Holana:

Sám sklon a ston,
svých viol tón
podzim roní,
a duši mou
rve touhou mdlou
monotónní.

Holan využíva v našich jazykoch jediný možný ekvivalent nosoviek – spojenie „on“ a na tomto eufonickom spojení je vybudovaný preklad strofy. Porovnaním významového jadra originálu a prekladov svedčí o tom, že prekladatelia nevybočili zo sémantického priestoru francúzskej strofy. No napríkad nemecký preklad tejto strofy v preklade E. Hardta v snahe nevybočiť zo sémantiky, eufonickosť stráca. Inakšie povedané, spätosť aliteračnej výstavby s významovou zložkou verša je v každom jazyku iná a len zriedkakedy sa prekladateľovi naskytne možnosť preniesť ju do nového jazyka s rešpektovaním pôvodnej spätosti.