a) času
b) spôsobu, akým bolo dielo napísané
c) autora
d) druhu
e) spoločenských problémov
· časová periodizácia: antika (3000 pnl.- 5. stor. nl.)
stredovek (5.- 15. stor.)
humanizmus a renesancia (13./14.- 16./17.)
barok (16.- 17.)
klasicizmus (17.-18.)
romantizmus (18.- 19.)
realizmus (19.- 20.)
literárna moderna (1890- 1918)
medzivojnová literatúra (1918- 1945)
súčasná literatúra (1945-...)












STAROVEKÁ LITERATÚRA
(3.itsíc.- 5.stor. nl.)

· delenie: STAROORIENTÁLNA: 1. SUMERSKÁ
2. HEBREJSKÁ
3. INDICKÁ

ANTICKÁ: 1. GRÉCKA
2. RÍMSKA



SUMERSKÁ LITERATÚRA

Sumeri sídlili v južnej časti Mezopotámie od 4.-3. tis. Pnl. Vynašli a zdokonalili klínové písmo. Hlavnou pamiatkou je EPOS O GILGAMEŠOVI (asi 2000 pnl.). Je to monumentálny historický epos. Jeho hrdinovia žijú a umierajú aj keď sú obdarení nadľudskou silou.



HEBREJSKÁ LITERATÚRA

BIBLIA- skladá sa z: 1. NOVÉHO ZÁKONA- kresťanská lit.
2. STARÉHO ZÁKONA- židovská lit.

STARÝ ZÁKON- obsahuje 46 kníh, ktoré sú rozdelené na tri skupiny:
1. HISTORICKÉ KNIHY- prvá kniha Genezis- o stvorení sveta, Kniha sudcov
2. POUČNÉ A BÁSNICKÉ KNIHY- Žalmy, Kniha prísloví
3. PROROCKÉ KNIHY- Daniel, Ezechiel
- je napísaný hebrejčinou a armejčinou
- najstarší opis je LENINGRADSKÝ KÓDEX- 1007

NOVÝ ZÁKON- obsahuje 27 kníh rozdelených na:
1. HISTORICKÉ- 4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján)
2. POUČNÉ- Listy sv. Pavla
3. PROROCKÉ- posledná kniha- Apokalypsa- o zániku sveta
- je napísaný gréčtinou- k o j n é



INDICKÁ LITERATÚRA

HRDINSKÉ EPOSY: Mahábhárata- bratovražedný boj o trón; obsahuje veľa ďalších príbehov rozličného charakteru, legiend, bájok, politických, filozofických a náboženských výkladov
Rámájana- opisuje tragický údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy Síty





ANTICKÁ LITERATÚRA

· Delenie: 1. GRÉCKA (6.- 9. stor. pnl.– 5. stor. nl.)
2. RÍMSKA (3. stor. pnl.– 5. stor. nl.)
· V preklade stará, starobylá
· Znaky:1. vznikla v Grécku a v Ríme
2. boh- človek- príroda tvoria jednotu
3. téma trójskej vojny
4. anakreónska poézia- ľahká; téma vína, lásky, priateľstva
5. hrdina je všestranne rozvinutá osobnosť
6. pestuje sa teória kalokagatie- harmónie krásy a dobra
7. idealizmus sa mení na racionalizmus
8.

v dielach vystupuje zbor starcov- predstavuje zdravý ľudský rozum
9. krásne je to, čo je smutné
10. žánre: vyššie: tragédie, eposy
nižšie: komédie, bájky


1. GRÉCKA LITERATÚRA

· HOMÉR: hrdinské eposy: Ilias- zachytáva trójsku vojnu; 7. stor. pnl.
- 51 dní trójskej vojny( Trója a Sparta); vyvolal ju Paris, syn trójskeho kráľa Priama
- hl. motívom je boj gr. bojovníka Achilia
Odysea- 10 ročné putovanie kráľa Odysea, ktorý sa 10 rokov túla po svete a vracia sa domov, kde ho čaká manželka Penelopa
· EZOP: bol otrokom a do Grécka prišiel z Trácie
Písal bájky, ktoré väčšinou pochádzali zo sveta zvierat, vystupujú tu aj ľudia. Ich hlavnou úlohou je podať mravné ponaučenie

Lyrika: - piesne, ktoré sa spievali za doprovodu nejakého nástroja; najprv lýra, potom píšťala
- grécka lyrika: ARCHILOCHOS
ALKAIOS
ANAKREÓN
SAPFO- Modlitba k Afrodite

Dráma: - málo hercov, väčšinou traja- hrali iba muži; v každom divadle bol zbor starcov; hry sa hrali na oslave štyroch ročných období a na oslavu boha Dionýza ; muži si obúvali topánky k o t u r n e
- grécka dráma: AISCHYLOS: Pripútaný Prométheus
Oresteia
EURIPIDES: Trójanky
Medea
SOFOKLES: Antigona
Kráľ Oidipus
ARISTOFANES: komédie: Oblaky
Jazdci
Lysistrata

ďalšie pojmy: silifovská práca- zbytočná a náročná práca
Oidipovský komplex- syn chorobne viazaný na matku
Jablko sváru- jablko, ktoré stálo pri zrode trójskej vojny

Epos - rozsiahla epická báseň, rozpráva významné udalosti zo života ľudu alebo národa
- znaky: 1. má veľkú epickú šírku ( je rozsiahly)
2. okrem hl. deja je tu veľa opisov, ktoré zaznamenávajú veľa podrobností, ktoré súvisia s dejom
3. má veľa figúr, trópov
- hrdinský epos STAROGRÉCKY- bol určený pre poslucháča, nie pre čitateľa
- bol verejným umením
- prednášateľ ho prednášal pre veľké skupiny
- podrobne sa opisovalo oblečenie a vonkajší vzhľad ľudí
- vystupujú tu bohovia
- druhy: 1. idylický
2. zvierací
3. hrdinský
4. duchovný
5. komický



2. RÍMSKA LITERATÚRA

· Začína sa rozvíjať v čase, keď grécka lit. už prekvitala- mladšia sestra gr. lit.

Dráma: TITUS MACCIUS PLAUTUS (Maukcius): 21 komédií- námety zo života
Komédia o hrnci
Chvastavý vojak

Epika: GAIUS MARCS JULIUS CAESAR: Zápisky o vojne v Galií
TITUS LUCRÉCIUS CARUS: O podstate sveta

Lyrika: QUINTUS HORÁCIUS FLACIUS: Ódy
Satiry
PUBLIUS VERGÍLIUS MARO: Buecolica
Georgica
Alneac ( Eneas)
PUBLIUS OVÍDIUS NASO: zbierka: Lásky- báseň Umenie milovať
Metamorfózy
Žalospevy
Listy z Pantu















STREDOVEKÁ LITERATÚRA
(5.- 15.stor)

· Hl. heslo: ORA ET LABORA- MODLI SA A PRACUJ
· Znaky: 1. celá lit. pod vplyvom Cirkvi; delí sa na náboženskú a svetskú
2. v popredí je cit
3. funkcia lit. je poznávacia a náučná
4. typický synkretizmus- splývanie umeleckej a vecnej lit. 5. obsah je menej dôležitý ako forma
6. TRANSCENDENTÁLNOSŤ (nadzmyselnosť)- viera v nadpozemský život
7. metóda: IMITÁCIA- napodobňovanie
8. TOPIKA- preberanie celých fráz a celých štylistických prostriedkov
9. štýl je kvetnatý, ozdobný- EMOCIONÁLNY
10. žánre: v náboženskej: PIESNE, KÁZNE, LEGENDY- celý život svätého, EXEMPLÁ- iba časť života; tá, v ktorej svätý urobil zázrak
v svetskej: PIESNE, ROMANCE, EPOSY
11. štylistické prostriedky: synonymá, personifikácie, prirovnania, hyperboly, anafory, epifory
12. hrdina: v náboženskej: svätec
v svetskej: rytier alebo šľachtic
13. autori sú obyčajne anonymní
· Predstavitelia: ORIENTÁLNA: INDICKÁ: KALIDÁSA
ČÍNSKA: TU FO
LI PO
ARABSKÁ: KORÁN- posvätná kniha Moslimov
- náb. dielo islamskej a arabskej lit.
TISÍC A JEDNA NOC
EURÓPSKE : FRANCÚZSKO: PIESEŇ O ROLANDOVI (Trubadúri)
NEMECKO: PIESEŇ O NIEBELUNGOCH (Minäsengri)
ŠPANIELSKO: PIESEŇ O CIDOVI- romanca
RUSKO: PIESEŇ O PLUKU IGOROVOM
ČECHY: HOSPODINE, POMILUJ NY (11. stor.)
CHRONICA BOEMORUM- KOSMAS; latinsky
DALIMILOVA KRONIKA ( 14. stor.); po česky
JÁN HUS- (15. stor); latinsky, potom česky
POSTILA- zbierka kázní, písal vo vyhn.
VÝKLAD VIERY, DESATERA A PÁTEŘE
- tvorca moderného českého jazyka












SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA

· Podľa jazyka ju delíme: 1. Staroslovienska (863- 1000)
2. Latinsky písaná literatúra (1000- polovica 14. stor.)
3. Liter. písaná slovakizovanou češtinou (pol. 14. stor.-15.stor.)

· STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA:
1.DEJINY VEĽKEJ MORAVY: vznik: 833; vznikla spojením Moravského (Mojmír) a Nitrianskeho (Pribina) kniežatstva. Mojmír vyhnal Pribinu a spojil obidve kniežatstvá. Pribina ako odškodné dostal územie pri Blatnohrade. Po Mojmírovi nastúpil Rastislav (846- 870). Veľký vplyv mali franskí a bavorskí kňazi. Rastislav poprosil byzanského cisára Michala III., aby mu poslal vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo na VM v zrozumiteľnom jazyku. Michal III. Mu vyhovel, a tak roku 863 prichádzajú na VM Konštantín a Metod, ktorí pochádzali z okolia Solúna a ovládali macedónske nárečie.

Po príchode na VM šírili kresťanstvo a vykonávali liturgiu v staroslovienskom jazyku. Zakladali vyššie a nižšie školy (hlavne teologické) a od svojho príchodu viedli boj s franskými kňazmi. 866/67 sa vypravili (K a M) do Byzantska. Cieľom tejto cesty bolo vysvätenie učeníkov a schválenie slovanskej liturgie. Cestou sa zastavili u Koceľa (Pribinov syn), a asi ½ roka tam vyučovali. Z Blatnohradu odišli do Benátok a tu ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I., aby prišli do Ríma. Mikuláš I. zomrel a novým pápežom bol Hadrián II. Práve on schválil bohoslužby v staroslovienskom jazyku. Metod a učeníci Konštantína boli vysvätení za kňazov. (Angelár, Sáva, Kliment, Gorazd ...). Konštantín ochorel a vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a o 50 dní zomrel. Bol pochovaný v Chráme sv. Klimenta. Metod sa vrátil na VM aj s bullou, v ktorej Hadrián II. schválil slovanskú liturgiu. Evanjelium najprv po latinsky až potom po slovensky. Metod sa vracal, zastavil sa u Koceľa, ktorý bol nespokojný, pretože chcel, aby bol Metod vysvätený za biskupa, a tak ho poslal späť do Ríma. Metoda vysvätili za biskupa a chcel sa vrátiť na VM. Cestou ho zajali franskí a bavorskí kňazi. Odvliekli ho do Bavorska, dali ho do väzenia do Švábska, kde bol 2 roky. Z väzenia ho vyslobodil pápež Ján VIII., ktorý vydal bullu, v ktorej zakázal starosloviensku liturgiu (873). Metod to nerešpektoval a opäť odišiel do Ríma, aby obhájil starosloviensku liturgiu. Keď sa vrátil, odišiel do Carihradu. Po návrate na VM boli rozpory veľmi vyhrotené. 885 Metod zomiera a za svojho nástupcu zvolil Gorazda. Po Metodovej smrti vládol na VM Svätopluk (VM má najväčší územný rozsah) a všetkých učeníkov Metoda vyhnal. Títo odišli do Bulharska, Chorvátska, Macedónie a do Čiech (Sázovský kláštor- až do 18. stor. tu boli bohoslužby v staroslovienskom jazyku). Štvrtým panovníkom bol Mojmír II. Za jeho vlády VM zanikla- 906/907. 2.LITERATÚRA NA VM:
a)pôvodná: PROGLAS- prvá slovanská báseň, v ktorej Konštantín obhajuje staroslovienský jazyk; vystupuje proti trojjazyčníkom- sú to tí, ktorí uznávali iba tri jazyky ( latinčina, hebrejčina, gréčtina)
- má 110 veršov
- autor: KONŠTANTÍN
MORAVSKO- PANÓNSKE LEGENDY:
ŽIVOT KONŠTANTÍNA- autor: KLEMENT
- zobrazuje život K. od narodenia, mladosť, až po príchod na VM; vykresľuje jeho povahu a náb. kultúrnu činnosť; štylisticky je náročnejšia a rozľahlejšia ako druhá legenda




ŽIVOT METODA- autor: GORAZD
- je stručnejšia, zobrazuje pôsobenie M.

na VM, jeho spory s biskupmi, a tak má pre nás väčšiu historickú hodnotu
LITERATÚRA MIMO VM: ŽIVOT NAUMOU
POJEDNANIE MNÍCHA CHRABRA O PÍSMENÁCH

b)prekladová: pred príchodom na VM zostavili písmo- HLAHOLIKU, podľa písmen malej gréckej abecedy MINUSKULY
- jej úpravou vznikla CYRILIKA- veľká grécka abeceda MAJUSKULA
- prvý jazyk- STAROSLOVIENČINA
-preložili: EVENJELIÁR
BIBLIA- okrem 5 kníh MAKABEJSKÝCH
-KONŚTANTÍN: 4 EVANJELIA
SKUTKY APOŠTOLSKÉ
BREVIÁR
SPEVNÍK
EPIŠTOLY
-spolu: MISÁL- omšová kniha
NOMOKÁNON- omšová kniha
- METOD: HOMÍLIE- kázne
PATERIK- Životopisy sv. otcov
- prvá právna regula na VM: ZÁKON SUDNIJ LJUDĚM
c) pamiatky- odpisy: ŽALTŚR SINAJSKÝ
EUCHOLÓGIUM SINAJSKÉ
EUCHOLÓGIUM CIVIDALSKÉ
SAVINA KNIGA
FRIEZINSKÉ PAMIATKY
KYJEVSKÉ LISTY
PREŽSKÉ ZLOMKY
3. VÝZNAM VM: 1. prvý spoločný štát Slovanov
2. prvý jazyk, písmo
3. šíri sa tradícia VM (mnohí autori sa vracajú na VM:
DANIEL SINAPIUS HORČIČKA
JÁN BALTAZÁR MAGIN
štúrovci
P. J. ŠAFÁRIK
MILAN FERKO
Ľ. ZÚBEK
MATÚŠ KUČERA




KONŠTANTÍN: PREDSLOV K SVÄTÉMU EVANJELIU
Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.




HUMANIZMUS A RENESANCIE
(13./14.- 16./17.)na Sl.

· HUMANIZMUS- znamená ľudský
· RENESANCIA- znamená znovuzrodenie alebo obnova

· Spol. podmienky: prechod od stredoveku do novoveku, feudalizmus zaniká, rozvíja sa kapitalizmus, manufaktúry, továrne, dochádza ku kríze Cirkvi, rozvoj miest a mešťanov
· Významné objavy: Amerika (1492), kníhtlač {J. Gutenberg(1443/1445)}, kompas, pušný prach, strelné zbrane
· Znaky: 1. vznik 13./14.- 16./17.- Taliansko
2. v popredí je rozum
3. od nadpozemského k pozemskému- hlása radostné prežívanie na tomto svete
4. obroda k duchu antických ideálov
5. vznik 3 nových myšlienkových smerov: racionalizmus- rozum
senzualizmus- zmyslové vnímanie
individualizmus- v popredí je jednotlivec
6. hrdina: mešťan alebo šľachtic
7. žánre: vyššie: tragédia
nižšie: komédia, epos
8. jazyk: národné jazyky
· Predstavitelia: Taliansko: DANTE ALIGHIERI
GIOVANNI BOCCACCIO
FRANCESCO PETRARCA
LODOVICO ARIOSTO
Francúzsko: FRANCOIS VILLON
FRANCIS RABELAIS
Anglicko: WILLIAM SHAKESPEARE
JEFRI CHAUSEIR
Španielsko: MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA
PEDRO CALDERON DE LA BARCA
LOPE DE VEGA
Nemecko: HANS SACHS
Poľsko: JAN KOCHANOVSKI („FRAŠKY“, zb. básní: „TRENY“)
Čechy: JÁN BLAHOSLAV


Taliansko
· DANTE ALIGHIERI: Božská komédia- obsah je stredoveký, ale forma je už humanistická
- 3 časti: 33 spevov + 1 predspev = 100 spevov
- 1. časť: PEKLO: alegória zla a hriechu
2. časť: OČISTEC: alegória pokaania
3.

časť: RAJ: alegória dobra a šťastia
- Peklom a Očistcom sprevádza Danteho Vergílius (návrat k antike), Rajom ho sprevádza jeho milá Beatrice. - Vergílius predstavuje zdravý ľudský rozum, Beatrice lásku a náboženstvo, no a Dante celé ľudstvo


· GIOVANNI BOCCACCIO: Dekameron- zbierka 100 noviel, ktoré si rozprávajú 10 ľudia počas 10 dní. Utekajú pred morom z Florencie na vidiek; vystupuje tu 6 žien a 4 muži
-ženy- múdre a prefíkané
-muži- stále oklamaní a smutní
-novely vyjadrujú radosť zo života a vyplýva z nich ponaučenie

· FRANCESCO PETRARCA: Sonety pre Lauru- sonet- znelka, má 14 veršov (4433), skladá sa z dvoch častí: v prvej si autor dáva otázku, v druhej na ňu odpovedá
-prvé lyrické dielo o láske k milej Laure
-má 366 sonetov, ktoré venoval Laure
-má dve časti: prvá za života Laury, druhá po jej smrti
-Laura- symbol lásky, šťastia; skutočná bytosť, ktorú autor ospieval veľmi horúcimi slovami; verše po jej smrti sú veľmi melancholické

Anglicko
· JEFRI CHAUSEIR: Canterburské poviedky

· WILLIAM SHAKESPEARE: jeden z najlepších svetových dramatikov
Jeho tvorbu delíme do troch období:
1.obd. OPTIMIZMU- do 1600; píše komédie a historické hry
KOMÉDIA OMYLOV
SKROTENIE ČERTICE
VESELÉ PANIE Z WINDSORU
VEĽA KRIKU PRE NIČ
- hist. hry: RICHARD VI.
RICHARD II.
RÓMEO A JÚLIA
2.obd. PESIMIZMU- 1600-1608; píše tragédie a problémové hry
HAMLET
OTELO
KRÁĽ LEAR
MACBETH
3.obd. VYROVNANIA- 1608-1612
- tragikomédie: BÚRKA
ZIMNÁ ROZPRÁVKA
znaky jeho tvorby: 1. námety čerpal z kroník a zo životopisov slávnych
2. postavy: typický renesančný hrdina, ktorý je plný citu a vášne, je strojcom svojho osudu
3. cez svoje postavy kritizoval negatívne stránky renesančnej doby
Francúzsko
· FRANCOIS VILLON: Malý testament- rozlúčka so svojimi priateľmi pri odchode z Paríža
Veľký testament- spomienka na mladosť, lásku, študentskú veselosť

· FRANCOIS RABELAIS: Gargantua a Pantagruel- satira na sorbonských sudcov a teológov
- hl.

postavy: obri, ktorí putujú po svete a stretávajú sa s mnohými ľuďmi
Španielsko
· LOPE DE VEGA: zakladateľ komédie; písal hry náboženského charakteru, historické hry a komédie
-komédie: Záhradníkov pes
Učiteľ tanca

· MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA: básnik, dramatik, prozaik
- román: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha- dobrodružný román; celé dielo je satirou na rytierske romány; má 2 diely, nemá pevnú dejovú líniu, je to súbor príbehov z dobrodr. cesty rytiera, v ktorom sa odrážajú reálne pomery v Španielsku

- Hamlet a Don Quijote: Hamlet šialenstvo len predstieral, ale Don Quijote šialený bol; obidvaja boli sčítaní a vzdelaní a mali vysoké postavenie v spoločnosti


SLOVENSKÁ HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ
LITERATÚRA

· Spol. podmienky: 16.-17. stor.; turecké výboje, reformácia a protihabsburské povstania
- hl. vrstva: mešťania
- veľká pozornosť na dvore Mateja Korvína, ktorý založil prvú univerzitu v BA- ACADEMIA ISTROPOLITANA (1465/1467)
- rozvoj národného jazyka (na Slov.: čeština, neskôr slovakizovaná čeština
- liturgický jazyk evanjelikov: latinčina
· Literatúra: Próza:
· MARTIN RAKOVSKÝ: O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov
- toto dielo je veršované a má 5 častí:
1. PROLÓG: obsahuje vzývanie múzy; cieľ a zámer diela
1. časť: podáva rozdel. spol. vrstiev v štáte
2. časť: opisuje pomery v ideálnej obci
3. časť: príčiny prevratov v kráľ. a cisárst.
2. EPILÓG: vzdáva úctu Maximilánovi II. Habsburgovi a želá mu všetko dobré
- spol. vrstvy v diele: bohatí, chudobní; sedliaci, remeselníci, obchodníci, robotníci členovia rady, zámožný stav
O svetskej spravodlivosti- model spravodlivého panovníka
· JAKUB JAKOBEUS: Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa- v popredí sú národno- vlastenecké myšlienky
Poézia: 1. hist. piesne- protiturecké a protihabsburská tematika
Píseň o zámku muránském- MARTIN BOŠŇÁK
Píseň o sigetském zámku
Píseň o Modrém Kameni, Divíne a Zvoleně
2. ľúbostná: veršovaná romanca: Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisáre dcére
3. duchovná: JÁN SILVÁN
ELIÁŠ ALÁNI
- prvý evanjelický spevník: CITHARA SANCTORUM
- autor: JURAJ TRANOVSKÝ- 1636
Dráma: PAVEL KYRMEZER: Komedia nová o vdově
Komedia česká o bohatci a Lazarovi
B A R O K
(16.- 17.)

· Význam: perla nepravidelnej krásy
· Spol. podmienky: súperenie panovníckych rodov v Európe, turecká expanzia, živelné pohromy, 30- ročná vojna (1618- 1648), rozpory medzi katolíkmi a evanjelikmi
· Znaky: 1. vznik: 16.- 17. stor. v Španielsku
2. hl. heslo: „VANITAS VANITATUM“ („Márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného
3. dekoratívnosť- ozdobnosť
4. pompéznosť- nádhera
5. patetickosť- nadnesenosť
6. skutočnosť sa mení na symboly
7.

v popredí je cit- snaží sa zapôsobiť na zmysly človeka
8. vyznačuje sa veľkými protikladmi (dobro- zlo, radosť- smútok, život- smrť)
9. štýl- je veľmi ozdobný; množstvo básnických ozdôb a trópov
10. jazyk: národné jazyky

· Predstavitelia: Taliansko: TORQATO TASSO (epos: OSLOBODENÝ JERUZALEM)
Anglicko: JOHN MILTON (eposy: STRATENÝ RAJ
RAJ ZNOVU NÁJDENÝ)
Nemecko: HANS JACOB CHRISTOFFEL VON GRIMMELSHAUSEN
(jeho román: DOBRODRUŽNÝ SIMPLICIUS SIMPLICISSIMUS)
Čechy: JAN AMOS KOMENSKÝ

Čechy
· JAN AMOS KOMENSKÝ: predstaviteľ exulantskej lit.; jeho začiatky v meste Fulnek (Morava), potom Lešno (Poľsko) a nakoniec Amsterdam (Holandsko), kde aj zomrel
- zverovali mu zakladanie škôl a písanie učebníc; usiluje sa o reformu školstva
- TVORBA: stredobodom je človek, sociálne, náboženské a politické otázky
Labyrint světa a ráj srdce- zobrazuje svet ako mesto, ktorým prechádza autor- pútnik so svojimi dvoma sprievodcami; prvý zosobňuje úsilie človeka poznať a druhý zosobňuje vlastnosti pohodlného človeka; autor utečie zo sveta do svojho vnútra a len tu, v „raji srdca“, nachádza pravý pokoj
Didactica magna- 1657; zaoberá sa v nej takmer všetkými otázkami výchovy a vzdelávania; v tomto diele položil základy svojej ďalšej pedagogickej činnosti
Brána jazykov otvorená- významná učebnica latinčiny
Svet v obrazoch- jazyková obrázková učebnica
Informatorium školy mateřské- venuje sa predškolskej výchovy v rodine








SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA
(1650- 1780)

· Spol. podmienky: protihabsburské povstania, rozpínavosť Habsburgovcov, náboženské boje (katolíci a evanjelici), reformácia a protireformácia
- reformácia- snaha zobrať cirkvi moc a bohatstvo
- protireformácia- snaha o navrátenie tejto moci cirkvi
- EVANJELICI- centrum: PREŠOVSKÉ KOLÉGIUM
BRATISLAVSKÉ LÝCEUM
- tlačiareň: LEVOČA
- KATOLÍCI- centrum: TRNAVSKÁ UNIVERZITA (zakl.: PETER PÁZMANY [pazmaň])
- tlačiareň: TRNAVA
· Znaky: 1. prevahu má náboženská lit. 2. od konca 17. stor. sa odčleňuje aj svetská lit. (meštianska, ľudová)
3. úcta k slov. jazyku a záujem o slov. dejiny

Poézia: 1. NÁBOŽENSKÁ- katolícka duchovná poézia sústredená v spevníkoch
- 1. tlač. kat.

spevník.: CANTHUS CATHOLICI- 1655
- autor: BENEDIKT SZOLOSI
- piesne českého pôvodu s teologickým zameraním (koledy, uspávanky); má latinský predhovor, v ktorom autor spomína cyrilometodejskú tradíciu a chváli slov. ľud preto, že bohoslužbách spieva vo svojom jazyku
2. SVETSKÁ- písaná v latinčine alebo v slovakizovanej češtine, neskôr v bohemizovanej slovenčine
-delenie: a) ľudová
b) poloľudová
c) umelá- autor bol konkrétny alebo anonymný
- zachytená je v SPEVNÍKOCH alebo v ZBORNÍKOCH
- najznámejšie: Zborník Jána Lányho
Zborník Jána Buoca
Zborník Juraja Lányho
Mikulášsky zborník
DIONÝZ KUBÍK: Slovenské verše
- mnohé zborníky obsahujú svetskú ľúbostnú poéziu, v ktorej sa ľúbostný cit stvárňuje ako bolesť a omdlievanie a človeka z toho môže vyslobodiť iba smrť
-pieseň: Ámor, ó Ámor
- JÁN SEKÁČ: Laskavé karhání smíšnopochabných svetských mravúv
- zachytáva populárne zábavné veršované témy a cieľom bolo poučiť čitateľa zábavnou formou
- ŠTEFAN FERDINAND SELECKÝ: Obraz panej krásnej perem malovaný
- umelá ľúbostná báseň, v ktorej sa ľúbosť podriaďuje zmyslu pre česť a úctu ku krásavici, ktorá žije v Trnave a celá báseň je alegóriou na trnavskú univerzitu
- JARMOČNÉ PIESNE- šírili sa tlačou, ktoré sa predávali na jarmokoch; mali spravodajský charakter, šírili správy o historických udalostiach a o živelných pohromách a mnohokrát mali katastrofický charakter


· DIDAKTICKO- REFLEXÍVNA LYRIKA- zverejňovala sa v rukopisnej podobe, až neskôr tlačou
- časne sa prebásňovali príslovia, ktoré podávali mravné ponaučenie a dávali návod, ako sa zachovať v rôznych životných situáciách
- predstavitelia: PETER BENICKÝ
HUGOLÍN GAVLOVIČ

· PETEER BENICKÝ: pochádzal zo zemianskej rodiny, mal dobrý vzťah so svojimi poddanými
- TVORBA: Slovenské verše- tlačou:1873
- v zbierke sa spája jeho humanistické vzdelanie s ľudovou múdrosťou
- dotýka sa ľudských chýb i predností, podáva príslušné rady, zaujíma kladný postoj k učeniu, k vede i vzdelaniu, ironizuje pretvárku a panovačné ženy, sympatizuje so sedliakmi a podáva sa tým na šľachticov a pánov
- jazyk diela: slovakizovaná čeština
- forma: 12- veršové strofy
· HUGOLÍN GAVLOVIČ: bol františkánom a ochorel na pľúca, a preto sa musel liečiť, chodil do hôr, liečil sa na salašoch
- TVORBA: Valaská škola mravúv stodola- dielom podáva rady zábavnejším spôsobom, jeho cieľom je vyškoliť čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov; zaoberal sa vzťahom jednotlivca k Bohu, k blížnemu a spoločnosti; oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na majetok a spol.

postavenie, odsudzuje poverčivosť a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti

· ROKOKO- v preklade mušlička; umelecký sloh, ktorý sa vyvinul na zač. 17. stor. vo Francúzsku a vyvrcholil v dobe vlády Karola XV.
- bolo prijaté za vlastnú meštiacku kultúru; rozvíjalo celý komplex prvkov, ktoré neskôr prevzal klasicizmus, potom romantizmus a neskôr v Nemecku Biedermeier
- výtvarné umenie: typické sú drobné a pôvabné tvary, zvlnené línie a asymetrické meštiacke ornamenty
- architektúra: zaoblené rohy, presvetlený interiér, ktoré sú umocnené farebnými pastelovými farbami (ružová, modrá)
- sochárstvo: prevládajú dekoratívne prvky, pôsobí tu hra svetla a tieňov, v popredí elegantné postoje figúr, individualizmus a intimita figúr
- literatúra: chápaná ako hra, ktorá poskytuje spoločenskú zábavu, využíva nižšie žánre
- dráma: baletná a pastierska hra
- epika: epos a veršované poviedky
- lyrika: erotická anakreónska poézia (LA FONTAINE)











KLASICIZMUS
(17.-18.)

· Význam: vynikajúci, príkladný
- umelecký smer, ktorý sa uplatňoval v európskych krajinách v 17. a 18. stor.
· Spol. podmienky: vznik za vlády Ľudovíta XIV., vrcholí vláda feudalizmu, rozvíjajú sa manufaktúry, vznikajú absolutistické monarchie, feudalizmus vystrieda kapitalizmus, v popredí je túžba človeka po poznaní
· Zakladateľ: RENÉ DESCARTES: „Myslím, teda som.“ („Cogito ergo sum.“)
· Osvietenstvo: smer, ktorý vzniká v klasicizme; myšlienkové hnutie v období zániku feudalizmu a vzniku kapitalizmu
- predstaviteľ: FRANSOA VOLTAIRE
· Znaky: 1.návrat k antickým ideálom
2. v popredí je rozum (racionalizmus)
3. vznikol v 17. a 18. stor. vo Francúzsku
4. presné a jasné myslenie
5. píše sa presne podľa šablóny- nesmú sa miešať ani žánre, ani hrdinovia
6. rozpor medzi citom a povinnosťou- víťazí stále povinnosť
7. dráma dodržuje 3 jednoty: miesta- dej sa odohráva na jednom mieste
času- dej sa odohráva za 24 najviac 30 hodín
deja- jeden príbeh (motív)
8. žánre: vysoké: óda, elégia, epos, tragédia
nízke: bájka, satira, komédia
9.

hrdina: mešťan alebo šľachtic
· Predstavitelia:
Dráma: PIERRE CORNEILLE: prvý dramatik
- Cid- námet čerpá zo Španielska, hlavný hrdina je kresťanský rytier, ktorý je oddaný svojej viere a kráľovi, rozpor medzi láskou a cťou, vystupuje tu malé množstvo postáv, hra nemá vedľajšie epizódy, v diele sú porušené princípy klasicizmu- TRAGIKOMÉDIA
JEAN RACINE: tvorca psychologickej drámy
- Faidra- príbeh o žene, ktorá je zachvátená zločinnou láskou k nevlastnému synovi
Komédia: JEAN BAPTISTE POQUELIN: (MOLIÉRE)
- napísal 33 komédií
- najznámejšie:
Misantrop- človek, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa im
Lakomec- hl. postava: Harpagon
Zdraví nemocní, meštiak šľachticom
Bájky: JEAN DE LA FONTAINE: zbierka: Bájky

FRANSOA VOLTAIRE: vášnivý odporca cirkvi- pokladá ju za hlavného nepriateľa štátu a pokroku, no náboženstvo neodsudzuje; uprednostňuje satiru, ktorú používa ako hlavný prostriedok kritiky
- tragédia: Candide- filozofická poviedka
- Prostáčik- hl. hrdina je Huron, ktorý sa na svet díva veľmi dôverčivým pohľadom
NICOLAS BOIELO: zveršoval pravidlá poetiky: Básnické umenie
- do popredia dáva rozum a tvrdí: KRÁSNE JE TO , ČO JE PRAVDIVÉ


· Osvietenstvo:
Je to pokrokové hnutie v 18. stor., ktoré ovládlo Európu (Fr. a VB). Toto hnutie sa zakladalo na dôvere „v osvietený rozum“ a pravde, ktorá bola poznaná buď rozumom alebo skúsenosťou.
Začalo viesť vytrvalý zápas s predsudkami a presadzovalo slobodu myslenia. Presadzovalo myšlienku, že ľudia sú od prírody rovní a nemusí im vládnuť žiaden despotický panovník
Znaky: vzájomná súhra rozumu a citu, pri ktorej môžeme vyčleniť dve estetické koncepcie:
a) STARŠIA- súvisí s doznievajúcim klasicizmom; v popredí je racionálny prvok
b) MLADŠIA- súvisí s nastupujúcim preromantizmom; v popredí je individuálnosť ľudského citu
Predstavitelia: Francúzsko: CHARLES- LOUIS DE MONTESQUIEN
JEAN- JACQUES ROUSSEAU
DENIS DIDEROT („ENCYKLOPÉDIA“ 1751- 1765, 35 zväz.)
FRANSOA VOLTAIRE („CANDIDE“, „PROSTÁČIK“)
Anglicko: DANIEL DEFOE („ROBINSON CRUSOE“)
JONATHAN SWIFT („GULIVEROVE CESTY“)
Čechy: JOZEF DOBROVSKÝ- zaoberal sa českými dejinami a jazykom; zakladateľ modernej českej jazykovedy a slavistiky
TVORBA: Dejiny českého jazyka a literatúry
Základy jazyka staroslověnského
Nemecko- český slovník
JOZEF JUNGMANN- 1.

česká príručka poetiky: Slovesnosť
Slovník česko- nemecký
VÁCLAV KRAMERIUS- vydával kalendáre a noviny


SLOVENSKÝ KLASICIZMUS
(1820- 1840)
· Oneskoroval sa
· Národné obrodenie: je to proces, kedy sa stará feudálna národnosť mení na novodobý národ
- národnosť sa mení na národ, ak má svoje územie, kultúru, jazyk, minulosť
- 3 etapy: a) 1780-1820- Bernolák, Bajza, Fándly
b) 1820-1835- Kollár, Hollý, Šafárik
c) 1835-1845- v romantizme
d) 1845-1848- vrcholná fáza; v romantizme
· Rozvoj osvietenstva: hnutie, ktoré sa snaží obrodiť cirkev pomocou reforiem
- Mária Terézia (1740-1780)- jej reformy:
a) 1767- TEREZIÁNSKY URBÁR
b) 1775- ROBOTNÝ PATENT
c) 1777- školská reforma- RATIO EDUCATIONIS- vyčlenila všetky typy škôl, zaviedla povinnú školskú dochádzku (od 6 do 12 r.)
-1. triviálne školy- čítať, písať, počítať (farnosti)
-2. gymnáziá- 5-ročné
- normálky- školy pre učiteľov
-3. vysoké školy a univerzity
- Jozef II. (1780-1790)- jeho reformy:
a) 1781- zrušil nevoľníctvo v Čechách
b) 1785- zrušil nevoľníctvo na Slovensku
c) 1781- TOLERANČNÝ PATENT- zákon, ktorý zrovnoprávňoval evanjelikov a katolíkov
· Prvá etapa nár. obrodenia (1780-1820):
1. vytvárajú sa dve vierovyznania: KATOLÍCKE, EVANJELICKÉ
2. snaha o uzákonenie spi. Slovenčiny
3. v popredí je snaha o povznesenie slov. ľudu, a to vydávaním časopisov a kalendárov
-vychádzali: Prešporské noviny (1783-1787)- vydával ich Štefan Leška
Staré noviny literního umění (1785-1786)- Ondrej Plachý
Týdeník (1812-1818)- Juraj Palkovič
-spoločnosti:1. Učená spol. malohontská (1808)
2. Učená spol. banského okolia (1810)- Bohuslav Tablic
3. Slov. učené tovarišstvo (1789-1792)- v Trnave; Bernolák, Fándly


· ANTON BERNOLÁK (1762-1813)
Život: * na Orave, študoval teológiu v Trnave, vo Viedni a v BA, pôsobil ako kaplán v dnešnom Bernolákove a ako dekan v NZ, kde je aj pochovaný
-1787- ako druhý sa pokúsil uzákoniť spis. slov. jazyk, na základe kultúrnej západoslovenčiny

Tvorba: Jazykovedno-kritická rozprava o slov. písmenách
- jeho pravopis bol postavený na foneticko-fonologickom princípe
- znaky jeho pravopisu: 1. odstránil rozdiely i/y, ponechal iba i a í
2. mäkkosť sa označovala (ďeťi)
3. predložky s a z sa písali podľa výslovnosti (s kelu)
4. písmeno j písal ako g
5. zaviedol skupinu šč (ešče)
6. všetky pod. mená písal veľkým písmenom
Gramatica slavica- 1790
Etymológia slovenských slov- spis o tvorení slov
Slovar Slovenskí-Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí- chcel dokázať, že slov. jazyk má rovnako krásne slová, ako ostatné jazyky, ktoré uviedol v slovníku
- jeho J A Z Y K sa N E U J A L, pretože bol tvrdý (západ- východ) a v tomto období boli veľké rozpory medzi katolíkmi (biblická čeština)


· JURAJ FÁNDLY (1750-1811)
Život: * v Častej pri Trnave, teológiu študoval v Trnave a v Budíne, pôsobil ako katolícky kňaz v Seredi
- je tvorcom prvej slovenskej prozaickej reči; ako prvý uviedol do života Bernolákov jazyk

Tvorba: náboženský spis: Dúverní zmluva mezi mníchem a dáblem (1789)- použil formu satirického dialógu medzi mníchom ATANÁZIOM a diablom TITINILOM
-týmto dielom reagoval na zrušenie žobravých reholí Jozefom II.

a toto zrušenie podporuje
- po vydaní tohto diela píše len diela, ktorými chce pomôcť slov. ľudu, šíri nimi osvetu:
Pilní domajší a poľní hospodár
O úhoroch a včelách
Slovenský včelár
Zelinkár




· JOZEF IGNÁC BAJZA(1755- 1836)
Život: * v Predmieri, teológiu študoval vo Viedni, ako katolícky kňaz pôsobil v Dolnom Dubovom, zomrel v Bratislave a pochovaný je v Dóme sv. Martina
- v slov. lit. má 3 prvenstvá:
1. ako prvý sa pokúsil uzákoniť spis. slov jazyk, na základe Trenčianskej stolice; jazyk bol veľmi tvrdý, N E U J A L S A, a preto týmto jazykom písal len on sám
2. prvý zaviedol nový lit. útvar ROMÁN
3. svojim románom nastolil vážne problémy súčasného života (národné, kultúrne a sociálne)

Tvorba: Slovenské dvojnásobné epigrammatá (1794)- kritizuje ľudské vlastnosti a chyby
- prvý román: René mláďenca príhodi a skúsenosťi- didaktický román, v ktorom autor použil satiru a mnohé príhody vyznievajú ako ANEKDOTY; autor využil retrospektívu

· Druhá etapa národného obrodenia (1820-1835):

· JÁN KOLLÁR (1793-1852)
Život: * v Mošovciach, jeho otec nechcel, aby študoval, no on sa rozhodol študovať teológiu v Bratislave a v Banskej Bystrici; čítal rímskych klasikov a nemeckú poéziu; študoval v Jene (centrum nemeckej mládeže) v Nemecku, keď sa tu slávilo 300. výročie Lutherovej reformy; veľký vplyv na Kollára mal mysliteľ Hegel; v Jene sa zoznámil s Friderikou Schmidtovou- MÍNA; po návrate z Nemecka pracoval ako evanjelický kňaz v Pešti
- Kollár tvrdil, že neexistuje národ český a národ slovenský, ale iba jeden československý, a teda nie je ani jazyk český a slovenský, ale iba československý- a tým sa dostal do rozporu s Ľudovítom Štúrom. Túto teóriu ďalej tvrdil T. G. Masaryk.

- Kollár šíril aj myšlienku slovanskej vzájomnosti- štyri slovanské národy (Poliaci- Rusi- Lužickí Srbi- Česi a Slováci) si majú navzájom pomáhať, a to hlavne na kultúrnom poli (knihy, spolky, spoločnosti, divadlá)
- Kollár bol RUSOFIL- tvrdil, že Slovanov môže zachrániť jedine veľké a silné Rusko
Tvorba: rozsiahla skladba: Slávy dcéra- dielo o láske k žene, k vlasti inšpirované Friderikou Schmidtovou
ďalšia tvorba: Básne Jána Kollára
Národnie spievanky
O literárni vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými
Hlasové o potřebe jednotného spisovného jazyka pro Čechy,
Moravany a Slováky- týmto dielom reagoval na rozpory s Ľudovítom Štúrom

· PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK (1795-1861)
Život: * na Gemeri, študoval v Rožňave, Dobšinej a v Kežmarku, teológiu študoval v Jene, venoval sa aj dejepisu, filozofii, prírodným vedám a hvezdárstvu, pôsobil ako profesor na gymnáziu v Srbsku a od roku 1833 ako cenzor a riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe
- Šafárik šíril myšlienku slovanskej vzájomnosti
Tvorba: prvá básnická zbierka: Tatranská Múza s lyrou slovanskou
prozaická tvorba: Dejiny slovanskej reči a literatúry- napísané po nemecky
Slovanský národopis- dielo o slovanskej súčasnosti
Slovanské starožitnosti- dielo o slovanskej minulosti





· JÁN HOLLÝ (1785-1849)
Život: * v Šaštíne, študoval v Skalici a v Bratislave, teológiu v Trnave a pôsobil ako katolícky kňaz v Maduniciach (1843 fara vyhorela) a na Dobrej Vode
- uviedol do praxe Bernolákov jazyk a týmto jazykom prekladal diela antických autorov, no aj napriek tomu štúrovcov podporil pri vzniku nového spisovného jazyka

Tvorba: Rozličné básne- preklady antických autorov
Selanky- 21 idylických básní, v ktorých ospieval krásu slovenskej prírody; témy sú rôznorodé, vystupujú tu slov. postavy odeté v antickom rúchu
žalospev: Plač matki slávi nad odrodilími sinami- elégia
eposy: Sláv
Svatopluk
Cirillo-Metodiada
- písal aj oslavné básne


· JÁN CHALUPKA (1791-1871)
- dramatik, starší brat Sama Chalupku
Život: študoval na gymnáziu v Ožďanoch, v Levoči a teológiu študoval v Jene, učil na gymnáziu v Ožďanoch a neskôr na lýceu v Kežmarku; od roku 1824- pôsobil ako farár v Brezne
- prvýkrát v slov. lit. vytvoril typ národovedeckého učiteľa a oživil jánošíkovskú tradíciu
- význam Jána Chalupku: 1. tvorca slovenskej veselohry
2. položil základy ochotníckej činnosti na Slovensku
3. zakladateľ dramatickej tradície, z ktorej vyrástli ďalší (Záborský, Palárik)

Tvorba: satirická fraška: Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali- 1830-túto hru vydal GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ (vydavateľ ľudových kalendárov)
ďalšie hry: Všetko naopak
Trasorítka
Trinásta hodina
Starúš plesnivec
Juvelír
Hrdá pýcha skrotla
satirický román: Bendeguz- zosmiešnil maďarský šovinizmus, napísal ho po maďarsky a anonymne ho vydal v nemčine















ROMANTIZMUS
(koniec 18.-polovica 19.)

· Spol. podmienky: rozpad feudalizmu, rozvoj kapitalizmu, kapitalistické vzťahy ovládli jednotlivca aj spoločnosť, jednotlivec stráca pocit istoty
- vzniká nová filozofia IDEALIZMUS, ktorá pokladá za prvoradé myšlienku, vedomie a ducha a za druhoradé hmotu a bytie; zakladateľom je HEGEL
- z tejto filozofie vychádza aj IRACIONALIZMUS- rozumom nepochopiteľné- popieral rozumové a logické myslenie a uprednostňuje vieru a inštinkt
- rozvíja sa aj SENTIMENTALIZMUS- filozofický a literárny smer, ktorý sa opiera o city, citové zážitky, vyzdvihuje jednotlivého človeka s jeho radosťami aj starosťami
· Znaky: 1. 18.-19. stor.
2. vznikol vo Francúzsku; zakladateľ JEAN JACQUES ROUSSEAU
3. v popredí je cit a obrazotvornosť
4. hlavný rozpor medzi snom a skutočnosťou, medzi krásou a škaredosťou- harónia kontrastu
5. iracionalizmus- uprednostňuje vieru a inštinkt
6. sentimentalizmus- uprednostňuje city a citové zážitky
7. individualizmus- v popredí je jednotlivec
8. titanizmus- jednotlivec pomáha ľuďom a vzdoruje osudu
9. je dovolené miešať hrdinov a žánre
10. hrdina- človek, ktorý chce vykonať veľký čin, spoločnosťou je nepochopený, búri sa, odchádza do prírody a tam väčšinou hynie
11. žánre: vo svete: romány
u nás: lyrické alebo lyrickoepické skladby
12.

jazyk- jednoduchý; ovplyvnený ľudovou slovesnosťou
· Predstavitelia: Francúzsko: JEAN JACQUES ROUSEAU
VICTOR HUGO
ALEXANDER DUMAS
Anglicko: GEORGE GORDON BYRON
PERCY BISSHE SHELLEY
WALTER SCOTT
JOHN KEATS
Nemecko: JOHANN WOLFGANG GOETHE
FRIEDRICH SCHILLER
HEINRICH HEINE
Rusko: ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN
MICHAIL JURIEVIČ LERMONTOV
Poľsko: ADAM MICKIEWICZ
Maďarsko: SÁNDOR PETOFI
Čechy: KAREL HYNEK MÁCHA
JOZEF KAJETÁN TYL
KAREL JAROMÍR ERBEN
BOŽENA NĚMCOVÁ






Nemecko
- útlak, nesloboda a nespokojnosť vyvolali hnutie nazývané Sturm und Drang (Búrka a Nápor)-
-príslušníci sa búrili proti vtedajšej spoločnosti, ich vzbura bola živelná a žiadali uplatniť všetko, čo je v človeku prirodzené- cit, lásku a slobodu

· JOHANN WOLFGANG GOETHE (1749-1832)- predstaviteľ p r e r o m a n t i z m u
Tvorba: dve obdobia: 1.časť- spadá do obdobia Sturm und Drang
- patrí tu: óda: Prometheus- buričské nadhľady
román: Utrpenie mladého Werthera- romantický román o nenaplnenej láske
2.časť- WEIMARSKÁ KLASIKA- 1775-stal sa ministrom, staral sa o zveľaďovanie vojvodstva, venuje sa prírodným vedám; vzdal sa buričských myšlienok a ideálom pre umenie sa stáva ANTIKA
- patrí tu: drámy: Ifigénia v Tauride
Torquato Tasso
Egmont
veršovaná dráma: Faust

· FRIEDRICH SCHILLER (1759-1805)- vyjadruje túžbu po osobnej a národnej slobode
Tvorba: dráma: Zbojníci- vyjadril svoj postoj- protest proti tyranii; hl. postava KAROL MOOR- otec ho vydedí a vyženie z domu, on sa stáva zbojníkom a nakoniec zomiera pre svoju lásku k slobode
tragédia: Úklady a láska- dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta; aj keď sa syn postaví proti otcovi, nakoniec uverí o nevere svojej milej; nakoniec obidvaja zomierajú
óda: Pieseň na radosť- zhudobnil Ludwig van Beethoven vo svojej
9. symfónii (Óda na radosť)
drámy: Mária Stuartová
Panna Orleánska
Viliam Tell- zobrazil boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14.storočí

· HEINRICH HEINE (1797-1856)- najrevolučnejší nemecký básnik
Tvorba: zbierka: Kniha piesní- básne z vlastnej mladosti
kniha: Obrazy z ciest- vytvoril nový druh f e j t ó n u- zmes obrazov z ciest po Nemecku, Anglicku, Francúzsku a Taliansku, ku ktorým sa pridáva spoločensko-politická satira
satirická skladba: Nemecko, Zimná rozprávka- kritizuje sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi, triedami; je písaná hovorovým štýlom na spôsob starých nemeckých ľudových piesní
-Heine roku 1731 odišiel do Paríža, kde žil do svojej smrti; tam vydal:
zbierka: Časové básne- najznámejšia je Sliezski tkáči

Poľsko
· ADAM MICKIEWICZ (1798-1855)
Život: člen tajného študentského spolku, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova a vzdelávanie; po odhalení spolku ho odsúdili do vyhnanstva, v roku 1829 emigroval a pôsobil ako publicista
Tvorba: báseň: Óda na mladosť
historický epos: Konrad Wallenrod
národný epos: Pán Tadeáš- obraz poľského života, zvykov a mravov vidieckej šľachty
Francúzsko
· JEAN JACQUES ROUSEAU (1712-1778)
Život: * v Ženeve, viedol tulácky život a mal mnoho povolaní; po príchode do Paríža chcel zožať veľký úspech ako hudobný skladateľ (skutočný úspech však dosiahol ako spisovateľ)
Tvorba: Rozprava o nerovnosti- v diele hlása návrat k prírode a útočí na súkromné vlastníctvo, ktoré pokladá za hlavnú príčinu nerovnosti medzi ľuďmi
pedagogický román: Emil alebo O výchove – zaoberá sa otázkami výchovy
román: Júlia alebo Nová Heloisa- vrcholné dielo európskeho sentimentalizmu; príbeh šľachtičnej k učiteľovi písaný formou listov
Základná myšlienka: Hlása návrat k prírode a protestuje proti spoločenskej pretvárke.
Človek je dobrý, ale pokazilo ho zlé usporiadanie spoločnosti.

· ALEXANDER DUMAS- tvorca historického románu
Charakteristika jeho tvorby: 1. v popredí je dej, ktorý je najdôležitejší
2. romány sú napínavé a zaujímavé
3.

zobrazuje významné udalosti a historické osobnosti francúzskych dejín
Tvorba: Kráľovná Margot
Gróf Monte Christo
Jozeph Balsamo
Kartúra Parmská
Traja muškatieri
Salvador

· VICTOR HUGO (1802-1885)
Život: začal písať veľmi mladý, jeho básne dosiahli veľký úspech; bol stúpencom monarchie, stal sa republikánom (1848); po nástupe Napoleona III. na trón odišiel do exilu a až po 18 rokoch sa vrátil do vlasti
Tvorba: básnická skladba: Kontemplácie
cyklus epických básní: Legenda vekov
úvod k dráme Cromwell- úvod sa stal manifestom programu romantikov
- žiadal v ňom slobodu umenia oproti záväzným pravidlám klasicizmu
dráma: Hernani- hl.

hrdina je mladý muž, ktorý obetuje pre česť lásku aj život; typický romantický konflikt (túžba po slobode a spravodlivosti- odpor proti násiliu šľachty)
romány: Chrám Matky Božej v Paríži
Bedári- v exile (1815-1833)
Robotníci mora
Deväťdesiattri- námet čerpá z veľkej francúzskej revolúcie

Maďarsko
· SÁNDOR PETOFI (1723-1849)
Život: pochádzal z chudobnej dediny, obdivoval francúzskych a nemeckých romantikov; putoval po krajine a inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou
Tvorba: veršovaná rozprávka: Víťaz Janko- hrdina prežíva rôzne dobrodružstvá, bojuje proti Turkom; láska a spravodlivosť zvíťazia
epos: Apoštol- má dramatické napätie, končí sa atentátom na kráľa; autor vyjadruje nenávisť k tyranii a predvída premeny spoločnosti

Anglicko
· GEORGE GORDON BYRON: pochádzal z aristokratickej rodiny, mal búrlivú povahu, určitý čas pôsobil v snemovni lordov, obhajoval anglických robotníkov, cestoval po Európe
Tvorba: lyrickoepická skladba: Childe Haroldova púť- opisuje cesty a úvahy pútnika; hrdinom je básnik, ktorý je rozčarovaný spoločnosťou, cíti sa osamelý a búri sa proti neslobode porobených (zotročených) národov a tyranii
-je tvorcom básnickej romantickej poviedky- okrem fabuly (deja) obsahuje básnikove myšlienky, úvahy, city
básnická skladba: Don Juan- satira na negatívne spoločenské javy a problémy
známa báseň: Chillonský väzeň- vyjadruje túžby Švajčiarov oslobodiť sa spod cudzej nadvlády
-vytvoril nový typ hrdinu - TULÁK, VÄZEŇ- akýsi TITAN, ktorý sa snaží zvíťaziť nad spoločnosťou, ale nedarí sa mu, lebo je osamelý


· PERCY BISSHE SHELLEY: písal lyrické básne a veril, že človeka môže zmeniť len láska
Tvorba: Odpútaný Prometheus- hrdina je titan, ktorý predstavuje ľudskosť; je prikovaný ku skale, ale nevzdáva sa; oslobodí ho Herkules
- celá hra je proroctvom o nevyhnutnom páde tyranie a o oslobodení celého ľudstva


· JOHN KEATS: vo svojich dielach krásu a lásku celého sveta
Tvorba: epos: Hyperion


· WALTER SCOTT: zakladateľ historického románu v Anglicku
Tvorba: román: Ivanhoe

Rusko
· ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN (1799-1837)
Život: pochádzal zo šľachtickej rodiny, odporca cárizmu, bol vo vyhnanstve
Tvorba: veršovaný román: Eugen Onegin- zobrazuje „zbytočného človeka“, ktorý nebol schopný urobiť šťastným ani seba, ani iných; Eugen odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel života vo zveľaďovaní majetku, potom putuje po Rusku a vracia sa do Sankt Peterburgu
povesť: Kapitánova dcéra- ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti
romantické poémy: Kaukazský zajatec
Cigáni
báseň: Na Sibír
tragédia: Boris Godunov- zobrazuje históriu Ruska, otázky slobody a zodpovednosti, spravodlivosti a krivdy
romantický príbeh: Piková dáma
· MICHAIL JURIEVIČ LERMONTOV (1814-1841)- jeho tvorba je pokračovaním humanistických myšlienok; vo svojej tvorbe zobrazuje nenávisť k policajnému režimu, lásku k slobode, k pravde, k vlasti, k ľudu, k prírode
Tvorba: básne: Na smrť Puškinovu
Loďka; Kaukaz
Čechy
- v tridsiatych rokoch zložitá spoločensko-ekonomická situácia
- hlavnou úlohou bolo rozšíriť české národné obrodenie
- hlavná myšlienka: sloboda národa
- veľký vplyv na mladšiu generáciu mali revolučné udalosti v Európe


· KAREL HYNEK MÁCHA (1810-1836)- romantik revolty (vzbury)
Život: * v Prahe, študoval právo, mal veľký záujem o českú minulosť, jeho rodina žila v biede
Tvorba: lyrické, lyrickoepické skladby, próza i dráma
hist. próza: Křivoklad
autobiografická próza: Marinka
román: Cikáni
lyrickoepická skladba: Máj- autor v skladbe rieši vzťah spoločnosti a jednotlivca v prospech jednotlivca; skladba je postavená na kontrastoch


· JOZEF KAJETÁN TYL (1808-1856)- svoju tvorbu orientoval na problémy súčasnosti
Tvorba: poviedky a divadelné hry
div. hra: Fidlovačka- znela v nej pieseň Kde domov muj- zhudobnil ju FRANTIŠEK ŠKROUP
Strakonický dudák- vernosť človeka a kladné ľudské vlastnosti


· KAREL JAROMÍR ERBEN (1811-1870)- romantik zmierenia
Tvorba: bás. zbierka: Kytice
balady: veľmi dramatické, rieši otázky ľudského šťastia a lásky; vynikajú krásou českého jazyka
Polednice
Svatební košile
Vodník


· BOŽENA NĚMCOVÁ (1820-1862)
Život: * vo Viedni, o jej výchovu sa starala babička, mala blízky vzťah k Slovensku a k štúrovcom, zbierala tu ľudové rozprávky
Tvorba: Babička
Chyže pod horami
V zámku a v podzámku













SLOVENSKÝ PREROMANTIZMUS

· KAROL KUZMÁNY (1806-1866)- odporca klasicizmu; svojou teoretickou i umeleckou tvorbou pripravoval cestu štúrovskej literatúre; predseda Matice slovenskej
Tvorba: hist. epos: Běla- predstavuje ideálny meštiansky život
román: Ladislav- jadro tvorí sentimentálna poviedka a cestopis; autor reagoval na súčasnosť, zamýšľal sa nad otázkami slovenského národa a kultúry, obhajoval slovenčinu
hymnická pieseň: Kto za pravdu horí


SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS
(1830-1850)

· Spol. podmienky: revolučný (meruôsmy) rok 1848, tretia etapa nár. obrodenia, feudalizmus sa dostáva do krízy
-10.5.1848- Žiadosti slovenského národa- 14 bodov, 3 skupiny
-jún 1848- Štúr, Hurban a Hodža odchádzajú na SLOVANSKÝ ZJAZD
-na zjazde bol prijatý MANIFEST K EURÓPSKYM NÁRODOM
-po zjazde Štúr odchádza do Modry a Hurban a Hodža sa zúčastnili troch dobrovoľníckych výprav: 1. jesenná 1848
2. zimná 1848
3. letná 1849
-revolúcia 1848 nebola úspešná, ale 12.6.1848 bolo zrušené poddanstvo
-júl 1863- uzákonenie nového spis. jazyka
-vznikajú spolky a spoločnosti:
1829-1837- Spol. česko-slovanská
1803- Katedra reči a lit. slovanskej pri lýceu v Bratislave
1837- tajný spolok Vzájomnosť
1844- spolok Tatrín
1810- Učená spoločnosť banského okolia (Bohuslav Tablic)
· Znaky: 1. časovo sa oneskoruje
2.

v popredí je záujem o vlastný národ a jazyk
3. odmieta titanizmus
4. žánre: lyrika: básne, balady, dumy, ponášky na ľudové piesne
próza: historické prózy (aj satirický tón), kratšie prózy
5. vychádza z ľudovej slovesnosti
6. autori využívajú prozodický systém sylabický
· Predstavitelia: ĽUDOVÍT ŠTÚR
JOZEF MILOSLAV HURBAN
MICHAL MILOSLAV HODŽA
ANDREJ SLÁDKOVIČ
JÁN BOTTO
JANKO KRÁĽ
SAMO CHALUPKA
JANKO KALINČIAK
SAMO TOMÁŠIK





· ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815-1856)- vedúca osobnosť národného obrodenia, stojí na čele štúrovcov
„Za osud národa je zodpovedný sám národ. História je pre národ tým, čo svedomie pre človeka.“
Život: * v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, v roku 1829 prišiel na lýceum do Bratislavy (študoval tu aj jeho brat Karol), na jeden rok prerušil štúdia kvôli finančným problémom a pôsobil ako pisár v Zay Uhrovci; 1837 zastupoval profesora Palkoviča, odchádza študovať do Halle- veľký vplyv Hegel; zomrel roku 1856 v Modre na následky zranenia pri poľovačke
Tvorba:
Štúr ako: NOVINÁR: vydával almanach Tatranku
1845- Slovenskje národňje novini + príloha Orol tatránski
BÁSNIK: prvá zbierka: Dumky večerní- v češtine, vyznieva v nej smutný romantický tón
-ako prvý vytvoril OSOBNÚ a REFLEXÍVNU LYRIKU
-druhá zbierka: Spevy a piesne- má dve časti: I. spevy bohatierske (Matúš Čák...)
II. spomienky (jeho najbližší)
-Márii Pospíšilovej venoval báseň Rozžehnání
-ďalšie knihy: O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853)- v knihe vyjadril svoje názory na lit., vydaná po česky v Prahe; vyslovil myšlienku, že základ poézie Slovanov tvorila ľud. slovesnosť
Slovanstvo a svet budúcnosti (1867)- vyjadril sklamanie z výsledkov revolúcie 1848; dielo napísané po nemecky, po jeho smrti vyšlo v ruskom preklade a v slovenčine roku 1994
POLITIK: poslanec za mesto Zvolen
-december 1847/1848- reč na uhorskom sneme
-v článku Kde leží naša bieda sa zamýšľa nad príčinami zaostalosti slov.

národa
-10.5.1848 v Liptovskom Mikuláši predstavitelia národného hnutia sformulovali Žiadosti slovenského národa
-jún 1848- Slovanský zjazd v Prahe- Štúr objasnil myšlienky Žiadostí
-september 1848- vo Viedni sa utvorila Slovenská národná rada- na čele Štúr
ORGANIZÁTOR KULTÚRNEHO ŽIVOTA:
-1836 zorganizoval vychádzku na Devín (účastníci prijali slovanské mená;
Štúr- V E L I S L A V)
-1828- člen Spoločnosti česko-slovanskej; 1835- jej predseda
JAZYKOVEDEC:
-1843- Štúr, Hurban a Hodža s požehnaním Jána Hollého na fare Dobrá Voda uzákonili nový spis. jazyk na základe kultúrnej stredoslovenčiny
-jazykovedné dielo: Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí- v diele odôvodnil potrebu uzákonenia spis. slovenčiny
-gramatika k jazyku: Náuka reči slovenskej- zahrnul do nej hláskoslovie, morfológiu, pravopis i skladbu
Nový spis. jazyk: Znaky: 1. nepoužíval ľ a ä
2. namiesto iu píše ú (božú)
3. namiesto é píše je (dobrjeho)
4. namiesto ia, ie píše ja, je
5. namiesto l píše u- v slovesách (mal/mau)
6. neurčitok má príponu- úvať (obedúvať)
7. dôsledne píše i, í
8. nepoužíva y, ý
-1844- nový spis. jazyk bol vyhlásený na zasadnutí spolku Tatrín
-1847- dohoda medzi štúrovcami a bernolákovcami na stretnutí v Čachticiach
-1852- kodifikácia jazyka- Martin Hatalla: Krátka mluvnica slovenská
-I. kniha napísaná týmto jazykom: druhý ročník almanachu Nitra (vyd. Hurban)
-I. báseň v tomto jazyku: J. F. Rimavský: Mojim vrstovníkom na pamiatku
· JOZEF MILOSLAV HURBAN (1817-1888)- najplodnejší štúrovský prozaik
Život: * v Beckove v rodine evanjelického kňaza, študoval na lýceu v Bratislave, neskôr teológiu a pôsobil ako kaplán v Brezovej a farárom v Hlbokom, bol členom SNR a zúčastnil sa dobrovoľníckych výprav 1848-1849
Tvorba: časopis: Slovenskje Pohľadi na vedi, umeňja a literatúru (1846)
druhý ročník almanachu Nitra (1844)
besednice: Korytnické poháriky (1847)- pomocou satiry a humoru kritizuje záporné stránky života (alkoholizmus...)
novela: Od Silvestra do Troch kráľov- spoločensko-kritické postrehy autora; novela kritizuje meštiactvo a protivníkov slovenskej idey
hist. prózy: Svadba krále veľkomoravského
Svatoplukovci
hist. povesť: Olejkár- zobrazil Matúša Čáka ako silného a spravodlivého panovníka; dej sa odohráva v okolí Trenčína; hl. postava je veľmi idealizovaná
román: Gottšalk- odsudzoval násilné nemecké pokresťančovanie Slovanov
vedecké práce: Slovensko a jeho život literárny- podáva prehľad dejín slov. literatúry od najstarších čias po štúrovcov
Životopis Ľudovíta Štúra- nedokončené



· ANDREJ SLÁDKOVIČ (1820-1872)
Život: vlastným menom Braxatoris; * v Krupine v rodine učiteľa ôsmy zo sedemnástich detí, študoval na gymnáziu v Krupine a na lýceu v Banskej Štiavnici, roku 1838 prerušil štúdium a prijal miesto pomocného učiteľa v Ladzanoch, po roku sa vrátil na lýceum, dával súkromné hodiny (zaľúbil sa do Márie Pišlovej- Marína), r.

1843odchádza študovať do Halle (veľký vplyv Hegel), od roku 1847 pôsobil ako evanjelický kňaz v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel; založil slovenský spevokol; 1841- založil slovenské národné divadlo v Sobotišti; bol jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej
Tvorba: filozofická skladba: Sôvety v rodine Dušanovej- vážna kritika niektorých javov v živote jednotlivca i spoločnosti
básne: Nehaňte ľud môj
Mládenec
Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti- privítal ňou revolúciu 1848
Pamiatka pre deň 4. august- privítal vznik Matice slovenskej
lyrickoepické skladby: Marína- inšpirovaný láskou k Márii Pišlovej
Detvan- vyzdvihuje krásy slovenského ľudu




· JÁN BOTTO (1829-1881)- básnik, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem
Život: * vo Vyšnom Skálniku v roľníckej rodine, roku 1844 začal študovať na lýceu v Levoči, pracoval v krúžku Jednoty mládeže slovenskej, ktorú viedol Ján Francisci
Tvorba: alegorické skladby: Báj na Dunaji- Slovensko-zakliata krajina, ktorá čaká na víťaza, ktorý ju oslobodí
Svetský víťaz
Poklad Tatier
zbierka: Piesne vojenské- revolúcia 1848 (nezúčastnil sa)
- známa báseň: K mladosti
balady: Žltá ľalia- o porušení manželskej vernosti
Margita a Besná
Ctibor
vrcholné dielo: Smrť Jánošíkova- predsmrtné vízie a smrť Jánošíka a žiaľ jeho družiny
· JANKO KRÁĽ (1822-1876)- najrevolučnejší štúrovský básnik
Život: o jeho živote vieme veľmi málo, bol divný; * v Liptovskom Mikuláši, študoval v Kežmarku a v Levoči, roku 1842 prišiel na lýceum do Bratislavy, po zosadení Ľ. Štúra aj on odišiel z Bratislavy do Levoče; roku 1848 chodil po južnom Slovensku a burcoval ľudí do boja, priamo sa zúčastnil výprav, bol väznený v Šahách, zomrel v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát
-položil základy REFLXÍVNEJ a REVOLUČNEJ LYRIKY
Tvorba: 1. ponášky na ľud. piesne: Moja pieseň
Bojazlivá
2. balady- vyjadruje nespokojnosť s dobou a spoločenským zriadením:
Skamenelý; Zabitý; Zverbovaný
Pán v tŕní; Kríž a čiapka
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
3. básne: Šahy
Orol- symbol slobody
Orol vták- symbol slobody
Duma bratislavská- napísal o zosadení Ľ. Štúra
Dráma sveta- cyklus básní- nedokončený
Jarná pieseň- zobrazil revolučný rok 1848
Krajinská pieseň- zobrazil revolučný rok 1848
Duma o dvoch bratoch- zobrazil smrť študentov Holubyho a Šuleka, ktorí padli v revolúcii 1848
Výlomky z Jánošíka



· SAMO CHALUPKA (1812-1883)- najstarší štúrovec
Život: * v Hornej Lehote v národno-uvedomelej rodine (jeho brat Ján- spisovateľ), 1827 študoval na lýceu v Bratislave, neskôr teológiu, zakladateľ Spoločnosti česko-slovanskej, 1830- odchádza ako dobrovoľník proti cárskemu Rusku
Tvorba: tvorca hist. epiky a hist.

spevu; básne písal biblickou češtinou, neskôr po slovensky; venoval sa folklóru, písal ponášky na ľudové piesne
-prvá zbierka básní: Spevy- angažované básne na počesť nár. obrodenia
-jánošíkovská téma: básne: Likavský väzeň- Jánošík uvažuje o svojom osude, verí v slobodu; autor vložil hrdinu do kolektívu; v popredí je monumentálnosť- veľkoleposť; celý dej sa odohráva v okolí hradu, kde sa odvíja hlavný osud hrdinu
Junák- Jánošík a hôrni chlapci bojujú proti pánom, všetci v boji padnú, ale autor verí v jánošíkovský odboj
Kráľohoľská- opisuje iba Jánošíkovu družinu ako bojovníkov za národnú slobodu
-protiturecká téma: básne: Boj pri Jelšave- zobrazuje zápas bojovníkov proti Turkom
Turčín Poničan- láska k vlasti víťazí nad bohatstvom
Branko- o zvolenskom zbojníkovi
Mor ho!- najvýznamnejšia báseň



· MICHAL MILOSLAV HODŽA (1811-1870)
Život: významný publicista, politik, člen SNR, obranca slovenčiny, aktívne sa zapojil do revolučného hnutia (1848-49)
Tvorba: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo- odpovedá na Kollárove útoky proti slovenčine


· JÁN KALINČIAK (1822-1871)- najvýznamnejší a najkritickejší štúrovský prozaik
Život: * v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára, po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, roku 1843 odišiel do Halle, kde sa venoval filológii a histórii, po návrate pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Modre a roku 1858 v Tešíne; člen Spoločnosti česko-slovanskej; redaktor a vydavateľ mesačníka Orol
Tvorba: epická báseň: Králuv stul- zobrazil v nej kráľa Matiáša a jeho boj proti Turkom
Smutný pohreb- lúči sa so svojou láskou aj poéziou
povesti: Púť lásky
Milkov hrob
Bratova ruka
novela: Reštavrácia



· SAMO TOMÁŠIK (1813-1887)prozaik, básnik
Tvorba: bojová pieseň: Hej, Slováci!- výrazné vlastenecké motívy
vlastenecko-revolučná pieseň: Hej, pod Kriváňom
povesť: Kuruci



· Význam štúrovcov:
1. vrchol slovenského romantizmu
2. básnickú reč spájali s rečou ľudu, s formami ľud. slovesnosti
3. v popredí je ľudový hrdina
4. forma: lyrická a lyrickoepická
5. vznikli nové žánre: duma, balada
6. próza plnila národno-vzdelávacie poslanie- len kratšie prózy
7. dráma sa rozvinula až v druhej polovici 19.

stor.- mladšia generácia štúrovcov
8. štúrovci uzatvárajú epochu národného obrodenia








































Diela na podrobnú analýzu

1. Epos o Gilgamešovi
2. Sofokles: Antigona
3. Moravsko-panónske legendy
4. Miguel de Cervantes Saavedra: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
5. Wiliam Shakespeare: Hamlet
6. Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola
7. Jean-Baptiste Poquelin: Lakomec
8. Jozef Ignác Bajza: René mláďenca príhodi a skúsenosťi
9. Ján Kollár: Slávy dcéra
10. Ján Hollý: Svätopluk
11. Ján Chalupka: Kocúrkovo
12. Johan Wolfgang Goethe: Utrpenie mladého Werthera
13. Johan Wolfgang Goethe: Faust
14. Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži
15. Karel Hynek Mácha: Máj
16. Andrej Sládkovič: Marína
17. Andrej Sládkovič: Detvan
18. Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
19. Samo Chalupka: Mor ho!
20. Ján Botto: Smrť Jánošíkova
21. Ján Kalinčiak: Reštavrácia










· Epos o Gilgamešovi- (asi 2000 pnl.); je to monumentálny historický epos. Jeho hrdinovia žijú a umierajú aj keď sú obdarení nadľudskou silou.
Postavy: Gilgameš- z väčšej časti boh, z menšej človek; vládne obyvateľom mesta Uruk
Enkiduo- polodivý človek, ktorý má veľkú silu
Chumbaba- obor
Ištar- bohyňa
Dejová línia: Gilgameš núti obyvateľov mesta Uruk ťažko pracovať. Obyvatelia požiadajú o pomoc Enkidua. Požiadali ho, aby ich uchránil. Enkiduo sa spriatelí s Gilgamešom a spolu odchádzajú do hôr, aby tam zničili obra Chumbabu. Premôžu ho a vracajú sa späť do mesta Uruk. Do Gilgameša sa zaľúbi bohyňa Ištar, Gilgameš ju odmieta, a tak prichádza na Zem nebeský býk. Gilgameš a Enkiduo ho premôžu, ale Enkiduo zomiera. Po jeho smrti Gilgameš hľadá tajomstvo večného života.
Záver: je to rozhovor Gilgameša s Enkiduovou dušou, ktorú vyvolal z podsvetia a od nej sa dozvedá o pochmúrnom živote po smrti
GILGAMEŠ KONÁ VÝNIMOČNÉ ČINY V ZÁUJME ĽUDU
KALOKAGATIA- harmónia duše a tela; snaha po duševnej aj telesnej kráse
- u Gilgameša: „Obra chcem zabiť, aby som vyhubil zlo, čo sužuje ľudí, a aby svet vedel, akého statného chlapa zrodil Uruk.“


· Antigona
Autor: Sofokles
Útvar: tragédia
Kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg
Téma: boj o tébsky trón
Idea: nezmyselné zákony, ktoré vydáva Kreón stoja v protiklade s mravnými
Znaky: 1. krásne je to čo je smutné
2. hrdina je všestranne rozvinutá osobnosť
3. boh, človek = jednota
4. vznikla v Grécku
5. vystupuje tu zbor starcov- rozvážne a múdre názory
6. kalokagatia (u Antigony)
7. morálne (ľudské) názory sú božie
Postavy: Antigona- cieľavedomá, nebojácna a múdra dievčina, ktorá uznávala zákony dané od Boha. Dávala prednosť povinnosti pred vlastným šťastím a životom. Ismena- ústupčivá, nerozhodná a nevýbojná sestra Antigony
Kreón- nový veľmi prísny a neústupčivý kráľ, ktorý vydáva nezmyselné zákony
Haimon- rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec
Oidipus- nebohý Antigonin otec; Kreónov brat
Dej: Príbeh sa odohráva v Tébach. Platia tu morálne zákony. Nový kráľ, Kreón, vydáva nezmyselné zákony, ktoré sa snaží každý dodržiavať. Antigona aj proti nariadeniu krutého Kreóna pochovala svojho brata, a tak ju dal Kreón zavrieť do skaly. Ona nezvládla situáciu a obesila sa na svojom šále prv, než ju stihol Haimon vyslobodiť. A tak sa zavraždil aj on. Vtedy Kreón pochopil, že je niečo silnejšie ako on.

Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Nehrešte, uráža to bohov!
Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová,
neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.

Myšlienky: „Najlepšie zo všetkých imaní je rozvaha.“ (str.45)
„Hlúposť je zo všetkých chorôb najhoršia.“ (str.45)
„Bohovia, môj otče, dali ľuďom rozum, najcennejšiu vec, čo máme.“ (str.32)
· Moravsko-panónske legendy:
Život Konštantína
Autor: Kliment
Útvar: legenda
Kompozícia: 18 kapitol; štylisticky je náročnejšia a rozľahlejšia ako druhá legenda

I. kapitola: konštatovanie, že všetky národy dostanú svätých mužov, ktorí ich povedú správnou cestou k spaseniu
II. kap.: narodenie Konštantína
III. kap.: Konštantínov sen- spomedzi krásnych neviest si vyberá tú pravú- Sofiu, t.j. Múdrosť; štúdium a učenie s mladým cisárom
III.-XIII. kap.: štúdium v Carihrade, cesta k Arabom a Kazarom, návrat do Carihradu
XIV. kap.: pozvanie od Rastislava; božie vnuknutie
XV. kap.: príchod na Veľkú Moravu; boj proti trojjazyčníkom, cesta ku Koceľovi
XVI. kap.: obhajoba staroslovienčiny
XVII. kap.: Konštantín a Metod v Ríme
XVIII. kap.: prijatie rehoľného mena Cyril, smrť v kláštore



Život Metoda
Autor: Gorazd (asi)
Útvar: legenda
Kompozícia: 17 kapitol; stručnejšia, bohatší na životopisné fakty

I. kapitola: oslava Božej dobroty
II. kap.: charakteristika Metoda
III. kap.: príchod do kláštora
IV. kap.: pomoc Konštantínovi na jeho misii u Chazarov
V. kap.: list Rastislava Michalovi III. VI. kap.: posvätenie učenia Konštantína a Metoda pápežom Hadriánom
VII. kap.: posledné slová Konštantína Metodovi
VIII. kap.: Žiadosť Koceľa, aby mu pápež poslal Metoda
IX. kap.: spory s franskými kňazmi a Metodovo uväznenie
X. kap.: pápež opäť posiela Metoda na Veľkú Moravu
XI. kap.: Metodove proroctvá
XV. kap.: preklad písma- okrem piatich kníh Makkabejských
XVII. kap.: ustanovenie Gorazda za svojho nástupcu; Metodova smrť a pohreb



Život Konštantína a Život Metoda na rozdiel od typických legiend obsahujú veľa životopisných faktov. Konštantína a Metoda neidealizujú ako svätcov, zázraky a vnuknutia sú vzácne (napr. Konštantín z vôle Boha vytvorí slovanské písmo, premení kalnú vodu na čistú. Metod vyslovuje proroctvá...).

Využíva idealizovanú charakteristiku, citáciu, exemplá...









· Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
Autor: Miguel de Cervantes Saavedra
Útvar: román- paródia na rytiersky román, majstrovsky využívajúci protiklad reality a ilúzie
Forma: nie je písaný vo veršoch
Kompozícia: skladá sa z dvoch dielov, nemá pevnú dejovú líniu, je to súbor príbehov z dobrodružných ciest rytiera a žánrových obrázkov, v ktorých sa odrážajú reálne pomery v Španielsku
Postavy: Don Quijote- asi 50-ročný šľachtic, ktorý čítal veľa rytierskych románov a z toho sa zbláznil; je sčítaný a vzdelaný, cíti vnútornú potrebu pomáhať okoliu a vychovávať ho; je platonicky zaľúbený do Dulciney (pastierka svíň)
- je to heroikomický hrdina (neurobil žiaden veľký čin, ale na základe jeho správania ho pokladáme za hrdinu)
Sancho Panza- sedliak, ktorý je ženatý a má deti a zo zištných dôvodov sa dá nahovoriť na službu zbrojnoša; má rád peniaze a túži prísť k majetku; je nevzdelaný, ale bystrý; je symbolom zdravého čistého rozumu
Dejová línia: Don Quijote a Sancho Panza sa pustia na svoju púť a zažijú množstvo dobrodružstiev: boj s veternými mlynmi, s čarodejníkmi (mníchmi), rytier zápasí s mechmi vína, stretnú galejníkov, prejde cez nich 600 svíň, až nakoniec na smrť chorý Don Quijote umiera a tesne pred smrťou sa mu vráti zdravý rozum; nadiktuje testament, v ktorom pamätá na verného zbrojnoša a svojej neteri poručí majetok pod podmienkou, že sa vydá za muža, ktorý nemá ani poňatia o rytierskych románoch


· Hamlet
Autor: William Shakespeare
Útvar: veršovaná tragédia
Forma: niektoré časti nie sú veršované autor využíva humor a vtip; v diele nájdeme postavy z kráľovského hradu, ale aj postavičky z ľudu, ktorí hovoria jadrným ľudovým jazykom
Kompozícia: 4 dejstvá; konflikt je natoľko silný, že umierajú všetci zainteresovaní ; zvláštny kompozičný prístup je zaradenie divadla do divadla
Postavy: Hamlet- mladý spravodlivý dánsky princ; sčítaný a vzdelaný; šialenstvo iba predstiera
Horatius- Hamletov priateľ, ktorý na vlastné oči videl ducha jeho otca
Ofélia- Hamletova milá
Leartes- Oféliin brat
Polónius- otec Ofélie a Learta
Dejová línia: Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu. Mladý princ vyčíta matke, že sa vydala dva mesiace po otcovej smrti za vlastného švagra. Horatius Hamleta zavedie na hradby a Hamlet sa dozvie, že jeho otec bol zavraždený vlastným bratom tak, že mu do ucha nalial jed. Hamlet bude predstierať bláznovstvo a bude sa správať k Ofélii odmietavo. Potulní herci zahrali pred kráľom a kráľovnou vraždu kráľa tak, ako sa naozaj stala. Hamlet sa rozpráva s matkou, zazrel pohyb za závesom a svojim kordom zabil Polónia. Ofélia, ktorá neuniesla Hamletovo odmietnutie a otcovu smrť, sa pomiatla a spáchala samovraždu. Leartes vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Zraní princa, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca.
Hamlet je renesančný hrdina, ktorý verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva pesimizmus a sklamanie. Zavrhol osobné šťastie a lásku, aby bojoval za spravodlivosť.
„Byť a či nebyť- to je otázka.“
Ostať v spoločnosti, ktorú jeho vnútro odsudzuje alebo radšej zomrieť.
· Valaská škola mravúv stodola
Autor: Hugolín Gavlovič
Útvar: veršovaná skladba
Kompozícia: skladá sa zo17 000 veršov; 14-slabičné dvojveršia vytvárajú 12-veršovú strofu-„koncept“; skladba obsahuje 21 cyklov (1 cyklus=29 strof)a je rámcovaná prológom a epilógom; každý nápadok má titul (príslovie alebo aforizmus), prológ, jadro (súvisí s jadrom a je úvahou o téme) a epilóg
Jazyk: bohemizovaná slovenčina, slovenské nárečové prvky, ale aj hovorové prostriedky
Forma: mnohé nápadky v záverečnom dvojverší prinášajú mravné ponaučenie
Jazykové prostriedky: príslovia, porekadlá, aforizmy (krátka výpoveď, ktorá vtipne vyjadruje životnú pravdu vo forme jednej myšlienky: Chudoba bedlivá z kumštúv chce byť živá.), maxima (pôsobivá, vtipná myšlienka: Pracování stále dáva úžitky nemalé.), reflexie, paralely, zdrobneniny, anekdoty
Týmto dielom podáva rady zábavnejším spôsobom. Zaoberal sa vzťahom jednotlivca k Bohu, k blížnemu a k spoločnosti; oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na majetok a spoločenské postavenie, odsudzuje poverčivosť a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, nabáda poslušnosti k Bohu a k ochote slúžiť mu: Znášaj bídy kríže,
prídeš k Bohu blíže.
Postoj k ľuďom, k svetu, vystrihá pred opilstvom: Hle človek opilý– žádnemu nemilý.

Vyjadruje obdiv a sympatie chudobným a sedliakom, vyjadruje obdiv ich šikovnosti, dôvtipu a pracovitosti: Bohatý má mnoho penez a chudobný detí. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, hovorí o pravej láske k vlasti: Vlast svoja každému milá. Skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou: Pracování stále dáva úžitky nemalé. Vystrihá pred nadutosťou a podceňovaní ľudí: Kdo miluje sladké veci, kúpi zajaca vo vreci.
Varuje pred mocou peňazí: Peníze všecko múžu.
Témy a ukážky: 1. Človek–Boh: rozpráva o tom, že na začiatku života sme všetci rovnocenní, ale počas života sa to mení a zomierame nerovnocenní:
Jakúkoliv cestu pújdeš, musíš konec vzíti,
kdokoliv žije na svete, raz musí umríti.
2. Poddaní a páni: opisuje vzťahy medzi pánmi a poddanými, ktorí robili všetko, čo páni prikázali a páni sa mali dobre:
Nepovedaj, že s oddaným múžeš, čo chceš činiť,
povinen si zákon boží ve všech vecách plniť!
3. Oslava práce a pracovitosti: opisuje prácu ľudí, jej trpké začiatky a sladké konce: Práca je sprvoti trpká, sladká pri ostatku. 4. Výchova dobrého občana- vlastenectvo: vyjadruje svoj postoj k ľuďom, ktorí na svoju vlasť zanevreli:
Blázen je, kdo pred jinými vlast svú potupuje.
Sladký je chren červíčkovi, když se v nem uláhne.
5. Chvála vzdelania: bohatstvo nie je trváce, človeku zostane len to, čo má v hlave: Nič neplatí stríbro, zlato, i drahé kamení,
jak zamladi nahromážďíš pekného umení.
6.

Kritika opilstva: autor sa zosmiešňujúcim opisom snaží varovať človeka pred
alkoholizmom: Hle človek opilý– žádnemu nemilý.
Niekoľko nápadkov: Jednako se všeci roďá, nejednako k smrti choďá
Páni ledajací – zbojníci domáci
Pracování stále dává úžitky nemalé
Veľmi je hlúpi, kdo vlast svú tupí
Jak chceš kumšt literný vedeť, musíš pri učení sedeť
Kde gazdiná korhelkyňa, tam je i prázná kuchyňa
Nezarmucuj srdce, když nedostáváš to, čo ono chce
Tam ne dluhé panování, kde poddaných sužování


· Lakomec
Autor: Jean- Baptiste Poquelin
Útvar: charakterová komédia v próze
Forma: nie je písaná vo veršoch
- autor využíva všetky druhy humoru: s i t u a č n ý (fraška), s l o v n ý (hyperbola- zveličovanie), komika gesta, oblečenia, celkového výzoru postavy
Žáner: nižší- komédia (využíva ostrú satiru)
Miesto a čas: v dome Harpagona v priebehu jedného dňa
Námet: prebratý od Plauta, z jeho hry „Komédia o hrnci“
Kompozícia: 5 dejstiev, zápletka nie je dôležitá, hlavný je pohľad na lakomca zo všetkých strán; rozuzlenie je nečakané a prekvapujúce; autor využíva zámenu postáv, v hre vystupuje mnoho sluhov, ktorí sú verní pánovi
Postavy: Harpagon- 56-ročný vdovec, ktorý má dve deti Kleanta a Elizu; je neskutočne lakomý a okrem peňazí nevidí nič a nikoho, nedopraje ani seba, ani deťom, ani sluhom, ktorí sú večne hladní
- VZŤAH K PENIAZOM ROBÍ Z NEHO OTROKA
Kleant- Harpagonov syn; súperí s otcom, robí mu napriek, začne hrať hazardné hry
Eliza- Harpagonova dcéra
Valér- šľachtic z Neapolu, ktorý sa zaľúbil do Elizy, vnikne do domu Harpagona ako sluha; rozohráva hru, aby prešiel Harpagonovi cez rozum; svojmu pánovi neustále lichotí a poklonkuje sa mu
Frozína- parížska dohadzovačka
Dejová línia: V dome Harpagona sa žije veľmi ťažko. Čím je bohatší, tým sa žije v jeho dome chudobnejšie. Eliza miluje Valéra a Kleant Marianu, no otcovi sa nemôžu priznať k svojim láskam. Kleant netuší, že peniaze, ktoré si požičiava od neznámeho úžerníka cez sprostredkovateľa, sú peniaze jeho otca. Otec je najväčším úžerníkom v meste. Harpagon sa chce oženiť s Marianou kvôli jej venu, no netuší, že je to Kleantova milá. Kleantovi už vyhliadol bohatú vdovu a dcéru by najradšej vydal za postaršieho boháča. Až raz, keď príde do Harpagonovho domu parížska dohadzovačka Frozína s mladou Marianou, sa veci skomplikujú. Mariana spozná v Kleantovi svojho milého, sluha Šidlo nájde v záhrade Harpagonovu truhličku s peniazmi a otca nebude zaujímať osud detí, ale stratená truhlička. Anselm spoznáva vo Valérovi svojho strateného syna a v Mariane svoju dcéru. Harpagon dostane späť svoju truhličku, syn a dcéra môžu mať svadbu (platí ju Anselm). Starý úžerník je potrestaný strachom o svoju truhličku s dukátmi.

· René mláďenca príhodi a skúsenosťi
Autor: Jozef Ignác Bajza
Útvar: p r v ý s l o v e n s k ý r o m á n
Kompozícia: Príhovor a dva diely
-1.diel- 9 kapitol; dobrodružný a moralizujúci román
-2.diel- 18 kapitol; nemá súvislú dejovú líniu
Forma: didaktický román, v ktorom autor použil satiru a mnohé príhody vyznievajú ako anekdoty; použitá retrospektíva
Prvý diel: René so svoji sprievodcom a učiteľom Van Stiphoutom ide hľadať stratenú sestru Fatimu, ktorú uniesli piráti. Loď stroskotá a René sa dostane na dvor mohamedánskeho patriarchu. Tam učí jeho dcéru Hadixu, do ktorej sa zaľúbi. Porušia pravidlá mohamedánskej viery, a tak sú odsúdení na trest smrti. Nakoniec sú omilostení a René odchádza do Benátok, kde nájde Fatimu. Za ním prichádza Hadixa a spolu s učiteľom všetci prichádzajú na Slovensko. Druhý diel: Odohráva sa na Slovensku. Sú to jednotlivé epizódy z ciest Reného a Van Stiphouta so sprievodcom po Slovensku. René sa kriticky vyjadruje k mníchom, šľachticom, k zemianskemu despotizmu, žiali nad tým, že Slováci okrem náboženskej literatúry nemajú žiadnu inú.

Tlač druhého dielu románu roku 1785 na príkaz Cirkvi pozastavená.
· Slávy dcéra
Autor: Ján Kollár
Útvar: lyrická skladba
Forma: skladba je písaná vo veršoch
Jazykové prostriedky: metafory, zdrobneniny, personifikácie, synekdocha, perifráza, paronomázia, epitetá, prirovnania, symboly (dubisko, Teutónie, kolébka)
Kompozícia: 615 sonetov + Předspěv
-celá skladba má Předspěv + 5 spevov:
1. Sála
2. Labe – Rén – Vltava
3. Dunaj
4. Léthe
5. Acheron
Předspěv-106 veršov, je písaný časomierou, autor používa elegický distichon (na vyjadrenie smútku, žiaľu, bolesti a utrpenia
Rozbor diela: Předspěv- obsahuje vlastenecké motívy a ďalšie motívy spevov; autor vyjadruje žiaľ nad slovanským utrpením v minulosti, verí v lepšiu budúcnosť a žiali nad ponemčenými slovanskými kmeňmi a zároveň kritizuje odrodilstvo
„Aj, zde leží zem ta prěd okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stúj, noho! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časúm.

Autor žiali nad zemou Lužických Srbov, nad krajinou, ktorá bola kedysi kolískou, no dnes ju prirovnáva k rakve a obáva sa takého osudu i na Slovensku. Radí Slovákom, aby sa pridali k Rusku, ktoré prirovnáva k dubisku, pretože len tak by mohli vzdorovať Nemcom. Tvrdí, že horší ako vojna sú ľudia, ktorí svoju vlasť podceňujú, hanbia sa za ňu; Autor sa obracia na, hanbia sa za ňu; Kladie si otázku, kto je všetkému na vine. Autor sa obracia na susedov slovanských národov, ktorí proti nim viedli vojny. Oslovuje Nemecko, ale vyčíta všetkým národom, ktoré inému siahli na slobodu.

I. spev- obsahuje ľúbostné motívy, ospevuje svoju milú, spomína na krásne časy strávené v Jene, lúči sa s Mínou a sľubuje jej vernosť
II. spev- prechádza ponemčenými krajmi, všíma si českú zem a jej postavenie vo svete, zem, ktorá má slávnu minulosť, v duchu zalieta na Moravu, do Poľska a do Ruska
III. spev- prichádza na Slovensko, nové biedy a utrpenia ho nútia k novým nárekom, ospevuje svoju milú, zjavuje sa mu mŕtva Mína a Kollár túži umrieť s ňou
IV. spev- (Léthe- slovanské nebo)- do slovanského neba umiestnil všetkých prajníkov slovanského národa aj Mínu
V. spev- (Acheron- slovanské peklo)- umiestnil tu všetkých neprajníkov slovanského národa
Peklo zrádcúm, nebe slávúm vérným
Vnímanie lásky k žene: Kollár rozdelil svoje srdce na dve časti, prvú polovicu dáva Míne a druhú vlasti, po jej smrti túži zomrieť a stretnúť sa s ňou





· Svätopluk
Autor: Ján Hollý
Útvar: bohatiersky epos
Forma: v epose najčastejšie nájdeme rozprávania a rozsiahle opisy ( dobytie Devína)
Jazykové prostriedky: metafora, personifikácia, prirovnania, epitetá
Kompozícia: 12 spevov; po propozícii (autor vyjadruje zámer svojho diela) a invokácii (vzývanie múz) začína dej eposu in media res (vpadnutie rovno do deja), bez úvodných pasáží; pred každým spevom je stručný obsah; autor používa časomieru a elegický distichon
Postavy: v diele vystupuje mnoho postáv;
Slavomír- stojí na čele snemu
Svätopluk
Černobog- pohanský boh
Rozbor: I. spev- Svätopluk vydal Rastislava Nemcom, ktorí ho uväznili. Neskôr uväznili aj Svätopluka. Svätopluk vo väzení ľutuje nad tým, že sa stal kráľom a predstavuje si, že je pastierom oviec pod tatrami, kde si slobodne žije. Svätopluk myslí na Slavomíra a verí, že ten ho vyslobodí. Boh posiela svojho anjela ku Karolmanovi a ten mu prikáže, aby vyslobodil Svätopluka z väznice. Vyslobodí ho za cenu zrady (musí spolupracovať s Nemcami). Aby bol zväzok pevnejší, Karolman dá Svätoplukovi za ženu svoju dcéru a Slavomír a snem sú z toho sklamaní.
V. spev- Slavomír zvoláva snem.

Tu sa má rozhodnúť o boji za udržanie slobody. Slavomír sa pýta, či si vyberú poddanstvo alebo boj za slobodu, Za všetkých hovorí Zemežízeň. Obracia sa na vodcu- Slavomíra a jeho radcov s otázkou, prečo by si Slováci nemohli užívať voľnosť a žiť slobodne, ale sú pod nemeckým nátlakom. Kladie otázku, kto dal Nemcom právo, aby mohli utláčať iné národy. spomína Svätopluka, do ktorého všetci vkladali nádeje, že sa nedostanú pod nadvládu Nemcov, no on urobil pravý opak- Slovákov zapredal Nemcom. Vyzýva Slovákov, aby začali proti Nemcom Bojovať, a aby radšej padli v boji, ako by sa mali stať „nemeckými otrokmi“. Vystupuje tu boh Černobog (burcuje po celej krajine).
VI. spev- najvýznamnejší; Svätopluk sa ocitne na dvore kráľa Karolmana a rozpráva tu báj o pôvode Slovanov
XII. spev- odohráva sa v ňom posledná bitka. Slováci majú prevahu. Vystupujú to významní vojvodcovia (napr.: Borislav, Britvald- rozhodol sa pre súboj so Svätoplukom). Dvakrát odpočívajú a púšťajú sa do bitky, kde Britvald padne a Svätopluk zvíťazí.


Epos Svätopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv. Okrem historických mien Svätopluka, Slavomíra, Cyrila, Karolmana a ďalších vystupuje v ňom veľa vymyslených hrdinov, vrátane mytologických (napr. Černobog). Celá váha deja je však prenesená na ľudí. Svätopluk má svoj vlastný svet, rozhoduje sa podľa vlastného svedomia a vedomia. Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia, je v ňom básnicky vyjadrený obrodenský náhľad na charakter starých Slovanov. Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí „smrť slavnú a hrďinský.. úmor“ ako život v otroctve.








· Kocúrkovo – Len aby sme v hanbe nezostali
Autor: Ján Chalupka
Útvar: fraška v troch dejstvách
Forma: nie je písaná vo veršoch
Postavy: Pán z Chudobíc- polovzdelanec, patril k zemanom, má niekoľko latinských tried na lýceu v Kežmarku. Je to školský inšpektor, ktorý je povýšenecký voči učiteľom a kňazom. Je to vdovec, ktorý žije sám so svojim synom. Pôvodom je Slovák, no hlási sa k Maďarom, obdivuje maďarský jazyk aj keď ho vôbec neovláda.
Majster Tesnošil- predstavuje remeselnícku vrstvu, bol to čižmársky majster; Na prvom mieste má karty, pálenku a chválenie. Kvalitu svojej práce odsúva až na ďalšie miesto. Je to odrodilec, ktorý používa maďarčinu. Má manželku Madlenu a dve deti Honzíka a Aničku.
Madlena- malomestská intrigánka, je veľmi nekritická k svojim deťom.

Dokáže myslieť len na blaho rodiny a všetko zariadiť tak, „len aby sme v hanbe nezostali.“
Anička- jednoduchá v reči aj v spôsoboch, nevie ani variť
Honzík- študent, ktorý veľmi rád míňa otcove peniaze
Učiteľ Svoboda- mladý a ušľachtilý muž, vzdelaný a múdry, je zbehlý v cudzích jazykoch, odmieta odnárodňovanie
- prvá slovenská postava, ktorá presadzuje svoje slovenské korene
Kocúrkovo- nie je to konkrétne mesto; vládne v ňom zmätok, chaos, neporiadok
„Kocúrkovo“ je satirická fraška na slovenské malomesto, v ktorom autor kritizuje nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách, odnárodňovanie zemanov a smiešne stránky malomestského prostredia. Komickosť vytvára prelínaním starej a módnej smiešnosti, vytvára čierno-biele charaktery. Svojim postavám dáva mená, ktoré vyjadrujú ich charakter. Zobrazuje hlupákov, obmedzencov, maďarónov. Postavy sú spoločensky rozvrstvené: zemania (inteligencia), remeselníci, študenti...

· Utrpenie mladého Werthera
Autor: Johann Wolfgang Goethe
Útvar: román, citový denník
Forma: román písaný v listoch
Kompozícia: má dve časti: 1.časť- máj až september 1771, končí sa odchodom Werthera z Waldheimu, kde žila Lotta- jeho milá
2.časť- október 1771 až december 1772- práca Werthera ako vyslanca, neschopnosť žiť bez Lotty a návrat do jej kraja, jeho samovražda a pohreb
Jazyk diela: 1. osoba jednotného čísla, použité je ja rozprávanie, používa prerušované zvolacie vety a citoslovcia
Hlavné postavy: Werther- z časti autobiografická postava; mladý vzdelaný muž, ktorý sám nedoceňuje rozum u človeka, ale na prvé miesto dáva cit, ktorý je u každého človeka jedinečný; je veľmi citlivý, miluje ľudí a prírodu
Lotta- krásna mladá dievčina, ktorá po smrti matky žije s otcom a s láskou sa stará o svojich ôsmich súrodencov; je zasnúbená s Albertom, môže sa naňho spoľahnúť, má ho rada, ale Werther ju priťahuje svojou dušou
Dejová línia: je slabá, prerušovaná mnohými obrázkami (z prírody)
-1.časť- Werther sa nešťastne zaľúbi, odchádza na vidiek a posiela listy priateľovi, zoznámi sa s Lotte, Werther si váži Alberta, ale žiarli. Werther sa rozhodne odísť.
-2.časť- stáva sa vyslancom, spoznáva slečnu B, je ňou sklamaný, Werthera považujú za menejcenného, a tak odchádza do kraja, kde žije Lotta. Albert nie je rád, že Werther chodí za Lotte, a tak ju požiada, aby mu povedala, aby za ňou už neprišiel; Werther sa rozhodne skoncovať so životom, Lotte napíše list. Werther sa zastrelil zbraňou od Lotty.
Príbeh končí tragicky. Jeho cit je taký silný, že mladý človek si berie život.
· Faust
Autor: Johann Wolfgang Goethe
Útvar: veršovaná dráma
Hlavné postavy: Alchymista- Faust- celý život hľadá šťastie a aby ho našiel zapredá svoju dušu diablovi
Meffistoteles- diabol, ktorý sľúbi Faustovi, že z neho urobí šťastného človeka;
Dej: Meffistoteles vodí Fausta na miesta, ktoré predtým nepoznal, ale Faust nikde a nikdy nepociťuje šťastie. Jedného dňa idú pomôcť nemeckému cisárovi zvíťaziť vo vojne, ktorú nakoniec vyhrá a Faust ako odmenu žiada pás neobrobenej močaristej pôdy. Aby bola úrodná je potrebné ju vysušiť, a tak Faust najme mnoho robotníkov, ktorí vysušujú pôdu.

Po niekoľkých rokoch je Faust už starý a slepý, započúva sa do tlkotu čakanov a vysloví známu vetu: „Postoj, chvíľa, si krásna!“
Záver: Faust prichádza na to, že šťastie a zmysel života spočíva v práci, ktorá je činorodá a prospešná človeku. Na motívy tejto drámy napísal Gounoud svoju operu FAUST A MARGARÉTA


· Chrám Matky Božej v Paríži
Autor: Victor Hugo
Útvar: historický román
Kompozícia: má dve časti: 1.časť- obsahuje 6 kníh
2.časť- obsahuje 11 kníh
-mohutná dej. línia s mnohými zvratmi a odbočeniami
Téma: spleť osudov ľudí z rôznych spoločenských vrstiev
Idea: obrovská sila lásky
Prejavené znaky: titanizmus (Quasimodo, Esmeralda), rozpor medzi snom a skutočnosťou (Quasimodov sen o Esmeralde), rozpor medzi krásou a škaredosťou (Quasimodo- čistá duša, škaredý zovňajšok), cit a obrazotvornosť, sentimentalizmus, iracionalizmus (Esmeralda verí, že nájde svoju matku), idealizmus (Frollo), postavy z rôznych spoločenských vrstiev
Postavy: Quasimodo- škaredý zovňajšok, dobrá duša; zvonár v chráme
Esmeralda- nádherné a hlboko mravné dievča- Cigánka
Claude Frollo- kňaz v chráme, ktorý sa nespráva ako kňaz
Pierre Gringoire- spisovateľ bez úspechu; sprevádza dejom
Phoebus- kapitán
Dejová línia: miestami prerušovaná opisnými kapitolami (Chrám Matky Božej, Paríž z vtáčej perspektívy), opisy prostredia
- Sviatok bláznov, voľba kráľa bláznov, vyhráva Quasimodo. Frollo pokrikuje po peknej cigánke s kozičkou. Pierre Gringoire sa potuluje po Paríži a je svedkom pokusu o únos Esmeraldy, zachráni ju kapitán Phoebus. Únoscovia boli Frollo a Quasimodo, ale chytia len zvonára. Pierrovi hrozí smrť, lebo nikto nemôže vidieť, čo a deje na miestach, kde nocuje parížska spodina. Esmeralda ho zachráni tým, že vyhlási, že si ho berie za muža. Quasimodo je na pranieri, ľudia sa mu posmievajú. Esmeralda sa nad ním zľutuje a podá mu vodu. Esmeralda má schôdzku s Phoebom, žiarlivý Frollo sa ho pokúsi zabiť, on prežije, ale Esmeraldu obvinia z vraždy a uväznia ju. Quasimodo ju spod šibenice unesie a ukryje v chráme, ktorý má právo poskytovať azyl. Frollo podvodom dosiahne, že Esmeralda opustí azyl. Uväznia ju v cele, kde je aj bláznivá Chudôbka, ktorá v nej podľa talizmanu spozná svoje dieťa. Esmeraldu obesia, na popravu sa díva aj Frollo a Quasimodo. Frollo sa diabolsky smeje, keď dievčina umiera. Quasimodo ho zhodí do priepasti. Ukradne Esmeraldino telo a zanesie ho do hrobky. Po dvoch rokoch nájdu v hrobke dve kostry.

Ženu, ktorá umrela obesením a muža s pokrivenou chrbticou, ktorý prišiel umrieť dobrovoľne...

· Máj
Autor: Karel Hynek Mácha
Útvar: lyricko-epická poviedka
Forma: používa prízvučnú stopu jamb a trochej
Jazykové prostriedky: opakovanie, kontrast (svetlo a tma, noc a deň, temno a farebnosť, otec a syn, láska Jarmily k Vilémovi a zároveň nevera, máj- mesiac lásky a zomierajú dvaja mladý ľudia, príroda a svet, krásna príroda a škaredá smrť), eufónia, metafory, prirovnania, personifikácie, epitetá, oxymoron (bledě jasná, jasně bledá)
Kompozícia: 4 spevy + 2 intermezzá
Postavy: Vilém- mladý vodca lúpežníckej skupiny; vnímavý, citlivý človek, miluje krásnu Jarmilu, tú však zvedie cudzí muž, ktorého z pomsty zabije. Zabil nepoznaného otca, ktorý ho vyhnal z domu, keď bol ešte dieťa.
Jarmila- krásna mladá dievčina; vystupuje iba v prvom speve; miluje Viléma, ktorý je vo väzení; Jarmila v zúfalstve skáče do jazera a utopí sa
Dejová línia: je slabá s jednou epizódou
I. spev: Jarmila čaká na Viléma, namiesto neho však prichádza posol, ktorý jej oznámi, že Vilém je vo väzení za vraždu muža, ktorý ju zviedol. Jarmila v zúfalstve, že spôsobila nešťastie svojmu milému, skáče do jazera a utopí sa.
II. spev: Vilém je vo väzení, vo sne sa vracia do svojho detstva a mladosti, dozvieme sa príbeh vodcu lupičov. I. intermezzo: Zbor duchov na pahorku, kde bude Vilém popravený. III. spev: Deň, keď bude Vilém popravený. Lúči sa s prírodou, s vlasťou. Kat mu zotne hlavu a jeho telo láme na kolese. II. intermezzo: Lúpežníci sa dozvedajú o poprave ich vodcu, reakcie prírody na jeho smrť. IV. spev: Básnik prichádza na miesto Vilémovej popravy po siedmich rokoch a hostinský mu rozpráva príbeh vodcu lúpežníkov. Autor v celej skladbe rieši vzťah spoločnosti a jednotlivca v prospech jednotlivca. Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.

Po siedmych rokoch autor prichádza na miesto Vilémovej popravy:
Je pozdní večer – první máj –
večerní máj – je lásky čas,
hrdliččin zve ku lásce hlas:
„Hynku! – Viléme!! – Jarmilo!!!“

Záverečný verš skladby: „Hynku! – Viléme!! – Jarmilo!!!“ naznačuje blízkosť autorovho osudu s osudmi jeho hrdinov. Na romantických protikladoch hrdinu spoznávame charakterové črty básnika.










· Marína
Autor: Andrej Sládkovič
Útvar: básnická skladba
Forma: 10-veršová strofa
Jazykové prostriedky: personifikácie (duch devy horko narieka), metafory, epitetá (poslušná duša, sladké túžby), anafory (č.

41), klimax (môj svet, môj poklad jediný), básnické otázky
Kompozícia: 291 desaťveršových slôh
-1.časť- lyrickoepická skladba; zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej
-2.časť- reflexívno-symbolická; láska nadobúda nadosobný charakter, ideálom krásy je stelesnená Marína, kde abstraktný ideál nadobúda konkrétne črty
Jazyk: hovorové a knižné slová, básnik vytvára poetizmy, antonymá, paradoxy, personifikácie
Rozbor: 1.strofa: láska k Maríne a k vlasti
„No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!“
2.strofa: láska k vlasti
„Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý
na hory svoje hodíte;
tak ona duchom svojím mi šatí
tône v života úsvite.
41.strofa: dokáže sa zriecť všetkého, len nie lásky k Maríne (anafora:)
„Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi seba samého zhubiť!
nemožno mi ťa neľúbiť!“
72.-73.strofa: lásku k vlasti spája s láskou k Maríne; svoje srdce nedelí, ale cez vlasť ľúbi Marínu a cez Marínu otčinu
„Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!“
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“
184.-185.strofa: hovorí o mladosti; mladý znamená byť duchom mladý
„A čo je mladosť?– Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse.“
221.-222.strofa: Marína umrela (nie fyzicky), láka ho zo sebou, ale autor si uvedomuje, že jeho miesto je na zemi
„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby –
a vlasť moja je na zemi!“
256.-256.strofa: zobrazuje Boha; dobro bude odplatené dobrom
267.strofa: láska k Maríne má na autora veľký vplyv
„Tys’ mňa, anjel môj, cítiť učila
jeden med z jednej čaše píjali sme
a dvaja jedno ľúbili. 291.strofa: všetko je pominuteľné, ale spomienky ostávajú v nás
„Marína moja! teda tak sme my
ako tie Božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
Padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme
a diamant v hrude nezhnije!“
Záver: vyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku; láska sa nekončí, pretože je diamantom, ktorý v hrude nezhnije; hrdina odoláva volaniu víly- Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a do vĺn večnosti; uvedomuje si, že jeho vlasť je na Zemi
Vnímanie lásky k žene: cez vlasť ľúbi Marínu a cez Marínu vlasť; svoje srdce nedelí, je reálnejší a po Maríninej smrti chce zotrvať na zemi
· Detvan
Autor: Andrej Sládkovič
Útvar: lyrickoepická skladba; idylický epos
Kompozícia: 5 spevov: 1. Martin 2. Družina 3.Slatinský jarmok 4. Vohľady 5. Lapačka
-epická zložka: dejová línia je nevýrazná, je to súbor niekoľkých dejových epizód a žánrových obrázkov z prírody a vidieka
-lyrická zložka: lyrické opisy podpolianskeho kraja, reflexie o vlastnostiach slovenského ľudu
Téma: vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu
Idea: Láska a osudy Martina a Eleny
Autor vyzdvihuje krásy slov. ľudu, ktorý sa rozvíja spolu s dielom. Do rámca prírody vložil svojho hrdinu. Zdravého, silného detvianskeho mládenca
Postavy: Martin Hudcovie- čestný a statočný sedliak, ktorý trestá nespravodlivosť, verný svojej Elene i kráľovi; cení si svoj pôvod, je verný tradíciám (kroj)
Elena- menej prepracovaná postava, ideálna Slovenka; krásna dievčina, je verná Martinovi
Kráľ Matej- idealizovaná historická postava
Rozbor: I.

MARTIN- opisuje krásnu podpoliansku prírodu, zrastenosť ľudí s prírodou, zoznamuje nás s hlavným hrdinom, jeho výzorom a záľubami; Martin zabije sokola
Stojí vysoká, divá Poľana, Ako by Detva obrov nemala! – Mať žne, a kto to dieťa čičíka?
mať stará ohromných stínov, Mať zrodila v poli syna, Šum lístia storočných dubov;
pod ňou dedina Detvou volaná, trávovú plachtu porozvíjala, a k akej piesni chlapča privyká?
mať bujná vysokých synov: z buka na buk ju pripína; vietor duje horou hrubou;
či tých šarvancov Detvy ozrutných prvý raz oči šuhaj roztvorí, a pekná pieseň šumnej materi
Poľana na tých prsiach mohutných čo vidí? – výsosť Poľany hory mladuškú dušu len s krásou mieri,
nenosí a nenadája? a opachy nezvratných skál; aby celkom syn nezdivel:
Alebo aspoň na tie výšiny a spustí zraky prvé v doliny, a preto on rád počúva,
nehľadí dcéra tejto rodiny, čo vidí? – hory zázračnej stíny aj keď Poľanou víchor predúva,
keď má porodiť šuhaja?– a prekrásnu slovenskú diaľ. aj mladuchy slovenskej spev.
II. DRUŽINA- úvahy o ľudovom umení, o viere v budúcnosť slov. národa; Martin sedí na salaši pri vatre (symbol slobody) v kruhu svojich valachov, počujeme spev, gajdy, fujaru; vyslobodí Elenu z rúk zbojníkov
Stojte! – zareve Martin – zbojcovia!
Chlapci valašky schytia, zakľajú. Martin valaškou zvrtne dva razy.
Víťazne Martinko stojí,
a čo šuhaj dostal v boji,
okom Eleny si hojí.
III. SLATINSKÝ JARMOK- z celej skladby je najepickejší; na jarmok do Slatiny prichádza kráľ Matej so svojou družinou a Martin sa mu priznáva, že zabil sokola- kráľ odmení Martina kantárom a koňom
Hej, prosím, pán kráľ! pán môj, postojte! –
Pán môj, nesiem vám toho sokola,
jeho smrť moja robota bola –
či je to váš sokol, prosím?
Ale načo ty biješ sokoly?
Taká mu pláca, keď chcel zaškrtiť zajaca!
IV. VOHĽADY- podáva obraz Eleny; preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina; kráľ jej daruje prsteň a ona mu zaspieva
Z jej úst radostné šumí šeptanie,
akoby šum sladkej lipy,
a v tom šepote nové vyznanie
od srdca ku srdcu kypí.
V. LAPAČKA- zobrazuje verbovane na dedine; Martin vstúpi do Čierneho pluku s podmienkou, že si ponechá symboly slovenského ľudu: kroj, fujaru, valašku, vrkoče a Elenu
Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana,
v ňom duša tvoja je zmaľovaná.
· Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Autor: Janko Kráľ
Útvar: balada
Jazykové prostriedky: zdrobneniny, prirovnania, metafory, epitetá, zvolania, otázky, protiklady, rečnícke otázky, gradácia
Kompozícia: celá balada má dve časti:
1.časť- obraz svojho vnútra, nikde nenachádza pokoj, v popredí je „pastierik s ovčičkami“; mení sa na divného Janka, ktorý chce oslobodiť zakliatu pannu
2.časť- autor podáva baladický príbeh, hovorí o hrdinovi, ktorý sa nechce zmieriť s osudom; autor podáva opis prírody, ktorý je veľmi dynamický
Jazyk diela: dej balady je písaný v 1. osobe sg. (jar); jazyk ovplyvnený ľud. slovesnosťou
Postava: divný Janko- autor v balade zobrazuje v Jankovi samého seba a vystupuje za štúrovcov; je hrdý, ukrutný, smelý, odlišný od iných, je ovládaný citmi; Janko v ľuďoch vzbudzuje nenávisť; najlepšie sa cíti v prírode, lebo je tam ako doma, je sám a šťastný; búri sa proti spoločnosti a nespravodlivosti
Dejová línia: V kraji v dolinke pri Váhu žije rodinka. Manželstvo, na rozdiel od mešťanov, vydrží i skúšku- narodí sa im Janko- divný Janík. Nerešpektuje zvyklosti, chodí po kraji ako čierny havran. Janík sa rozhodne svoj čin zavŕšiť.

Autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia. Opisuje zakliatu pannu vo Váhu, ktorú už mnoho ľudí videlo, mnohých privolávala, dokonca tvrdili, že vyšla na breh. Dej začína gradovať. Je hlboká noc a Janko vykoná svoj čin.. Pastierik prináša do dediny smutnú novinu. Janík nedodržal podmienku, že musí mať všetko naopak. Neprevrátil si vrecká, a preto zakliatu pannu neodklial. Mŕtvy Janík leží pod svrčinou, konečne pokojný, a načúva tichému šuchotu svrčín. Kontrasty: človek a príroda, Janko a ostatná spoločnosť, láska a nenávisť, túžba a skutočnosť
Prejavené znaky: hrdina vzdoruje osudu, rozpor medzi snom a skutočnosťou, individualizmus, jazyk ovplyvnený ľud. slovesnosťou, harmónia kontrastu, sentimentalizmus
Tragika konfliktu: odohráva sa v lese pri vode, keď sa Janko snaží o odkliatie panny
Zmysel tragického konca: svoj život obetoval pre zakliatu pannu z legendy

Zakliata panna predstavuje Slovensko, Janko štúrovcov- národ chce byť slobodný

+
· Jarná pieseň
Autor: Janko Kráľ
Útvar: báseň
Jarná pieseň je jednou z najlepších básní, ktorými štúrovci reagovali na revolúciu 1848. Báseň burcuje do boja za slobodu, bratstvo, rovnosť. Autor chce, aby sa Slováci aj vo svete spojili a aby bojovali za slobodu slovenského národa. Symboly: kukulienka- slobody, zrutné hory- tí, ktorí chceli Slovákov dostať do poddanstva, slovenská rodina- Slovensko, kúr od Dunaja- Maďari, oblak tmavý- Maďari
Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my, chlapci podtatranskí, či sedieť budeme?
+
· Orol vták
Autor: Janko Kráľ
Útvar: báseň
Symboly: orol- Slovák, Tatry- myslí celé Slovensko, môj let- môj život, voľný let- sloboda
Keby ja bol orol vták,
vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami
nad našimi Tatrami. · Mor ho!
Autor: Samo Chalupka
Útvar: hrdinská epická skladby (najlepšia hrdinská báseň slovenskej literatúry)
Námet: autor použil námet z čias rímskeho panstva; cisár vpadol do Panónie v roku 358, aby si podrobil kmene Lemiakov (Slováci)
Miesto deja: hranice vlasti okolo Dunaja
Kompozícia: jednoduchá dejová línia prerušovaná opisom družiny, lyrickým opisom slov.

krajiny a charakteristika Slovákov
Forma: autor upúšťa od ľudového verša, používa združený rým- sylabický prozodický systém; 13-slabičný verš
Jazykové prostriedky: personifikácie (krv zovrela, mestá ľahli), metafory (svieti pevný hrad, veľkým citom srdcia im zahrali), zvukomalebnosť, symboly (orol, vatra- sloboda; orli- slovenskí bojovníci), epitetá (vysoké hory, šíra voda, valný Dunaj), epizeuxa (mor ho!), synekdocha (kto kradmou rukou siahne...)
Charakteristika Slovákov: mierumilovní, pohostinní, rovnosť medzi ľuďmi a sloboda človeka
Charakteristika Rimanov: krutí, panovační, chcú zvíťaziť za každú cenu
Dejová línia: Príchod slovenských bojovníkov k Dunaju, vyjednávanie s cisárom, boj za slobodu, smrť mladých bojovníkov, ktorí umierajú za svoj rod. Víťazom v boji boli Rimania. Cár zvíťazil nad slabším, morálne víťazstvo mu nepatrí. Mor ho!- tento pokrik zaznel aj pri SNP v roku 1944

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
Sadli tam za pomedzím slovenského rodu.



Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman- cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,
a pred cárom družina neveliká stojí;
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.



A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.











· Smrť Jánošíkova
Autor: Ján Botto
Útvar: lyricko-epická skladba, autorom nazvaná romancou
Kompozícia: predspev (Úvod) a 9. spevov; dejová línia slabá, bez epizód; autor nezobrazil celý život Jánošíka, ale iba jeho lapanie, väznenie a popravu; tragika Jánošíka zobrazuje osud slov. ľudu; Jánošíka nezobrazil na základe historických poznatkov, ale iba z ľudového rozprávania
Inšpiračný zdroj: K. H. Mácha (Máj) a ľudová slovesnosť- zbojnícka ľudová pieseň
Postava: Jánošík- v 1. a 2. speve ho autor zobrazil ako predst. protifeud. odboja a postavu z ľudu
-v 4. speve sa Jánošík mení na romantického hrdinu
-v 5. speve vystupuje ako bojovník za národné práva Slovákov
-v 9. speve je alegorickou bytosťou
Forma:12-slabičný verš, združený rým- ALEXANDRÍN s intonačnou prestávkou (//) po6. slabike; používa sylabický prozodický systém
Jazykové prostriedky: metafory (Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera), prirovnania ( ľud okolo šibene sťa mŕtva skalina), epitetá (zlatá kolíska, ťažký smútok), alegória (celý 9. spev), epizeuxa (horí ohník horí, padá rosa padá), hyperboly,
epanastrofa (zanôtili chlapci: „Boli časy, boli!“
Boli časy, boli, ale sa minuli...)
Rozbor: Úvod- predspev: cez alegóriu matky a detí posiela svoje verše po Slovensku a obáva sa, že nenájdu odozvu; stretávame sa s hôrnymi chlapcami
I. spev: oslava Jánošíka, ktorú zobrazil ako postavu z ľudu, má oblečený červený dolomán, zelenú košieľku a v ruke zbraň; zobrazuje aj hôrnych chlapcov a ich odboj proti porobe (útlaku); Jánošík bohatým berie a chudobným dáva
II.

spev: Jánošík má nadprirodzené schopnosti, je nezraniteľný- silu má v opasku; zobrazuje zlapanie Jánošíka nie pomocou presily, ale zrady; Jánošík sa odmieta vykúpiť zlatom: „Teraz ma zjedzte, keď ste si ma upiekli!“
III. spev: zobrazil čierne mesto; za Jánošíkom prichádza do väzenia duša ľudu v podobe milej a lúči sa s ním: „Zbohom!“– A deva „Zbohom! vzdychne jak ozvena
a ako kvet podťatý padá na kolená.“
IV. spev: n a j p o c h m ú r n e j š í; obsahuje Jánošíkove úvahy o slobode a sen o mladosti
„Spí opretý na kláte, odretý zo zlata
rúčky, nôžky krvavé- a úsmev na tvári.
Tak sníva junák väzeň mladosti krásny sen.“
V. spev: obsahuje najkrajšiu báseň o slobode v slov. lit.; verí, že príde čas odplaty a spravodlivosti: „Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,
a teraz ťa nemám ani za dve hrsti“
-končí sa noc a začína deň, pre Jánošíka svitá na smrť:
„Zvonia na deň – mne na noc. Oj, srdce, nežiali:
my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!“
VI. spev: Jánošíka vedú na smrť; kňaz ho vyzve, aby sa pred popravou pomodlil; Jánošík odmieta modliť sa za seba a modlí sa za ľud:
„Modlime sa! kňaz vraví. „Za koho?“ „Za teba!“
„Nie, otče, ja už idem, za mňa sa netreba.“
-aj príroda cíti, že sa blíži Jánošíkov koniec: „Vejú vetry, vetriská od západnej strany
kam tie mraky tak letia, jak hladní havrani?“
VII. spev: Jánošíkova poprava; smúti nebo i zem i príroda:
„Slnce v zlatej kolíske nad horou umira.
Obloha v ťažkom smútku až k zemi sa zhýna,
sťa mať biedna nad rakvou jediného syna.“
-Jánošík umiera a ocitne sa medzi vílami
VIII. spev: predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľudia rozprávajú povesti o Jánošíkovi
IX. spev: celý alegorický; po 7 rokoch Jánošíkovej smrti stroja víly jeho sobáš s kráľovnou víl; básnik verí, že Slovensko bude mať po rokoch opäť Jánošíka
· Reštavrácia
Autor: Ján Kalinčiak
Útvar: novela
Kompozícia: 10 kapitol
Jazyk: ľudový s množstvom prísloví a porekadiel
Miesto deja: obce Radošovce a Rašov, voľby vo Svätom Jakube
Postavy: Adam Bešeňovský- opatrný, prešibaný, 15 rokov prvý vicišpán v Záhorskej stolici, má dcéru Aničku, ktorú chce vydať za grófa Želinského
Anička- pekná, vtipná, roztopašná, ale je láskavá; je verná Štefanovi Levickému, nechce sa vydať za Želinského
Ondrej Levický- smiešna figúrka, nosí nemoderné šaty a fúzy; Štefanov strýko; zariadi všetko tak, aby sa vicišpánom stal Štefan a aby si zobral Aničku, dá im celý majetok
Matiáš Bešeňovský- naháňač hlasov pred voľbami
Ján Potocký- kandidát na vicišpána, s pomocou Levických sa ním aj stane
Dejová línia: Gróf Želinský bude sčasti financovať Adamovu volebnú kampaň, za čo mu Adam sľúbi Aničku za ženu. Ona je však zaľúbená do Štefana.

Adam vyhlási, že Anička sa môže vydať za Štefana až vtedy, keď bude vicišpánom. Štefanov strýko Ondrej začne všetko organizovať tak, aby sa Štefan vicišpánom stal. Zájde za Potockým a sľúbi mu 400 hlasov rodiny Levických, ak si vezme za druhého vicišpána Štefana. Potocký po istom váhaní súhlasí. Potocký chce na svoju stranu získať vábnika Matiáša Bešeňovského, zaplatí mu 100 dukátov. Keď sa to dozvie Adam, zaplatí mu 200 dukátov. Ondrej Levický vymyslí pomstu. Zajmú Matiáša a zinscenujú posledný súd, aby sa polepšil. Dostane milosť, ale aj niekoľko palíc, čo sa rovná strate zemianskej cti. Nastal deň reštavrácie. Hlavný išpán otvára voľby. Bešeňovský získali 700 hlasov, Potocký 1200. Ondrejovi sa zámer podaril. Adam porážku ťažko uniesol, ale po čase dovolí Aničke, aby sa za Štefana Levického vydala.