referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Slovenská klasicistická literatúra (1820 - 1836)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 789
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
V 20-tych rokoch 19. st. nastupuje nová generácia národných buditeľov, generácia ovplyvnená myšlienkou slovanskej vzájomnosti. Táto myšlienka vznikla v čase, keď Rusko porazilo Napoleona (1812), v čase, keď v Európe bol zosilnený národnostný a feudálny útlak. Vzdelanci (väčšinou evanjelici) sa chopili myšlienky slovanskej vzájomnosti, lebo v nej videli budúcnosť. Z toho dôvodu sa začínajú venovať slovanským jazykom, študovať dejiny Slovanov a súčasne začínajú Slovania nadväzovať vzájomné kontakty.

Pavel Jozef Šafárik (1795 - 7861)
- básnik, jazykovedec, historik
- študoval v nemeckom meste Yenna
- stal sa významným najmä sv. vedeckými prácami:

Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826)
- tento vedecký spis vzbudil ohlas, lebo Šafárik ako 1. podrobne informoval o literatúrach a jazykoch jednotlivých slovanských národov
- chcel dokázať, že Slovania sú dedičmi antickej vzdelanosti

Slovanské starožitnosti (1837)
- venoval sa tu najstarším dejinám slovanských národov

Slovanský národopis (1842)
- podrobne informoval a vymedzil hranice slovanského osídlenia

- jeho dielo malo neobyčajne silný vplyv na slovenskú i českú lit. a Šafárik vedecky podporoval myšlienky slovanskej vzájomnosti

Ján Kollár (1793 - 1852)
- narodil sa v Mošovciach, jeho otec chcel mať z neho sedliaka, syn sa proti tomu vzbúril, odišiel študovať do BB, neskôr v BA - Evanjelické lýceum, potom Yenna
- v Yenne sa stretol s nacionalistickým hnutím Nemcov a zároveň sa spoznával s ľuďmi, a tak spoznal neradostný život Polabských Slovanov, kt. boli ponemčení a ich osud Kollár chápal ako varovanie pre ostatných Slovanov
- zoznámil sa tu aj s nem. básnikom Goethem, kt. v ňom vzbudil záujem o ľudovú slovesnosť
- zažil tu nešťastnú lásku, o kt. neskôr písal vo sv. najvýznamnejšom diele
- po skončení štúdii pôsobil ako evanjelický farár v Pešti a na sklonku života ako profesor vo Viedni
- vedecké dielo:

O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými (1836)
- v tejto práci vysvetlil koncepciu slovanskej vzájomnosti
- chápal ju ako zblíženie Slovanov na kultúrnej, ale nie politickej rovine
- Uznával len 4 slovanské jazyky: ruský, poľský, srbochorvátsky a československý. Preto bol proti Štúrovej slovenčine, kt. považoval za štiepenie slovanskej vzdialenosti. Tú si prakticky predstavoval ako hnutie, kt. by pomáhalo zakladať školy slovanských jazykov, knižnice a kníhkupectvá.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.