Slovenská klasicistická literatúra (1820 - 1836)

V 20-tych rokoch 19. st. nastupuje nová generácia národných buditeľov, generácia ovplyvnená myšlienkou slovanskej vzájomnosti. Táto myšlienka vznikla v čase, keď Rusko porazilo Napoleona (1812), v čase, keď v Európe bol zosilnený národnostný a feudálny útlak. Vzdelanci (väčšinou evanjelici) sa chopili myšlienky slovanskej vzájomnosti, lebo v nej videli budúcnosť. Z toho dôvodu sa začínajú venovať slovanským jazykom, študovať dejiny Slovanov a súčasne začínajú Slovania nadväzovať vzájomné kontakty.

Pavel Jozef Šafárik (1795 - 7861)
- básnik, jazykovedec, historik
- študoval v nemeckom meste Yenna
- stal sa významným najmä sv. vedeckými prácami:

Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826)
- tento vedecký spis vzbudil ohlas, lebo Šafárik ako 1. podrobne informoval o literatúrach a jazykoch jednotlivých slovanských národov
- chcel dokázať, že Slovania sú dedičmi antickej vzdelanosti

Slovanské starožitnosti (1837)
- venoval sa tu najstarším dejinám slovanských národov

Slovanský národopis (1842)
- podrobne informoval a vymedzil hranice slovanského osídlenia

- jeho dielo malo neobyčajne silný vplyv na slovenskú i českú lit. a Šafárik vedecky podporoval myšlienky slovanskej vzájomnosti

Ján Kollár (1793 - 1852)
- narodil sa v Mošovciach, jeho otec chcel mať z neho sedliaka, syn sa proti tomu vzbúril, odišiel študovať do BB, neskôr v BA - Evanjelické lýceum, potom Yenna
- v Yenne sa stretol s nacionalistickým hnutím Nemcov a zároveň sa spoznával s ľuďmi, a tak spoznal neradostný život Polabských Slovanov, kt. boli ponemčení a ich osud Kollár chápal ako varovanie pre ostatných Slovanov
- zoznámil sa tu aj s nem. básnikom Goethem, kt. v ňom vzbudil záujem o ľudovú slovesnosť
- zažil tu nešťastnú lásku, o kt. neskôr písal vo sv. najvýznamnejšom diele
- po skončení štúdii pôsobil ako evanjelický farár v Pešti a na sklonku života ako profesor vo Viedni
- vedecké dielo:

O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými (1836)
- v tejto práci vysvetlil koncepciu slovanskej vzájomnosti
- chápal ju ako zblíženie Slovanov na kultúrnej, ale nie politickej rovine
- Uznával len 4 slovanské jazyky: ruský, poľský, srbochorvátsky a československý. Preto bol proti Štúrovej slovenčine, kt. považoval za štiepenie slovanskej vzdialenosti. Tú si prakticky predstavoval ako hnutie, kt. by pomáhalo zakladať školy slovanských jazykov, knižnice a kníhkupectvá.

Národnie zpievanky (1835)
- zbierka 2500 ľudových piesní Slovákov

- po revolúcii r. 1848 sa Kollár pridal na stranu Viedne a istým spôsobom vystupoval proti štúrovcom
- literárna tvorba:

Slávy dcera

Ján Hollý (1785 - 1849)
- nar. sa v roľníckej rodine v Borskom Mikuláši
- študoval teológiu v Trnave, kde sa stretol už s bývalými členmi Slovenského učeného tovarišstva
- idea spis. slovenčiny ho nadchla, a preto sa snažil svojimi prekladmi z latinčiny a nemčiny podporovať bernolákovčinu
- neskôr pôsobil 30 rokov na fare v Maduniciach
- pri požiari oslepol
- zbytok života strávil na fare v Dobrej Vode, kde schválil aj spi. slovenčinu štúrovcov
- lit. tvorba:
preklady: Homér, Ovídius, Vergílius
pôvodná tvorba: eposy, selanky, žalospevy (elégie), ódy a náboženské piesne
- epos bol pre neho prostriedkom na priblíženie slovenských a slovanských dejín, najviac čerpal tematiku z obd. Veľkej Moravy (1. ríša Slovanov - politický, kultúrny a náboženský význam - prijatím kresťanstva sa začlenila do civilizovanej Európy) - mali pomáhať pozdvihnúť národné sebavedomie a upevňovať národnú jednotu
- jeho poézia posilnila národné sebavedomie, ako prvý ospieval slovenskú prírodu, dokázal schopnosť bernolákovčiny vyrovnať sa iným básnickým jazykom

Svatopluk (1833)
- víťazská píseň (= hrdinský epos) ve dvanásti spevech
- Hist. osnovou tohto eposu tvorí hrdinský boj veľkomoravského panovníka Rastislava proti Východofranskej ríši, kt. si chcela podmaniť Slovanov. Rastislava však synovec Svätopluk vydal do rúk Nemcov, lebo sa chcel stať panovníkom na VM, no ako neskôr zistí, stáva sa len figúrkou v nem. rukách. Búri sa proti tomu, stavia sa na čelo Slovanov a víťazí.
- dej sa nekryje s hist. skutočnosťou
- hl. ideou je idea slobody, kt. je hodná najvyšších obetí
- predstavuje tu Slovanov ako národ mierumilovný, bohabojný, pracovitý
- kompozícia:
- ako vzor epos Ilias
- 12 spevov
- naznačenie o čom budú jednotlivé spevy pojednávať = kompozícia (naznačenie deja)
- vzývanie múz, kt. majú autorovi pomôcť zachytiť príbeh = invokácia
- oboznamuje s hl.

postavami = enumerácia
- zobrazovanie boja
- zásah bohov do deja = deus ex machina
- záver, potrestanie a víťazstvo = peronácia

Cirillo-Metodiáda (1835)
- epos
- rozpráva o príchode vierozvestov

Sláv (1839)
- epos zo slovanskej mytológie

Selanky
- 21 idylických básni, výjavov z pastierskeho života
- opis krásy slovenskej prírody a slovenských ľudí - idealizácia slovenského ľudu

Žalospevy
- témou sú smutné príbehy o ubiedenosti slovenského národa, autor v nich vyjadruje smútok nad osudom Slovanov
- najznámejší žalospev: Plač Matki Slávi nad odroďilími sinami

Ódy
- príležitostné básne oslavujúce významné osobnosti našej hist. (Bernolák)
- oslava slovenskej prírody

Ján Chalupka (1791 - 1871)
- patrí medzi prvých významných slov. dramatikov
- jeho tvorba je spätá s činnosťou 1. ochotníckeho krúžku, kt. bol založený ok. r. 1830 - L. Mikuláš, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
- študoval v Yenne, neskôr pôsobil ako učiteľ

dráma
Kocourkovo anebo Jen abychom v hanbě nezůstali (1830)

Všecko naopak, aneb Těsnošilova Anička se žení a Honzík se vdáva (1832)
Třasoritka (1833)
Třinástá hodina (1835 - 37)
Starouš plesnivec (1837)
- písal v češtine a v 60-tych rokoch ich preložil

Próza
Bendeguz (1841)
- román
- anonymne vyšiel v Nemecku, napísaný po nemecky
- Opísal v ňom putovanie 2 slovenských zemanov z Turca, kt. sa vybrali do Ázie, aby tu našli sv. predkov. Toto opisovanie je na spôsob Dona Quijota. Opäť sa vysmieva z odnárodňovania slovenského národa.