Staršia slovenská literatúra (800 - 1780)

Stredoveká literatúra (800 - 1500)

Špecifické črty
1. tis. n. l. - v znamení kresťanstva. Kresťanstvo je náboženstvo, kt. vzniklo na území Palestíny a kt. hlása vieru v jediného boha. Boha, kt. stvoril, chráni a riadi svet, ľudstvo. Jeho posol na zemi je Ježiš Kristus, kt. svojim obetovaním spasil svet pomohol objaviť boha. Kresťanstvo sa stalo univerzálnym náboženstvom rozšíreným po celom kultúrnom svete. Ovplyvňovalo politický, spoločenský a kultúrny život (najmä v stredoveku). Najuznávanejší dokument, kniha, podľa kt. sa kresťan snaží žiť, „kniha nemenných práv" - Biblia. Biblia veľmi významne ovplyvnila celú stredovekú literatúru. Stredoveké texty napodobňovali Bibliu v obsahu i forme. Celá stredoveká lit. mala prevažne náboženský charakter a až neskôr nabrala svetský charakter. Literatúra vytvárala idealizované typy, kt. slúžili ako vzor kresťanských cností. Stredoveká lit. bola určená na hlasné čítanie. Literárne texty plné kresťanských symbolov. Zásada stredoveku
- Ora et labora (= Modli sa a pracuj)
- v duchu tejto zásady sa život človeka chápal len ako príprava na život po smrti

Stredoveká feudálna literatúra:
-> náboženská lit.
-> svetská lit.
-> mestská lit. Náboženská lit.
- mala bohoslužobný, výchovný, vzdelávací charakter
- zdôrazňovala kresťanské cnosti
- jej ideálom bol svätec
- žánre: kázne, legendy, hagiografie (životopisy svätých), náboženské hry (mystériá)
- najvýznamnejší autor: František z Assisi

-> legenda
- stredný epický žáner rozprávajúci príbehy zo života svätých
- predstavuje čitateľovi príklady kresťanských cností
- stredoveký veršovaný alebo prozaický epický žáner s náboženskou tematikou
- obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, prvkami
- sčasti pripomína povesť, lebo opísané udalosti majú svoj reálny základ, no legenda má vždy náboženský ráz a nereálne, zázračné prvky v nej zohrávajú väčšiu úlohu
- hlavnou postavou je vždy svätec, kt. v súlade s kresťanskou mystikou veľa trpí a znáša všetky ťarchy pozemského života za odmenu v posmrtnom živote
- legenda je umeleckým výrazom kresťanskej pokory

Svetská lit.
- jej hl. hrdinom bol zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník, ktorý s nasadením života šíril vieru medzi pohanmi
- hl. lit. žánrom bola veršovaná epika, vznikajú hrdinské spevy viažuce sa k počiatkom ranostredovekých štátov, kt.

ospevujú hrdinské činy prvých kráľov a ich rytierov a veľmi často sú späté so šírením kresťanstva
- hrdinské eposy:
Francúzsko - Pieseň o Rolandovi (pol. 11. st.)
Nemecko - Pieseň o Niebelungoch
Rusko - Slovo o pluku Igorovom (12. st.)
- rytierske eposy:
- vznikajú od pol. 12. st.
- rytier už nevystupuje len ako bojovník, šíriteľ kresťanstva, ale aj ako ochranca žien
Francúzsko - Tristan a Izolda (12. st.)

Mestská lit.
- vznikala v 12., 13. st. - na rozdiel od predchádzajúcich zobrazovala všedný, každodenný život, mala zábavnú funkciu a nevyhýbala sa kritizovaniu spoločnosti (negatívne ľudské vlastnosti - hlúposť, hrabivosť …)

Slovenská stredoveká lit.
-> Literatúra veľkomoravského obdobia (800 - 1000) - formovanie slovanskej lit. -> Literatúra písaná po latinsky al. slovakizovanou češtinou (1000 - 1500)

Literatúra veľkomoravského obd.
Veľká Morava vznikla v r. 833 spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva. Hneď od začiatku tu bolo šírené kresťanstvo franskými kňazmi. Bolo šírené po latinsky. Veľkomoravské kniežatá Mojmír a Rastislav sa snažili vymaniť zo závislosti na Franskej ríši, preto sa snažili vybudovať vlastnú cirkev. V r. 861 Rastislav posiela poslov k Mikulášovi I., rímskemu pápežovi. Ten žiadosť o misiu odmieta. Misionárov nakoniec pošle v r. 863 byzantský cisár Michal III. Na VM prichádza Konštantín a Metod (J Slovania, poznali reč J Slovanov). 1) na zákl. žiadosti priniesli prvý liturgický jazyk - staroslovienčinu
2) zostavili prvé písmo - hlaholiku (malé písmená gr. abecedy)
3) do staroslovienčiny preložili Bibliu, spevníky a modlitebné knižky
4) založili školy, kde vychovávali kňazov
Význam misie - počin, kt. sa Slovensko zapojilo do kultúrnej Európy.
V r. 867 Konštantín s Metodom odišli do Ríma, aby tam obhajovali slovanský bohoslužobný jazyk („boj proti trojjazyčníkom", kt. uznávali iba hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu ako bohoslužobné jazyky). Konštantín zostáva v kláštore v Ríme, kde prijal meno Cyril. V r. 869 tam zomiera. Metod sa vracia na VM ako arcibiskup. V r. 871 sa najvyšším kniežaťom stáva Svätopluk. Za jeho vlády boli podmienky slovanskej misijnej práce sťažené. Po smrti Metoda boli žiaci Konštantína a Metoda z VM vyhnaní. Časť odišla do Bulharska a menšia časť sa uchýlila do kláštorov v Čechách. Konštantín (827 - 861)
o autor prvej slovanskej básne Proglas (Predslov k sv. evanjeliu) - oslava slovanského prekladu, písma, vyzdvihuje domáci jazyk ako sprostredkovateľa vzdelanosti („Duša bez kníh v ľuďoch mŕtvou dušou sa javí"), útočí na city čitateľa, snaží sa ho získať pre vieru a pre jazyk.

Kliment
- najvýznamnejší žiak Konštantína a Metoda
o autor najvýznamnejšej veľkomoravskej pamiatky: Moravsko-panónske legendy (I. časť - Život svätého Konštantína; II. časť - Život svätého Metoda - autor pravdepodobne Gorazd)

Život Konštantína
- zachytáva Konštantínovo detstvo, predmoravskú činnosť a obhajobu staroslovienčiny
- autor vyzdvihuje Konštantína, jeho povahu, charakter
- rozpráva o ňom ako o najmladšom synovi veľmi múdreho a zbožného muža, zároveň vyzdvihuje Konštantínovu vzdelanosť a zbožnosť
- možno tu pozorovať legendové prvky ako je idealizácia a prvky zázračnosti (stretnutie so Sofiou, Konštantín premenil horkú vodu na sladkú)
- charakter hist. dokumentu

Život Metoda
- kratšia, menej legendovejšia a nadväzuje na Legendu o Konštantínovi
- autor zachytáva osudy byzantskej misie po Konštantínovej smrti
- viac vecnejšia, je viac hist. dokumentom

Literatúra 10. - 15. st.
Po zániku VM sa územie Slovenska stalo súčasťou Uhorského štátu. Kresťanstvo tu bolo šírené zo západu nemeckými kňazmi v latinskom jazyku. Latinčina sa stala univerzálnym jazykom. Bol používaný v štátnej správe a taktiež to bol jazyk literárny. Od 15. st. sa začína na Slovensku presadzovať čeština. - literatúra mala náboženský charakter
- žánre: žalmy, kázne, modlitby a legendy
- najznámejšie legendy:
Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi (11. st.) <-
Legendy o svätom Štefanovi (11. a 12. st.) - napodobňujú |
- rozprávajú o šírení kresťanstva v Uhorsku

-> žalm
- biblická oslavná pieseň
- náboženská pieseň kresťanskej liturgie a má elegický charakter
- pôvod žalmov siaha do starohebrejskej literatúry, mnohé zo žalmov vznikli až po návrate Židov z babylonského zajatia, čiže v rokoch 1000 - 350 p. n. l.
- keď sa do bohoslužieb začali zavádzať národné jazyky, prekladali sa aj kresťanské žalmy
- kajúce žalmy, žalmy o márnosti, oslavné žalmy
- Vavrinec Benedikt z Nedožier (prebásnil žalmy do časomiery), Ján Silván

Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi
- autor: benediktínsky biskup Maurus
- Svorad (Ondrej) pomáhal pri zakladaní kláštorov a o šírení viery medzi pohanmi
- neskôr sa utiahol do pustovne, kt. sa nachádza v Skalke pri Trenčíne
- žil tam so svojím spolupustovníkom Benediktom
- Svorad bol pre obyčajného smrteľníka vzorom sebatrýznení, skromnosti a askézy (40 - dňový pôst, práca bez oddychu, reťaz okolo pása). Zároveň vykonával zázraky (pomoc zbojníkovi, kt. obráti na kresťanskú vieru)
- Benedikt: pokračovateľ Svorada, prepadli ho zbojníci, zabili a jeho telo hodili do Váhu.

Po roku ho našli neporušené (= zázrak)
- Svorad a Benedikt boli vysvätení za svätých
- tieto legendy sú významné tým, že rozprávajú o začiatkoch kresťanstva na území Uhorska a Slovenska (Nitra, Skalka)

Stredoveká dráma
- vyvinula sa z kresťanských náboženských obradov
- bola hrávaná v kostoloch pri významných náboženských sviatkoch (Vianoce, Veľká noc)
- hrávaná po latinsky al. po nemecky

Písanie kroník
- v stredoveku sa veľmi rozmohlo
o Anonymova kronika (zač. 13. st.), Kronika Šimona z Kézy - dve najvýznamnejšie kroniky, písané po latinsky

Mestské knihy
- začínajú sa písať v stredoveku
o najvýznamnejšia je Žilinská mestská kniha - zač. 14. st., vyskytujú sa tu už aj česky písané slová.