Literatúra 5. ročník - zhrnutie

Verš – jeden riadok v piesni (básni)

Rým – zvuková zhoda slabík (niekedy aj celých slov) na konci verša

Strofa – skupina veršov,oddelená od dalšej skupiny veršov medzerou

Personifikácia – umelecký jazykový prostriedok,ktorým neživým predmetom a javom pripisujeme ľudské vlastnosti

Zdrobneniny – využívame ich na vyjadrenie nežného citu,zjemňujú význam slov.Vyjadrujeme nimi kladný citový vzťah k inej osobe alebo veci.

Zbojnícka pieseň – pieseň,ktorá spieva o živote zbojníka

Pracovné piesne: a) trávnice – pomalá,ťahavá melodia,drobné melodické ozdoby
b) pastierske
c) valasske
d) banícke

Rytmus – pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík

Pieseň – základnými znakmi piesní sú rým a rytmus.

Viazaná umelecká reč (báseň) - v poézii ,ktorá vychádza z ľudovej piesne, sa uplatňujú pravidlá rýmu a rytmu.Ich dodrziavaním vzniká viazaná umelecká reč.

Koleda – obradná pieseň,ktorá vznikla v predkresťanskom období.Viazala sa najmä k výročným sviatkom zimného slnovratu.Koledy sa stali pevnou súčasťou Vianoc,vítania Nového roka.Náboženské prvky sa miešali s prvkami svetskými,preto niektoré obsahujú zaklínadlá,v ktoré ľudia verili a dúfali,že sa stanú skutočnosťou.

Zľudovelé piesne – majú autora,no myšlienkou a melodiou sa tak približili ľudovej piesni,že ich ľud prijal za svoje.

Nonsens – odborný termín pre slovo nezmysel

Hádanka – skryto (v inotaji) pomenúva predmety alebo javy na základe ich vonkjaších znakov,vnútornej podobnosti alebo inej súvislosti.Tieto pomenovania sú vždy spojené s otázkou,na ktorú treba odpovedat.

Príslovie – krátky ľudový výrok,z ktorého vyplýva poučenie

Porekadlo – výstižne vyjadruje životnú skúsenost,no nemá poučný zmysel

Pranostiky – vznikli na základe dlhého pozorovania prírodných javov,ktoré neskôr ľudia zovšeobecnili.

Fantastická rozprávka – vystupujú v nej nadprirodzené bytosti s čarodejnou mocou.Hrdina rozprávky sa v nich môže premeniť na zviera,môže zomrieť a znova ožiť,Niekedy sa vo fantastických rozprávkach objavujú aj magické predmety.

Realistická rozprávka – rozprávka, v ktorej sa výnimočný svet začarovaných krajín a postáv mení a približuje každodennému životu.Prevláda v nej vtip a múdrosť ľudových hrdinov,co zaručuje ich víťaztvo.

Dialog – rozhovor dvoch postáv

Monolog – prehovor jednej osoby

Rozprávač – nevstupuje priamo do konfliktov postáv,ale svojim rozprávaním ovplyvňuje názor poslucháča alebo čitateľa,dej dokresľuje,objasňuje,urýchľuje.

Gradácia – stupňovanie deja

Variácie – jav,ked sa v rozprávkach opakujú motívy s istými obmenami.

Zvieracie rozprávky – rozprávky,v ktorých su nositeľmi deja zvieratá,ktoré myslia,konajú a hovoria ľudskou rečou,vnímajú a cítia ako ľudia.

Prirovnanie – obrazné pomenovanie,porovnávanie 2 vecí na základe spoločnej vlastnosti.

Povesť – epický žáner ľudovej slovesnosti,prozaická alebo basnická podoba poprepletávaná čarovnými a fantastickými dejmi.Reálnym základom je miesto,udalosť,postava.
Druhy:
a) historická povesť – opisuje udalosti z minulosti

b) miestna povesť – viaže sa k určitému miestu

c) heraldická povesť – hovorí o pôvode erbu
d) umelá povesť – autorská povesť

Báj (mytus) – epický útvar,v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet.Báje vznikli v čase,ked si ľudia nevedeli vysvetliť vznik a príčinu vzniku sveta,ľudského života,striedania ročných období,vychádzania a zapadania slnka a podobne.Vo svojich predstavách pripisoval človek nevysvetliteľné javy bohom a polobohom,ktorí spravujú svet a život v ňom.

Hlavná postava – postava,okolo ktorej sa sústreduje dej literárneho diela

Poviedka – prozaický literárny žáner,ktorý má jednoduchý dej a vystupuje v ňom málo postáv.

Encyklopédia – literárne dielo,ktore krátko,stručne a jasne vysvetľuje určité poznatky.Využíva odborný jazykový štýl.

Odborný štýl – používa sa tam,kde je potrebné jasné,presné a zrozumiteľné vyjadrovanie.Využíva odborné termíny.

Filmová rozprávka - zaradujeme ju k dramatickým žánrom podobne ako divadelnú,rozhlasovú či bábkovú hru.Východiskom býva prozaická podoba rozprávky (alebo iného textu),ktorý spracuje scenárista tak,aby hru mohli herci hrat na javisku (vo filme,v rozhlase).

Filmový scenár – skladá sa z vlastného dramatického textu,ktorá tvorí priama reč (monology,dialogy) postáv.Sú na pravej strane.Scénické poznámky,uvedené na ľavej strane scenára,sú podrobné.Obsahujú požiadavky autora na kameru,osvetlenie,pohyb postáv po scéne,zvukové efekty.

Scenárista - je to autor,ktorý prozaický text rozpracuje na monology a dialogy,pritom napíše aj svoje predstavy o tom,ako sa má hra hrať.

Režisér – má na starosti vlastný nácvik,ako majú herci vo filme (ale aj v divadle,v rozhlase) hrať.Režisér svojím umeleckým videním ovplyvnuje konečnú podobu filmu alebo hry.

Rozhlasová rozprávka – literárno-dramatický žáner,ktorý sa odlišuje od divadelnej či filmovej podoby.Pri rozhlasovej hre chýba vizuálna stránka,ktorá sa musí nahradit poslucháčovi podrobnejším uvedením do deja,opisom postáv,miesta a času konania.Velmi dôležitú úlohu majú zvukové efekty (fúkanie vetra,dážd,cval koní a pod.).

Bábková hra – je to divadelná hra,preto má aj jej podobu.Deli sa na dejstvá(obycajne 2-3),dejstvá sa delia na mensie časti – obrazy.Predvádza sa na javisku,ale namiesto skutočných hercov vystupujú bábky.V bábkovej hre sa neživé predmety - bábky oživujú.Oživovanie bábok (ako neživých predmetov) sa nazýva animácia.Bábky na javisku ožívajú vdaka bábkohercom,ktorý ich vodia.
Poznáme niekoľko spôsobov vodenia bábok:
a)Na vodení bábok zospodu je založené maňuškové divadlo.
b)Ak je bábkoherec nad bábkou a vodí ju zhora,je to marionetové divadlo.
c)Ak sú bábky vodené zospodu na paličkách,ide o javajkové divadlo (názov je odvodený od ostrova Jáva).





Komiks – epický žáner,ktorý pozostáva zo série obrázkov.Najčastejšie sa uverejňuje na pokračovanie v novinách a časopisoch.Obyčajne zobrazuje žartovný príbeh alebo napínavé dobrodružstvá.Komiks je založený na dialogu.Dialog je vkomponovaný priamo do obrázka,kde ma vyčlenené miesto v tzv. slovnej bubline.Bublina plní úlohu úvodzoviek v texte,teda priamu reč.Hlavnú úlohu epickú tvoria obrazky.