Rým a prekad rýmu

Jestvuje množstvo definícií rýmu, rozličných práve preto, že sa odvodzujú z rôznych národných verzifikácii. Ich spoločným menovateľom môže byť fakt, že rým vždy označuje zvukovú zhodu dvoch alebo viacerých slov na istých bodoch veršov, najčastejšie na ich koncoch.
Rým je síce predovšetkým zvukovou zhodou, no obsahuje oveľa širší vzťah medzi slovami ňou spojenými. Rým nazývame aj vertikálnou metaforou, pretože sa v ňom podobne ako v básnických tropoch striedajú slová, ktoré sa bežne nespájajú.
Viliam Turčány vo svojej knihe „Rým v slovenskej poézii“ uvádza triedenie rýmov na mužské a ženské. Toto triedenie je prevzaté z francúzskej versologie. 1) ženský rým sa vyznačuje tým, že má prízvuk na druhej slabike od konca slova a od poslednej prízvučnej samohlásky sa začína záväzná zvuková zhoda (krásne – básne)
2) mužský rým – prízvuk nikdy nie je na druhej slabike od konca, vstupujú do ňho teda najmä jedno- a trojslabičné slová. (tieň- pien- priehlbeň; večera- rozberá- samodôvera)

Prvé živelné, neskôr zámerné prvky rýmu sa spájajú podľa všetkého ešte s obdobím mýtu, kde slúžili na spevňovanie rytmického pôdorysu. Do poézie prenikol rým z bežného hovorového kontaktu, kde sa sporadicky vyskytoval. Dôkaz, že rým je starý jazykový jav, poskytujú jednak detské riekanky, jednak príslovia a porekadlá typu „Marec – poberaj sa, starec“.Rýmovým dvojiciam v mýtoch vďaka ich unikátnosti dokonca pripisovali nadprirodzenú silu.
Rým mal už oddávna viacero funkcií: Napríklad rým slúžil mnemotechnickým účelom – zapamätanie si znenia básne. Každá národná poézia totiž vychádzala z modelu ľudovej poézie – spievanej či slovnej. Ďalej rým mal aj rozlišovaciu funkciu v pomere k učenej latinskej poézii, ktorá rýmy nemala. Rýmy, najmä koncové a polveršové, posilňovali rytmický svojráz básnickej výpovede- rytmická funkcia. No rým plní aj funkciu sémantickú, významotvornú funkciu. K významovému umocneniu básne prispievajú rýmy tak,že zdôrazňujú asociačnú spojenosť obrazov zo vzdialených životných sfér.
Tvorba rýmov v preklade je náročná práca, čo súvisí aj s tým, že register slov a slovných spojení so zvukovou zhodou je v každom jazyku ohraničený. To sa všeobecne prekonáva rozširovaním základnej koncepcie rýmu. V slovenskej poézií sa takto funkčne využiva napr. presahový rým typu „sýtym – cíti“. Jedným z kritérií umeleckej hodnotý poétie je vynachádzavosť rýmových riešení. Jendotlivé jazyky dosponujú rozličným repertoárom rýmov.