Spoluhlásky prirovnáva ku kostiam a svalom tela, samohlásky ku krvi a duchu podľa J. Grimma. Ľúbozvučnosť reči sa zakladá na súmernom spojení samohlások a spoluhlások. Ako už vo svojej prvej gramatike, aj tu prijíma staršiu teóriu o prvotnosti samohlások i, a, u, z ktorých lámaním vznikli krátke samohlásky a zdvojením alebo spojením dlhé samohlásky, takže sa rad samohlások rozšíril na i, e, a, o, u; Pri staročeskom i novočeskom a slovenskom hláskosloví mal už významú pomoc v prvej časti porovávacej gramatiky F. Miklošića. Podľa tejto práce a iných slavistickým prác si Hattala uvedomoval veľký význam nosových samohlások a tvrdého a mäkkého jeru.Celkovo o tejto práci možno povedať, že v nej Hattala zhrnul všeobecné i konkrétne poznatky o hláskach aj v širšom slovanskom resp. v indoeurópskom meradle a rozšíril ich materiálom zo slovenčiny.

V roku 1855 vydal Skladbu jazyka českého, ktorú odmietavo posúdili J. Franta Šumavský a K. J. Erben. Takto začali Hattalove polemiky: bránil sa v brožúrke Obrana skladby profesora Martina Hattalu proti pánu J. Frantovi Šumavskému a proti jakémusi pánu xn, sepsaná jím samým (1855). Hattala dokazoval, že jazykoveda v skladbe sa musí opierať aj o živú reč a že sa pri spisovnom jazyku nemožno uspokojovať iba so správnosťou tvarov a hlások, lebo duch jazyka je v skladbe a slohu. Českí autori vyčítali Hattalovi niektoré slovakizmy. V tom čase sa totiž usiloval podľa starších náhľadov Kollára vnášať do spisovnej češtiny slovenské prvky, aby čeština Slovákom bola prijateľnejšia. Ūplny systém češtiny a slovenčiny podal Hattala v knihe Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského (1857), ktorá bola úradne schválená ako učebnica pre školy. Zahrnul do nej už skôr uverejnenú skladbu a „zvukoslovie“. Náuku o tvorení slov i skloňovanie cudzích slov spracoval podľa prác Šafárika, rozdelenie slovies podľa Dobrovského a Miklosića. Najoriginálnejšia je skladba, ktorá sa delí na náuku o vete a vetných členoch. Syntaktické pravidlá vyvodzuje zo súčasnej jazykovej praxe. Existencia syntaktických pravidiel v jazyku musí byť doložená dokladmi „z národní mluvy a dobrých spisovatelů.