Slovenskí autori, ktorí vo svojich dielach zobrazovali ľudský odpor proti fašizmu, mali zväčša vlastné skú senosti z bojov v 2. svetovej vojne. Zobrazovali utrpenie obyčajného ľudu, židovskú genocídu, SNP, takisto aj porovnávali, ukazovali život na nemeckej strane a na strane odporu, čiže povstania. Medzi najvýznamnejších autrov patria Vladimír Mináč, Rudolf Jašík a Alfonz Bednár zo slovenských prozaikov a Jan Otčenášek z českých spisovateľov.

V. Mináč bol aktívny účastník povstania. Ako spisovateľa ho zrodilo povstanie a s témou povstania aj vstúpil do literatúry, čo sa hneď objavilo v jeho prvotine Smrť chodí po horách a neskôr aj v iných románoch. Smrť chodí po horách je svedectvo o povstaní aj o autorovi. Povstanie, jeho hrdina obracia pozornosť iba na tie najzákladnejšie pocity, väčšinou fyziologické. Zobrazuje dve dejové pásma. V jednom je postava Jána Lotára, partizána bojujúceho v horách, kým v centre druhého je Janov brat Peter, ktorý sa dostane po zatlačení povstania do hôr do koncentračného tábora. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života. Román Včera a zajtra je voľným pokračovaním prvého Mináčovho románu. Zobrazuje, ako sa účastník SNP zaraďuje púo vojne do normálneho života. Peter Lotár sa vrátil z koncentračného tábora a Mináč zobrazil jeho vnútorný konflikt, od rezignácie k nájdeniu zmyslu života v práci a v kolektíve. Vrcholným dielom V. Mináča, ktorého zhodou okolností témou je vojna, SNP a život ľudí pred, cez a po vojne, je trilógia Generácia :
Prvá časť má názov Dlhý čas čakania ahovorí sa v nej o slovenskom klérofašistickom štáte. Je obrazom fašizmu, obmedzovania ľudských slobôd, vojny, ale aj síl, ktoré bojujú za slobodu národa. Časť postáv sú ľudia, ktorí nechcú mať s fašizmom nič spoločné, chránia si vlastnú slobodu, žijú v očakávaní zmeny. Inú skupinu tvoria postavy rozličným spôsobom spojené s fašizmom. A napokon tu vystupujú postavy, ktoré pripravujú pád fašizmu a klérofašistického štátu prípravou SNP.
Druhá časť nesie názov Živí a mŕtvi. Jej podstatou je SNP. Pre postavy, ktoré patria do okruhu autorovej generácie, je SNP uvedomovacím procesom, hľadaním záchytných opôr. táto časť trilógia je spojená predovšetkým s postavou Janka Krapa a komisára Bendeho. Vykresľuje tu morálny profil ľudí, ktorí sa dali k nemcom - gardistov. Posledná časť trilógie Zvony zvonia na deň, zachytáva obdobie od februára 1946 až po február 1948. Sústreďuje sa na voľby v 1946 roku a na dianie po febrrári 1948.