Ženy spisovateľky

Terézia Vansová

Predstaviteľka 1. vlny slovenského literárneho realizmu. Pochádzala z rodiny evanjelického farára. Prerážala cestu ženám - spisovateľkám. Bola redaktorkou časopisu Dennica. Prispela k rozvoju ochotníckeho divadla.
Tvorba : POÉZIA : Moje piesne (Orol)
PRÓZA: 1. So sentimentálnym charakterom - diela obsahovali romantické prvky, ale už realistické vykreslenie prostredia
Sirota Podhradských - sentimentálny román; prvý román slovenskej ženy - spisovateľky
Kliatba
2. Dokumentárny charakter
Pani Georgiadesová na cestách
Z fary a zo školy - súbor poviedok
Paľko Šuška - román o osudoch siroty
Danko a Janko - román o osudoch dvoch malých chlapcov - Ján Vansa, Dano Laučík
-krátke prózy napr. Julinkin prvý bál
3. Téma dediny
Mádi - osudy cigánskeho chlapca
Z našej dediny
4. Memoáre
Ján Vansa

Potopa - pre deti
Môj Jožko - veselohra

Elena Maróthi-Šoltésová

Bola dcérou štúrovského básnika Daniela Maróthiho. Veľkú časť života prežila v Martine, kde sa zapájala do národného a verejného života. Svoju činnosť orientovala na emancipáciu slovenských žien. Bola významnou predstaviteľkou Živeny a redigovala časopis Živena. Bola predstaviteľkou prvej vlny slovenského literárneho realizmu. Tvorba :
1. Téma dediny
Na dedine - jej prvá poviedka, ktorá bola uverejnená v Slovenských pohľadoch a bola aj ocenená. Prípravy na svadbu - črty
V čiernickej škole - poviedka; námety zo života na dedine
2. Téma malého mesta
Prvé previnenie
Za letného života
3. Zemianstvo
Proti prúdu - román, ktorý vyvolal ostrú polemiku a kritika mu vyčítala množstvo umeleckých nedostatkov - nereálne riešenie problémov, chýbalo mu napätie. Nastoľuje problém, ako viesť národný boj v ťažkej situácii, v centre pozornosti sú ženy. Hlavnou postavou je Oľga Laskárová, ktorá sa vydala za zemana Šavelského, ktorého svojím pôsobením zmení na národovca. Autorka vyslovuje presvedčenie, že spravodlivý boj si získa prívržencov - to jej kritika vyčítala, pretože to bolo nereálne. Najkvalitnejší román - Moje deti s podtitulom 2 životy od kolísky po hrob. Sú to dvojdielne zápisky jej detí Elenky a Ivana. Zaznamenáva ich osudy od narodenia po smrť, myšlienkový a citový vývoj, krehký vzťah matky a detí. Dielo bolo preložené do mnohých jazykov.
Sedemdesiat rokov života - memoáre. Zobrazila len 20 rokov po príchod do Martina. Dielo bolo zdrojom faktov, informácií o jej živote.

Šoltésová sa okrajovo venovala aj literárnej kritike a v prvej etape svojej tvorby podporovala ženy spisovateľky (Vansovú, Podjavorinskú, ale najmä Timravu). V druhej etape písala literárno-kritické články na tému obrazu doby a literatúry. Ľudmila Podjavorinská

Predstaviteľka druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Vlastným menom Riznerová, narodila sa v Horných Bzinciach (dedinka pod Javorinou), blízko Nového Mesta nad Váhom, v Novom Meste nad Váhom chvíľu pôsobila, tam aj zomrela, pochovaná je v Horných Bzinciach. Vychodila len ľudovú školu, ale nedostatočné vzdelanie sa snažila dohnať. Čítaval knihy, ktoré jej nosil jej strýko, vedec Ľudovít Rizner. Turecká svadba - jej prvé dielo, besednica, črty z obdobia romantizmu
Z vesny života - básnická zbierka, ktorá bola jej prvým významnejším dielom. Je to lyrický denník mladého dievčaťa, myšlienkové nálady, myšlienkové pocity. Po bále
Na bále
Prelud
- tématikou všetkých troch diel je morálny úpadok meštiactva a kritika spoločnosti
Ondráš - pripomína dielo od Martina Kukučina Neprebudený. Je to baladický príbeh s tragickým vyústením. Hlavným hrdinom je duševne chorý Ondráš, ktorý na konci umiera, ale smrť pre neho nie je vykúpením.
V otroctve - zobrazuje úpadok zemianstva, rast úžerníckej buržoázie
Blud - opísala život podjavorinského ľudu na prelome 19. storočia. Zamýšľa sa nad otázkou, do akej miery môžu ovplyvniť hospodársko-sociálne vzťahy ľudský cit.
Žena - v diele Podjavorinská opísala ženu, hlavnú hrdinku Ivu Zaťkovú predstavila ako prototyp modernej ženy. Je múdra, aktívna, stará sa o 5 detí, jej aktivita spočíva v snahe zmeniť svojho muža - vdovca z pasívneho na aktívneho. Tvorba pre deti a mládež
Čin - Čin
Baránok boží - tragický príbeh siroty Ondrejka, ktorý je týraný a nakoniec umiera. Ľudmila Podjavorinská ako prvá žena vstúpila do slovenskej literatúry básňami, položila základy umeleckej literatúry pre deti a mládež, písala prózu zároveň s poéziou, napriek tomu, že jej próza začala vychádzať až o 30 rokov. Roku 1947 získala titul národná umelkyňa. Božena Slančíková - Timrava

Narodila sa v Polichne, pochádzala z 11 detí, celý život prežila v Ábelovej a v Polichne, na konci života žila v Lučenci a tam je aj pochovaná. So súrodencami vydávala časopis Ratolesť. Jej tvorba sa delí do 4 tématických okruhov : dedina, panská spoločnosť, vojna, osobné skúsenosti. 1.etapa tvorby : píše poéziu a prózu, v ktorej dominuje pocit smútku a sklamania, v centre pozornosti je láska, ale s problémami. Prózy mali monografický charakter, vystupuje tam väčšinou len jedna postava a dielo má jednu dejovú líniu.

Za koho ísť
Raz je darmo

2.etapa tvorby : dominuje téma dediny a panskej spoločnosti
Mocnár - problematika peňazí
Na jednom dvore - problém lásky a majetku
Ťažké položenie - autorka si všíma život v panskej spoločnosti - ničnerobenie, zábava, flirtovanie, hry v karty, málo práce a málo úprimného citu
Nemilí
Bez hrdosti
Ťapákovci - jedna z najkritickejších poviedok o slovenskej dedine. Autorka rieši problém pridržiavania sa starého, konzervatívneho spôsobu života, ale v nových podmienkach. Ťapákovci (16 členná rodina) predstavujú starú, konzervatívnu rodinu (meno). Autorka dáva do kontrastu kľúčovú scénu - ráno, všetci sa ponáhľajú do práce, len Ťapákovci leňošia. V celej poviedke sú v kontraste 2 životné postoje : Iľa - pyšná, sebavedomá, silná ženská postava. Autorka jej dáva prívlastok kráľovná. Má rada svojho muža Paľa, ale ostatní ju nenávidia, lebo narúša pokoj rodiny. V závere "víťazí" nad jedným Ťapákovcom, svojím mužom a odchádza s ním do nového domu. Anči dáva autorka prívlastok zmija; nespokojná, mrzáčka, nenávidí ľudí, lebo sama je nešťastná, ťažko znáša svoj osud, lebo vyšíva pre nevesty a sama sa nikdy nevydá. Ťapákovci odmietajú prijať niečo nové, dodržiavajú tradíciu a sú leniví robiť aj rozprávať. Timrava zavádza tému rodiny do literatúry.
Diela z tejto etapy sú prepracovanejšie, často majú 2 dejové línie, vonkajšiu - spoločenské podmienky a vnútornú - vnútorné prežívanie postáv, hlavnými postavami sú často ženy, ktoré sa pohybujú na hranici ilúzia - dezilúzia - rezignácia. 3.etapa tvorby : dominuje téma vojny
Skon Paľa Ročku - dielo radíme k psychickému realizmu - je to poviedka o tratiacej sa láske v prostredí chudoby. Delí sa na 4 kapitoly. Hlavnou postavou je Paľo Ročko, syn chudobných sedliackych rodičov, ktorí vyšli na mizinu kvôli opilstvu otca. Paľo sa oženil so Zuzou, bohatým dievčaťom, ktoré sa vzdalo majetku, aby si ho mohlo z lásky vziať. V ťažkých podmienkach vznikajú medzi manželmi rozpory, ktoré sú sprevádzané konfliktmi s Paľovou matkou a farárovcami. Keď Paľo ochorie, Zuza mu neverí, rozpory vrcholia. Na smrteľnej posteli má Paľo výčitky svedomia a túži po tom, aby mu odpustili tí, ktorým ublížil.
"Ľahko je majetnému byť dobrým, ale kde nemáš ani to najpotrebnejšie, ľahko do hriechu upadáš." Dielo je obrazom rodiny na pozadí vojny. Hrdinovia - novela, ktorá bola prvým necenzurovaným dielom o vojne v slovenskej literatúre. Zobrazuje vojnu a reakcie ľudí na ňu, ako narúša vzťahy medzi ľuďmi. Dejová línia je slabá, rámec tvoria 2 kľúčové scény, na začiatku bubeník oznamuje začiatok vojny, na konci nosí poštár listy z frontu.

Názov diela je dvojzmyselný - označuje ľudí - "hrdinov" , ktorí majú len pekné reči o boji za vlasť, ale zároveň pravých hrdinov, ktorí idú na front.
Hlavnými postavami sú:
- notár Laci Baláň, nafúkaný človek, ktorý pohŕda ľudom, každému sľubuje, že vojna nepotrvá dlho, vystatuje sa, ale keď má ísť na front, stráca hrdinstvo a chce dať úplatok. Lekárska komisia mu nájde srdcovú chorobu. - podnotár Štefan Širický -vzdelaný človek, ktorý vojnu považuje za zlo, váži si ľudí a súcití s nimi. Má rád Lízu Malinskú, musí odísť na front, hoci nechce a zomiera, keď ošetruje nepriateľského vojaka. - Líza Malinská, učiteľka v materskej škôlke, panovačná, koketná. Odmieta Širického, ale len preto, aby vzbudila jeho záujem. Keď Širický odchádza na front, je nešťastná a zanedbáva svoje povinnosti. Nakoniec ju preložia na iné miesto.
Novela je zaujímavá podrobnými charaktermi postáv - Baláň vykreslený ako zbabelec; Širický nevyjadruje svoj názor slovami, ale činmi. Protikladný je aj názor vrchnosti (Baláň) a dediny (Širický - vojna je zlo a nechce s ňou mať nič spoločné) na vojnu. Charaktery ovplyvňuje strach z vojny. 4.etapa tvorby : vlastné skúsenosti autorky.
Všetko za národ - novela
Skúsenosť - autobiografické dielo, autorka spracúva svoje zážitky, keď pôsobila jako spoločníčka vdovy Országhovej. Dielo je ostrou kritikou doby, ale aj zobrazením významných osobností literárneho života). Autorku predstavuje postava Marína Majtáňová, P.O. Hviezdoslava básnik Javor a spisovateľ Vilinský Vajanského. Timrava písala aj drámu :
Chudobná rodina
Páva

Autorka zobrazila drsný vrchársky život, viac ako 1555 postáv, z toho viac jako 700 bolo dedinských. Spracovala tématiku lásky, ale nie sentimentálnu. Hrdinovia jej diel sú obyčajní ľudia, ktorí sa už búria. Vypracovala nový typ psychologickej poviedky, napr. dielo Skon Paľa Ročku. V dielach zobrazuje aktuálne konflikty, ale nedokáže ich riešiť. .