V 20-tych rokoch 19. st. nastupuje nová generácia národných buditeľov, generácia ovplyvnená myšlienkou slovanskej vzájomnosti. Táto myšlienka vznikla v čase, keď Rusko porazilo Napoleona (1812), v čase, keď v Európe bol zosilnený národnostný a feudálny útlak. Vzdelanci (väčšinou evanjelici) sa chopili myšlienky slovanskej vzájomnosti, lebo v nej videli budúcnosť. Z toho dôvodu sa začínajú venovať slovanským jazykom, študovať dejiny Slovanov a súčasne začínajú Slovania nadväzovať vzájomné kontakty.
Pavel Jozef Šafárik (1795 - 7861)
- básnik, jazykovedec, historik
- študoval v nemeckom meste Yenna
- stal sa významným najmä sv. vedeckými prácami:
Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826)
- tento vedecký spis vzbudil ohlas, lebo Šafárik ako 1. podrobne informoval o literatúrach a jazykoch jednotlivých slovanských národov
- chcel dokázať, že Slovania sú dedičmi antickej vzdelanosti
Slovanské starožitnosti (1837)
- venoval sa tu najstarším dejinám slovanských národov
Slovanský národopis (1842)
- podrobne informoval a vymedzil hranice slovanského osídlenia
- jeho dielo malo neobyčajne silný vplyv na slovenskú i českú lit. a Šafárik vedecky podporoval myšlienky slovanskej vzájomnosti
Ján Kollár (1793 - 1852)
- narodil sa v Mošovciach, jeho otec chcel mať z neho sedliaka, syn sa proti tomu vzbúril, odišiel študovať do BB, neskôr v BA - Evanjelické lýceum, potom Yenna
- v Yenne sa stretol s nacionalistickým hnutím Nemcov a zároveň sa spoznával s ľuďmi, a tak spoznal neradostný život Polabských Slovanov, kt. boli ponemčení a ich osud Kollár chápal ako varovanie pre ostatných Slovanov
- zoznámil sa tu aj s nem. básnikom Goethem, kt. v ňom vzbudil záujem o ľudovú slovesnosť
- zažil tu nešťastnú lásku, o kt. neskôr písal vo sv. najvýznamnejšom diele
- po skončení štúdii pôsobil ako evanjelický farár v Pešti a na sklonku života ako profesor vo Viedni
- vedecké dielo:
O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými (1836)
- v tejto práci vysvetlil koncepciu slovanskej vzájomnosti
- chápal ju ako zblíženie Slovanov na kultúrnej, ale nie politickej rovine
- Uznával len 4 slovanské jazyky: ruský, poľský, srbochorvátsky a československý. Preto bol proti Štúrovej slovenčine, kt. považoval za štiepenie slovanskej vzdialenosti. Tú si prakticky predstavoval ako hnutie, kt. by pomáhalo zakladať školy slovanských jazykov, knižnice a kníhkupectvá.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie