Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry: H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway

Títo autori patria do generácie mladých ľudí, ktorí sú múdrejší ako ich otcovia. Nazývame ich taktiež aj Stratená generácia. Títo autori zasiahli do bojov na európskom fronte počas 1. svetovej vojny, len aby obhájili ideály slobody svojej krajiny. Ľudské besnenie ovplyvňuje ich povahy, konanie a myslenie. Generácia ľudí, ktorí sú po príchode domov z vojnového frontu neschopní žiť inakšie, ako so svojimi vojnovými myšlienkami. Úplne inakšie sa pozerajú na veci ako ľudia, ktorí sa vojny nezúčastnili. Mier nie je pre nich vyslobodením, nevedia čo robiť, kam sa zaradiť, neobstoja na jednom mieste - jeden bez druhého. Kamarátstvo v zákopoch sa stalo pre nich celoživotným zväzkom, ktorý ich posilní aj v najťažších chvíľach. Pomenovanie Stratena generácia sa pripisuje Gertrúde Steinovej, u ktorej našli mladí spisovatelia "druhý domov". Henri Barbusse bol priekopníkom vojnového románu. Bol synom žurnalistu. Do jeho života prevratne zasiahla 1. svetová vojna. Prihlásil sa do nej ako dobrovoľnik. Už v listoch žene, ktoré sa stali podkladom jeho najznámejšieho románu Oheň, sa ukázalo, že ilúzie o spravodlivom, heroickom boji a pokrokových cieľoch vojny sa stratili. V románe sa mu podarilo presvedčivo vyvolať ovzdušie zákopov a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú pozornosť venoval všedným dňom pozičnej vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vojaci prežívajú pocity sklamania rozhorčenia na dovolenke pri stretnutiach s naivnými obdivovateľmi vojny, aj v zákopoch pri návštevach vojnových turistov. Vrcholom románu sú však drsné bojové scény, odpudzujúce obrazy ľudského utrpenia a smrti, fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba najvyspelejších bojovníkov odstrániť vojny, odsúdiť tých, ktorí ich vyvolávajú. Dôležitú úlohu pri dynamizácii deja plnia dialógy. Postupnou gradáciou deja a myšlienky dospel k účinnej záverečnej pointe.

Erich Maria Remarque bol výrazný nemecký protivojnový spisovateľ. Patril do generácie, ktorá rovno zo školských lavíc musela ísť na front. Počas svojho života vystriedal viacero zamestnaní. Po nástupe nacizmu k moci emigroval do Švajčiarska, neskôr do USA. Medzi jeho romány patria : Na západe nič nového; Víťazný oblúk; Čierny obelisk; Čas žitia, čas umierania; Cesta späť; Traja kamaráti; Tiene v raji; Iskra života; Miluj blížneho. Víťazný oblúk - je to život nemeckého emigranta Ravica v Paríži pred 2. svetovou vojnou. Ravic, povolaním lekár, sa stretáva s Joan, ktorej pomôže.

Nájde jej prácu speváčky v bare Šeherezáda. Pomaly zistil, že láska je "ktosi", s kým chceš zostárnuť. Do ich vzťahu vstupujú retrospektívne výjavy z minulých rokov. Pomohol ujsť z koncentračného tábora dvom priateľom. Vracajú sa mu spomienky na jeho ženu - Sybilu, ktorá sa obesila. Jemu sa podarilo ujsť z koncentračného tábora. Zjavuje sa mu stále tvár Haaleho, ktorému sa chce pomstiť. V Paríži pomohol umierajúcej žene na ulici, policajt zistil, že nemá doklady a je vyhostený z krajiny. Za ten čas si našla Joan priateľa, ktorý jej dohadzoval malé úlohy. Medzitým sa mu podarilo splniť to, po čom túžil celý život, no sebauspokojenie neprišlo. Keď Joan oznámila priateľovi, že sa chce vrátiť k svojmu bývalému milencovi, ten ju postrelí. Nepomáha ani lekársky zákrok Ravica, Joan zomiera, Ravic sa prihlasuje na polícií, putuje do koncentračného tábora.
Na západe nič nového bol prvý jeho román. Názov prebral z lakonickej správy v novinách. Zhubný vplyv na mladú generáciu. Ak mladí ľudia nepadli, vrátili sa domov fyzicky alebo psychicky poznačení. Skupina študentov, ktorí museli opustiť školu a ísť bojovať na front sa pomaly zmenšuje. Na koniec románu zostane z celej triedy iba zopár ľudí a aj tí sú psychicky poznačení. Román je príbehom autorovej generácie. Skupina mladých študentov sa dostáva spoločne do zákopov a konfrontuje si tu svoje naučené predstavy o živote, potrebe vedomostí, slušnosti, úcte k predstaveným, so skutočnosťou vojny. Každého z vojakov tieto dni poznačili, mnohých umlčali. V tých, ktorí prežili, sa z času na čas prebúdza elementárny pocit solidarity. Devätnásťročný Paul Bäumer je účastníkom i rozprávačom príbehov celej skupiny. Rozpráva jednoducho, vecne, potláčajúc citové vzrušenie. Kompozične autor vytvára kronikársky záznam života tejto skupiny vojakov do jej zničenia. Ernest Hemingway takisto patril do skupiny spisovateľov, ktorých charakterizoval názov stratená generácia. Narodil sa v USA. Po ukončení štúdia odišiel na taliansky front. Tam bol aj ranený. Takisto bojoval aj v občianskej vojne v Španielsku. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako vojnový dopisovateľ. Do literatúry vstúpil poviedkami, ale preslávil ho až román Zbohom zbraniam. Ďalšie romány : Komu zvonia do hrobu; Piata kolóna; Cez rieku do lesa; Starec a more.
Zbohom zbraniam - je to autorové zúčtovanie so skúsenosťou 1. svetovej vojny. Námetom románu je ľúbostný príbeh Federica Henryho, amerického dobrovoľníka na talianskom fronte, a zdravotnej sestry, Angličanky Catherin. Jeho jadro je autobiografické.

Ich život najprv skomplikujú vojnové udalosti. Frederik je ranený a po návrate na front sa pri ústupe dostane ako dôstojník "s cudzím prízvukom" medzi prenasledovaných a spolu s ťarchavou Catherin uniká do Švajčiarska. Ale ani tam mladý pár nenájde šťastie. Catherin i dieťa pri pôrode umierajú.
Autor sa predstavil svojským, tzv. tvrdým štýlom, zbaveným každej ornamentálnosti. Umeleckú účinnosť dosahoval mužným tlmením citovosti, chvály a nadšenia, stajomňovaním pohnútok pozitívnych postáv k obetavosti alebo hrdinstvu. Samochválu však ironizoval. Do rozprávania včleňoval filozofické úvahy, občas poznačené mladistvým individualizmom.
Komu zvonia do hrobu - v histórií troch dní, v ktorých skupina republikánskych vojakov pripravuje zničenie mosta a Robert Jordan prežíva vrchol svojho vzťahu k Márii, vytvoril Hemingway trvalý pomník nielen sebe, ale i pokrokovým silám Španielska a občianskej vojny. Aj tu sa stretávame s hrdinom vo chvíľach najťažšej životnej skúšky, ktorú podstupuje s veľkým sebazaprením.

Romain Rolland - jeho dielo je charakteristické úsilím o syntézu umenia a života. Je v ňom odhodlanie zasahovať do života jednotlivcov i spoločnosti práve hlbokým ponorom do jeho mnohotvárneho prúdu, vyjadrením jeho zákonitostí i bohatstva konkrétnych podôb. Študoval v Paríži históriu a v Taliansku dejiny opery. Sám komponoval a odborne sa zaoberal umením. Jeho diela sú :
Ján Krištof - využil v ňom svoje hudobné znalosti. V pozadí je poznanie hudby a života, ako aj vlastná skúsenosť autora. Mohutný tok života je zviazaný so životom hrdinu.
Dobrý človek ešte žije - plný galského humoru, ale aj vážnych životných otázok.
Peter a Lucia - je to prejav Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na Paríž náhodne stretáva v metre s Luciou, ktorá z finančných dôvodov nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštiackých zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od sveta a chcú žiť len jeden pre druhého.

Peter pod vplyvom Lucie si uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikaánske ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho sveta. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú pri bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta.
Očarená duša - široký obraz života. Heroickú úlohu zveril žene, ktorá bojuje za svoju predstavu života.