Naproti tomu umelec - realista vidí človeka (epickú postavu) v konkrétnom spoločenskom prostredí, odhaľuje nevyhnutné spojenie spoločenského a osobného v charaktere ako určitom ľudskom (umeleckom) type.
Realizmus objavil postavy zo všetkých sociálnych prostredí a vrstiev, počínajúc londýnskym a parížskym podsvetím a končiac najvyššími kruhmi aristokracie a buržoázie.
V dielach romantického autora sa prejavuje jeho citový život, fantázia, jeho sny. Pre realistického autora je prvoradý reálny život, zobrazuje všedný život na základe spoločenskej alebo vlastnej skúsenosti. Romantizmus zobrazuje veľkolepú budúcnosť alebo hmlistú víziu do budúcnosti. Realizmus zobrazuje súčasnosť, odhaľuje kapitalistický systém a jeho zástoj v mrzačení ľudských charakterov a vzťahov. Je to krutý zákon moci a peňazí. Realistický hrdina je spoločenský a obľúbený, autor taktiež vykresľuje všetky spoločenské vrstvy. V realizme ide predovšetkým o pravdivé zobrazenie človeka a spoločnosti, v ktorej žije. Typickou postavou realistického diela je obyčajný človek so svojimi dennými a všednými starosťami.
Najvýznamnejším predstaviteľom francúzskej realistickej literatúry je
HONORÉ DE BALZAC (1799 - 1850)
Jeho prvým veľkým úspechom bol r. 1831 román: ŠAGRENOVA KOŽA - napísal ju na základe rozprávky z tisíc a jednej noci, o zázračnej šagrénovej koži. Mladý Rafael túži po bohatstve, moci a zábave. Vlastní talizman - šagrénovú kožu, ktorá mala schopnosť vyplniť každé majiteľovo želanie, ale zároveň skracovala majiteľovi život. Autor tu chcel ukázať rozdiel medzi "chcieť a môcť" a ako sa človek v živote vyčerpáva týmito úkonmi. Človek, ktorý sa všetkého nasýti, túži po ozajstnej láske. Narodil sa v rodine sedliackeho zbohatlíka. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde sa pokúsil zbohatnúť špekuláciami na burze a tak sa dlhy a veritelia stali pre neho celoživotným mučivým bremenom. V tvorivej práci nepoznal oddych. Mala mu zabezpečiť nielen slávu, ale i vytúžené spoločenské postavenie.
Od r. 1833 sa zapodieval koncepciou rozsiahleho románového cyklu, ku ktorému r. 1841 napísal predhovor a pomenoval ho ĽUDSKÁ KOMÉDIA. Tvoril ho do konca života. Ľudskú komédiu, ktorá obsahuje okolo 97 diel, rozdelil na 3 časti:
1. ŠTÚDIE MRAVOV
a) výjavy zo života súkromného - OTEC GORIOT, a i.
b) výjavy zo života provinčného - EUGÉNIA GRANDETOVÁ, STRATENÉ ILÚZIE
c) výjavy zo života parížskeho - LESK A BIEDA KURTIZÁN
d) výjavy zo života politického - ...
e) výjavy zo života vojenského - ...
d) výjavy zo života vidieckeho - ...
2. ŠTÚDIE FILOZOFICKÉ - ŠAGRÉNOVÁ KOŽA, a i.
3. ŠTÚDIE ANALYTICKÉ
OTEC GORIOT - dej sa začína v roku 1819, v starom a ošarpanom penzióne, ktorý patril pani Vauquerovej. Žilo tam viacero nájomníkov. Medzi nich patril aj otec Goriot, ktorého ostatní považovali za čudáka a posmievali sa mu. Bol to však veľmi dobrý človek, ktorý pre blaho svojich dcér obetoval všetko.