Ján Kostra patrí k významným predstaviteľom, ktorí svojou tvorbou a osobnosťou určovali ideový a umelecký vývin slovenskej literaúry. Najmä v jeho prvotinách je badatelný vzťah k domovu, k rodnému kraju. Do literatúry vstúpil zbierkou Hniezda. V tejto zbierke do popredia vystupuje téma domova a hneď za ňou je to láska k žene a k svojmu detstvu. Autor zdôrazňuje predovšetkým zmyslovú účinnosť obrazu, a preto sa dá hovoriť, že má veľa spoločného s poetizmom. Ďalšia zbierka Moja rodná, v ktorej sa opakujú autorové základné motívy jeho tvorby, len v inej hierarchii. Pokiaľ v prvej zbierke dominoval erotický vzťah k žene, v tejto zbierke sa na prvé miesto dostávajú hodnoty domova. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach básní sa opiera o konkrétne historické udalosti a to najma o obdobie keď sa schylovalo k vypuknutiu II. svetovej vojny. Témou rovnomennej básne z tejto zbierky je domovina. v ďalekých krajoch si básnik spomína na svoju domovinu. Napriek krásam sveta túži za rodným krajom. "Rodná hruda kamenistá ..." vyčkáva na svojich synov. Básnikov rodný kraj je chudobný. Hodnotu domova si uvedomujeme, až keď ho stratíme ( v cudzine ). Kostra si rodný kraj glorifikuje, personifikuje. Je to preňho milovaná žena -> bosá kráľovna - kráľovna, ale chudobná. Po rokoch v cudzine sa básnik vracia pokorne domov. Atmosférou vojny sú poznačené aj ďalšie zbierky Ozubený čas, Všetko je dobré tak, Puknutá váza, Presila smútku - vo všetkých tývhto zbierkach zaznieva autorov pesimizmus, ktorý v nich dosiahol dokonca svoj vrchol a do pedovšetkým z dôvodu strácania sa básnikových istôt. Počas vojny si našiel novú tému - láska k žene. Poéma Ave Eva - báseň o žene napísana v rovnakom období ako predchádzajúce zbierky. Je to erotická báseň, ale jej pôsobivosť na čitateľa sa nevytráca. Je to oslava ženy. V nových spoločenských podmienkach (po roku 1945) okolnosti pretvárajú aj Kostrovu poéziu. Pretvára sa, mení sa ideovo estetický základ a súčastne s ním i básnické prostriedky. Objavujú sa ako hrdinovia noví ľudia s novými črtami a vlastnosťami. Takými sú napríklad zbierky Za ten máj, zbierka Javorový list, v ktorej je badatelný vplyv socialistckej literatúry. Je to vyjadrenie básnikových názorov na súčastné aktuálne otázky, pri riešení ktorých sa autor vracia spať do minulosti a konfrontuje ich. Báseň Javorový list z Jasnej Poľany z tejto zbierky hovorí o pocitoch básnika nad hrobom L. N. Tolstého.