Mnohí z týchto klasicistov boli vynikajúci učitelia; ich pevne stanovený systém bol vhodný k tomu, aby bol predávaný žiakom .
Pre klasicistov je typické, že rozhodujúcu úlohu ako pôvodný stvárňujúci a výrazový prvok väčšinou nehrá farba, ale obrysová kresba, čiže kresba kontúr. Klasicizmus zostal epizódou. Signalizoval presýtenie barokom, ktoré prešlo triumfálne v rokoko, a reakciu, pri ktorej spolupôsobili sociálne a nacionálne pohnútky; ale spočíval na nesprávnom základe, nemohol zodpovedať novým túžbam. Po osude, ktorý budúcnosť chystala umeniu, je nutné pátrať iným smerom. Romantizmus (koniec 18. storočia až r. 1830)
Za suchopárnou strnulosťou klasicizmu, ktorá bola najnápadnejším znakom davidovského umenia, sa pripravoval ďalší vývoj, smerujúci k romantizmu. Toto umenie nestelesňovalo len vernú napodobeninu antického sochárstva; bola v ňom zároveň sila. Nevyjadrovalo iba povrchnosť, ale aj napätie. Bola v ňom neodolateľnosť násilia, postrehnuteľná v drsných námetoch, ospevujúcich vojnu a smrť. Romantický človek nadviazal na gotické obdobie, pretože sa snažil nastoliť stratenú jednotu, obnoviť myslenie a cítenie dávneho veku. Prejavoval tým svoju individualitu a národný charakter. Smútok po tom, čo bolo stratené, po sviežej a rýdzej duchovnosti stredoveku, po jeho bujnej a radostnej fantázii, viedol k idealizovaniu veku, ktorý klasicizmus nazval temným, ale v očiach romantikov žiaril najživším a najteplejším svetlom.
Jasným znakom romantického maliarstva je jeho spätosť s literatúrou.
Ako už bolo spomenuté, romantici mali záľubu v tienistých stránkach a skrytých stavoch ľudského bytia. William Blake, ktorý sa vraj tešil dôvernému dennému styku s duchmi, a Johann
Heinrich Fűssli, ktorý rovnako geniálne zachytil sen noci svätojánskej i nočné mory, sú toho príkladom.Blázni sa stali modelom obrazov Théodora Géricaulta a dielo Španiela Francisca Goyu je v tomto smere najväčším prínosom. Vo veľkých obrazoch a rozsiahlych grafických cykloch rozpútava hrôzy vojny a odhaľuje čierno-čierny svet svojej duše. Na jeho freskách sa svet stáva strašidelným čarodejníckym sabatom. Podobné námety nachádzame v tvorbe Eugéna Delacroixa, ktorý je spolu s Géricaultom najprednejším predstaviteľom francúzskeho romantizmu. K týmto spoločným námetom pristupuje v Delacroixovom svete aj exotické prostredie Blízkeho východu, vysnívané v romantickej túžbe po diaľkach. Jednou z hlavných tém romantického maliarstva je krajina, ktorá svojou neohraničenosťou vyhovuje citu maliara pre nekonečnosť a všeobecnosť. Práve v krajinárstve sa romantizmus stýka s realizmom. Predstaviteľmi sú napr. William Turner, John Constable, Karl Blechen. V obrazoch prírody Caspara Davida Friedricha sa zrkadlia určité stavy ľudskej duše.