Bojovník (Koníček môj hrdý vraný), Šuhaj zabitý, sú baladickými príbehmi bojovníkov s prvkami ponášky na ľud. pieseň.
Realistickí autori menej čerpali z ľud. slovesnosti. Výnimkou je P.O. Hviezdoslav, ktorý v skladbe Hájnikova žena využil v lyrických častiach ľudové piesne.
Predstavitelia modernizmu opäť obracali pozornosť na ľud. slovesnosť. Ivan Krasko sa už vo svojich prvých veršoch (Mamka, sladká mamka, Tajné moje piesne) prikláňal k piesňovej melodickosti, ktorá vyhovovala jeho lyrickosti a subjektívnej nostalgickosti.
Baladický ráz má próza naturizmu (D. Chrobák – novela Drak sa vracia, M. Figuli – Tri gaštanové kone, F. Švantner – Nevesta hôľ), v ktorej sa vyskytuje rozprávkovo - mýtický princíp.
V súčasnej literatúre čerpá z ľudových rozprávok M. Rúfus (veršovaná Kniha rozprávok) a Ľ. Feldek (Modrá kniha rozprávok).
Ľudová slovesnosť vykreslením pozitívnych vlastností človeka, jeho vzťahu k svetu a stabilným systémom hodnôt ovplyvňovala a ovplyvňuje umelú literatúru.