Začiatky slovenskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí, grécki a talianski kňazi. Literatúra na Veľkej Morave je najstaršia na našom území. 863 - príchod Konštatníta a Metoda. Poslal po nich knieža Rastislav, pretože sa začal rozširovať politický vplyv Východofranskej ríše na naše územie. Po príchode na VM šírili kresťanstvo v staroslovienčine, preto ich franskí kňazi obvinili z bohorúhačstva.

Staroslovienčina sa rozdeľuje na 2 skupiny:
- prekladovú - preklady nábož. kníh do staroslovienčiny
- pôvodnú

Začiatkom 10. storočia zostavili nové písmo cyriliku.

KaM preložili Nový zákon - Misal (omše) a Žalár (žalmy)
M - preložil Starý zákon
K - napísal Proglas (predslov) - prekladu sv. Evanjelia - najstaršia slovanská báseň. Oslavuje v ňom slovan. preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ vzdelanosti.
K - preložil rituál, breviár a Súdny zákonník pre svetských ľudí.
Preklady sa zachovali len v neskorších odpisoch (10. - 11. stor.) najmä v Kyjevských listoch a Sinajskom euchológiu. K významným pamiatkam, ktoré nám približujú životy vierozvestov, patria Moravsko-panónske legendy. Tvorí ich Život Konštantínov (autor asi Kliment) a Život Metodov (autor asi Gorazd).

Život Konštantínov - opisuje Konštantínovo detstvo, štúdium, nadanie, predmoravskú činnosť a obhajobu staroslovienskej liturgie pred pápežom Autor zobrazuje aj spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu vo Veľkomoravskej ríši. Legenda je napísana prózou s prvkami veršovej výstavby a vyznačuje sa rétorickým obrazným štýlom.

Život Metodov - je kratší, historicky vecnejší, menej legendový, štylisticky jednoduchší. Autor sa v ňom zaoberá Metodovu činnosťou na Veľkej Morave, schválením slovienskej liturgie a politickými pomermi v spoločnosti.
písmo - hlaholika - malé písmená gréckej abecedy - Konštantín
staroslovienčina - vznikla z bulharsko-macedónskeho nárečia
Ich tradícia ožila v čase romantizmu, ale aj klasicizmu.