Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského, B. S. Timravej

Martin Kukučín bol významný slovenský autor, ktorý písal poviedky a romány. V nich často opisoval dedinu, život na dedine, obyčajný dedinský ľud, dedinské zvyky a obyčaje. Tejto tematike sa venoval najmä vo svojich prvopočiatkoch. Kukučín zastával sedliacke videnie sveta.
Rysavá jalovica - humorné dejové situácie vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta a zároveň ju dokresľujú. Hoci Adam Krt svojím výzorom je smiešna figúra, hoci sa v rôznych situáciach správa komicky, predsa len cez túto komickú stránku jeho charakteru a konania preniká ľudskosť a dobrota. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami (alkoholizmus).
Neprebudený - tragický príbeh mrzáka, dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine. Kukučín v Ondrášovi zobrazil s hlbokým porozumením typ vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny.
Keď báčik z Chochoľova umrie - rozpor medzi zemanom a podnikavcom.
Dies irae ( Dni hnevu ) - nastolil v nej závažný problém doby : peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a podmieňujú v podstatnej miere ľudské myslenie i konanie. Cez postavu úžerníka Sýkoru odsudzoval Kukučín javy, ktoré prinášal kapitalizmus na slovenskú dedinu.
Je to vlastne príbeh dedinského skupáňa, úžerníka Sýkoru, ktorému v živote záležalo len na peniazoch. Kvôli majetku sa rozišiel s rodinou. Jeden syn odchádza na vojnu, druhý sa žení. Po strate peňazí sa chce zmeniť a priznáva, že peniaze získal nečestným spôsobom. Mišo - postava dedinského sluhu u farára. Tento dobrák sa zmieta medzi túžbou vypiť si a oddanosťou farárovi. Humor, komika, úsmev nad slabosťou človeka.

Božena Slančíková - Timrava pochádza z rodiny farára. Takmer celý svoj život prežila na dedine, čo sa odrazilo aj v jej tvorbe. Vo viacerých dielach sa zaoberá dedinskou rematikou. Medzi ne patria : Na jednom dvore; Mocnár; Žiadna radosť; U Kanátov; Príde čas; Márnosť všetko; Ťapákovci. Nastoľuje v nich problematiku kapitalizácie novohradskej dediny (svojej rodnej dediny) a jej odraz vo vedomí ľudí. I všetky základné konflikty majú svoje sociálne pozadie, a to aj vtedy, keď ich autorka posúva do citovo - psychologickej, či mravnej roviny. Vtedy, keď sa oficiálne zdôrazňoval a vyzdvihoval konzervativizmus slovenskej dediny, píše Timrava jednu z najkritickejších poviedok našej literatúry, pranierujúcu zaostalosť a zápecníctvo - Ťapákovcov.

Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú nedvižní, málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa kŕčovite toho, čo im zanechali dedovia. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy : tridsaťročná stará dievka kalika Anča - zmija a Iľa - kráľovná. Základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny a ostatnými príslušníkmi, včítane jej nerozhodného muža. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža Paľa a po mnohých nedorozumeniach prechádzajú do nového domu. V poviedke teda už ide o konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život, pričom riešenie vyznieva jednoznačne v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.
V novele Skon Paľa Ročku predstavuje slovenskú dedinu rozrušenú vojnou a ideami socializmu. Tragédia konfliktu medzi tlakom ekonomických pomerov a protirečiacimi túžbami jednotlivca tu dosahujú až neúprosné črty antickej tragédie.

Jozef Gregor - Tajovský pochádzal z dedinky na strednom Slovensku. Vyrastal u svojho starého otca, ktorého neskôr opisoval vo svojich dielach. Tajovský písal často o dedine, ľude, ktorý žil na dedine, kritizoval vzťah bohatých dedinčanov s chudobnými dedinčanmi. Túto tému majú tieto jeho diela : Besednice; Ženský zákon; Statky - zmätky; Mamka Pôstková; Mišo; a mnohé iné.
Zbierka Omrvinky a Z dediny - krátke výjavy a príbehy zo slovenskej dediny.
Rozprávky - ostrá kritika sociálnych pomerov na dedine i obraz dôsledkov biedy a chudoby pre citový a mravný život ľudí. Poviedka Do konca - z láskou v nej spomína na pracovitý život starého otca. Je to poviedka, v ktorej Tajovský podáva filozofiu života dedinského človeka, jeho náhľady, jeho vnútorný svet. Kniha Besednice, kde si všíma život najbiednejších. Sem patrí napríklad poviedka Maco Mlieč - je založená na paragóne vzťahu medzi sluhom Macom a gazdom. Maco sa zodral v robote a pred smrťou má výčitky, či nieje ešte gazdovi dlžen. Cez vojnu vyšli jeho Rozprávky pre ľud. Vyniká v nej poviedka Úžerník., v ktorej odhalil predstaviteľov tých spoločenských síl, ktoré zaviňujú hmotný i mravný úpadok slovenského ľudu.
V poviedkách a črtách zhrnutých do kníh Spod kosy; Tŕpky a Zbohom autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské. Tajovského umelecké svedectvo o živote dedinskej i mestskej chudoby patrilo k najkritickejším.

Jeho tvorba búrcovala, bola živou výčitkou i protestom.
Vrchol tvoria poviedky Mamka Pôstková a Mišo.