Kliment
- najvýznamnejší žiak Konštantína a Metoda
o autor najvýznamnejšej veľkomoravskej pamiatky: Moravsko-panónske legendy (I. časť - Život svätého Konštantína; II. časť - Život svätého Metoda - autor pravdepodobne Gorazd)

Život Konštantína
- zachytáva Konštantínovo detstvo, predmoravskú činnosť a obhajobu staroslovienčiny
- autor vyzdvihuje Konštantína, jeho povahu, charakter
- rozpráva o ňom ako o najmladšom synovi veľmi múdreho a zbožného muža, zároveň vyzdvihuje Konštantínovu vzdelanosť a zbožnosť
- možno tu pozorovať legendové prvky ako je idealizácia a prvky zázračnosti (stretnutie so Sofiou, Konštantín premenil horkú vodu na sladkú)
- charakter hist. dokumentu

Život Metoda
- kratšia, menej legendovejšia a nadväzuje na Legendu o Konštantínovi
- autor zachytáva osudy byzantskej misie po Konštantínovej smrti
- viac vecnejšia, je viac hist. dokumentom

Literatúra 10. - 15. st.
Po zániku VM sa územie Slovenska stalo súčasťou Uhorského štátu. Kresťanstvo tu bolo šírené zo západu nemeckými kňazmi v latinskom jazyku. Latinčina sa stala univerzálnym jazykom. Bol používaný v štátnej správe a taktiež to bol jazyk literárny. Od 15. st. sa začína na Slovensku presadzovať čeština. - literatúra mala náboženský charakter
- žánre: žalmy, kázne, modlitby a legendy
- najznámejšie legendy:
Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi (11. st.) <-
Legendy o svätom Štefanovi (11. a 12. st.) - napodobňujú |
- rozprávajú o šírení kresťanstva v Uhorsku

-> žalm
- biblická oslavná pieseň
- náboženská pieseň kresťanskej liturgie a má elegický charakter
- pôvod žalmov siaha do starohebrejskej literatúry, mnohé zo žalmov vznikli až po návrate Židov z babylonského zajatia, čiže v rokoch 1000 - 350 p. n. l.
- keď sa do bohoslužieb začali zavádzať národné jazyky, prekladali sa aj kresťanské žalmy
- kajúce žalmy, žalmy o márnosti, oslavné žalmy
- Vavrinec Benedikt z Nedožier (prebásnil žalmy do časomiery), Ján Silván

Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi
- autor: benediktínsky biskup Maurus
- Svorad (Ondrej) pomáhal pri zakladaní kláštorov a o šírení viery medzi pohanmi
- neskôr sa utiahol do pustovne, kt. sa nachádza v Skalke pri Trenčíne
- žil tam so svojím spolupustovníkom Benediktom
- Svorad bol pre obyčajného smrteľníka vzorom sebatrýznení, skromnosti a askézy (40 - dňový pôst, práca bez oddychu, reťaz okolo pása). Zároveň vykonával zázraky (pomoc zbojníkovi, kt. obráti na kresťanskú vieru)
- Benedikt: pokračovateľ Svorada, prepadli ho zbojníci, zabili a jeho telo hodili do Váhu.