Opäť sa tu stretávame s postavou kapitána Labudu, Marka Uhrína, čatára Kozu, s Olinou, s Jankom Krapom a Evou. Najvýznamnejšia postava je Marek Uhrín, ktorého vývinový proces sa prirodzene dovŕšil vstupom do komunistickej strany.

Z ostatných Mináčových diel môžeme spomenúť román Modré vlny, v ktorom písal o slovenskej mládeži, najmä na brigádach, román Na rozhraní, v ktorom sa obratil ku dedine a zobrazil búrku kolektivizácie. Počas práce na trilógií napísal knihu poviedok Tmavý kút - sú to vlastne štúdie charakterov. V románoch Nikdy nie si sám a Nikdy nie si sama rieši problémy mládeže, ktorú vidí kriticky. Kniha poviedok Záznamy - kult osobnosti, ale aj iné chyby spoločnosti. Výrobca šťastia - hrdina František Ojbaba - šmelinár, ktorí sa snaží uchytiť, uplatniť v prelomových časoch.

Rudolf Jašík je druhym autorom, u ktorého je badatelný výskyt témy povstania a boja ľudí proti fašizmu. Takisto ako Mináč využíva vlastné skúsenosti z povstania. Znamym sa stal až po svojej smrti. Jeho prvotina je Na brehu zázračnej rieky, román, ktorý nesie znaky socialistického románu. Tematiku rodných Kysúc zobrazuje v zbierke noviel Čierne a biele kruhy. Téma vojny je zobrazená v jeho románe Námestie svätej Alžbety. Atmosféra vojny, z doby Slovenského štátu, ktorý nazýva Farskou republikou. Príbeh lásky proletárskeho chlapca Igora a židovského dievčaťa Evy. Vo svete krutého fašizmu, plného desu a hrôzy, s praxou rasovej perzekúcie, zabíjania a vraždenia nemá táto láska výhliadky a končí sa tragicky - zastrelením Evy. V románe je sledovaný aj širší obraz ľudí ( najmä z radov židovského obyvateľstva ) a medziľudských vzťahov v malom meste, ale aj dusná atmosféra strachu a hrôza smrti, ktorú rozosieval fašizmus. V románe je vykreslená filozofia rezignácie židov, nad ktorými sa vznáša príznak koncentračných táborov. Na opisy využíval Jašík symboliku farieb ( čierne uniformy ), metaforu, priamu a nepriamu reč .. Románovú tvorbu uzatvára román Mŕtvi nespievajú. Vyšiel nedokončený. Opisuje vojnu v dvoch pásmach - východný front a slovenské zázemie ( oblasť, kde spolu žijú slováci a nemci ). Román je rozšírený o motív citového a myšlienkového procesu slovenských vojakov na fronte, ich poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, ich nespokojnosť a nedôveru voči všetkému a najmä voči dôstojníkom. Ústrednou postavou je poručík Kľako, sa chce brániť pred nezmyselnosťou vojny svojím cynizmom a ľahostajnosťou. Neskôr, na fronte, však začína otvorene nenávidieť nemcov. Nájde si cestu k prostým vojakom a napokon si získava ich dôveru.