No my máme iné prostriedky, ako donútiť reč, aby sa stávala hudbou. A je to najmä a práve rým, bez ktorého si našinec nevie predstaviť pieseň. Preto i s rizikom, že by nás starí Gréci pokladali za barbarov, rým v preklade ich piesní môžeme, ba musíme smelo použiť.



Eufónická organizácia básne a preklad

Smerovanie k nižším systémovým jednotkám básne, než je rým, nás privádza k eufonickej organizácii. Eufónia je umelecký pôsobivé usporiadanie hlások, ktoré umocňuje estetický dojem. Zakladá sa na opakovaní hlások, skupín hlások, slabík. „.. to je z tej mrzkej vojnz všetko, tá nás mrzačí...“
mrzútske nešedivo mrazí z mrzutosti k nej.. ( Novomeský)

Opakuje sa tu aliteračné zoskupenie hlások „mrz“, ktoré má vo všeobecnosi v slovenčine negatívne, nepríjemné konotácie. Využiite týchto hláskových zoskupení je emocionálne späté s odsúdením vojny. Aliteračné prostriedky teda ie sú v tejto básni samoúčelné, ale sú pomocným komponentom tvorby významu.
Básnický preklad však musí rešpektovať hierarchizáciu prvkov básne pri preklade, čiže aliteračné prvky v origináli musia v preklade ustúpiť významovým prvkom diela. Podľa gruzínskeho teoretika Gačečiladzeho „ aliterácia nadobúda význam len vtedy, keď napomáha lepšie pochopenie myšlienky a znásobenie umeleckého dojmu“. Pravdaže, keď básnik-prekladateľ nájde možnosť využiť sémantický priestor originálu tak, aby zostali zachované prvký eufónie, zvyšuje to úroveň preloženej básne. Invenčne, so zachovaním významového epicentra a s eufonickou substitúciou, ktorá evokuje atmosféru originálu, preložil M. Válek Verlainovu báseň Jesenná pieseň.:

Les sanglots longs
des violons
de l´automne
blessent mon coeur
d´une langueur monotone.

(Doslovný preklad: Dlhé vzlyky huslí jesene rania moje srdce jednotvárnou clivotou.)

Ten nárek zlý,
keď do huslí
jeseň kvíli,
skľučuje,
srdcu je
zle v tej chvíli.

Monotónnosť, evokáciu jesenného smútku, akú francúzsky text využitím nosoviek navodzuje, využil Válek inakšie, keďže v slovenčine nosovky nemáme, a to exponovaním eufonickej skupiny „li“, ktorá plní v texte prekladu rovnakú úlohu a aj kvantitatívne je takmer ekvivalentom originálu. Navyše túto líniu „i“ vyvolávajúcu predstavu o clivom tóne huslí a vôbec jesennej nálade v slovenskom texte posilňujú kľúčové slová „kvíli“ a „chvíli“. Zaujímavé je porovnať Válkovo riešenie s českým prekladom V.