Slovenská a svetová dráma po roku 1918

Rozvoj divadla na Slovensku
- 1. profesionálne divadlo vzniká v r. 1919 v Bratislave. Ďalšie vznikali v r. 1924 v Košiciach, v 30-tych rokoch v Nitre, počas 2. sv. vojny vzniklo Frontové divadlo  Divadlo SNP v Martine. Spočiatku bol nedostatok slov. hercov, režisérov, ale aj divadelnej tvorby. K prvým významným hercom a režisérom patrili: Andrej Bagar, Janko Borodáč, Hana Meličková. Slovenská dramatická tvorba sa v medzivojnovom období začína len rozvíjať.
IVAN STODOLA (1888 LM - 1978)
- písal satirické komédie, ale aj historické drámy a tragédie.
- prvá úspešná divadelná hra Náš pán minister - satira na slov. meštiactvo
Bačova žena
- tragédia. Hlavná hrdinka je žena (Eva), ktorá sa stáva ženou dvoch mužov. Jej prvý muž Ondrej Muranica odišiel za prácou do Ameriky. Pri banskom nešťastí stráca pamäť. Jeho žena sa dozvedela, že zomrel, a preto sa opäť vydáva za Miša. Pri železničnom nešťastí opäť sa Ondrovi vracia pamäť. Vracia sa domov. Prichádza ako bohatý človek a kupuje si panstvo. Ondrej chce, aby sa Eva k nemu vrátila. Miša vyhadzuje zo svojho panstva, čaká čo urobí Eva. Tá spácha samovraždu. (sebaobetovanie pri neriešiteľnom konflikte)
- kritizuje zlé sociálne podmienky a s tým súvisiace vysťahovalectvo, a ťažká práca v Amerike.
Čaj u pána senátora
- satira na meštiactvo vo všetkých podobách - v honbe za titulom, vysokým postavením, kariérou. - Baltazár Slivka, obchodník s truhlami, jeho žena, ktorá túži po peniazoch - chce, aby Baltazár kandidoval za nejakú politickú stranu - spolu s ďalšími je pozvaný na čaj k senátorovi. Všetci mešťania teda chodia do kurzu spol. správania. Fraška vrcholí u senátora, keď všetci zistia, že ovládajú len pár konverzačných tém, napr. počasie, obliekanie. Jožko Púčik a jeho kariéra
- je satirou na falošne chápaný humanizmus. Jožko Púčik je úradníkom spolku Humanitas. Obvinia ho z krádeže 43 000,--. Dostáva sa do väzenia, keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne teda klamať, že bol v detstve sadista, pričom by ani muche neublížil. Hneď si ho začnú všímať, navštívi ho predsedkyňa Humanitasu aj predstaviteľ Benevolencie. Tieto dva spolky súperia o starostlivosť o J. Púčika - tým dopomôže svojej sestre k lepšiemu životu. Peniaze sa našli a J.

Púčik je oslobodený, tým je súperenie spolkov zbytočné.
- naivný, všetko hodnotí cez seba, tak, ako by sa zachoval on, dobrák
- vidí, že pravda nemá žiadnu cenu, čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti
Náš pán minister
JÚLIUS BARČ-IVAN
Mastný hrniec
- komédia - Hl. postavou je prof. Babík. Z rádia sa dozvedá, že sa stáva ministrom, čím sa oňho zaujíma väčšina ľudí, hlavne mešťania. Neskôr vysvitne, že ministrom sa má stať jeho menovec.
- kritizuje falošnú pretvárku malomeštiackej spoločnosti.
- hra vzniká počas 2. sv. vojny, po niekoľkých uvedeniach bola zakázaná
- odsudzuje tu karierizmus, ktorý v začiatku klérofašistického slovenského štátu nadobúda nebývalé rozmery.
Matka
- psychologická dráma s vplyvom expresionizmu.
- hl. postavy: matka Anna, Jano, Paľo, suseda Mara, Kata Tomková
- hl. postavou sú matka a jej dvaja synovia Jano a Paľo. V postave matky je niečo iracionálne, osudové až veštecké. Dráma sa odohráva v troch dejstvách. Dej sa odohráva v baníckom prostredí, kde Jano žije s matkou a Paľo odišiel za prácou do Ameriky. Matke sa prisnil sen, že v bani sa stane nešťastie. Bránila mužovi ísť nasledujúci deň do bane, no on jej neveril. Na ďalší deň ho vyniesli mŕtveho z bane. Neskôr sa jej prisní ďalší sen, že Paľo sa vracia z Ameriky. Jano sa neteší príchodu Paľa, bál sa, že príde o majetok. Matka nechce však stratiť ani jedného, lebo cíti, že jeden z nich bude musieť odísť. Jano má otcovu silnú povahu a Paľo má povahu po matke. Paľo doniesol z Ameriky Janovi nôž, matka v tom vidí predtuchu tragédie. Paľo raz príde domov opitý, vzniká roztržka s Janom a matka ho chce zachrániť tým, že ho vyháňa z domu. Paľo býva u svojej milej Katy. Neskôr príde oznámiť matke, že sa budú brať. Prišiel Jano, po ostrej výmene názorov, sa začnú biť, matka sa postaví medzi synov a Jano namiesto Paľa zabije matku nožom.
- podstata hry spočíva v hlbokej analýze charakterov a v nastolení zložitých psychologických konfliktov.
PETER ZVON
Tanec nad plačom
- veselohra, skladá sa z prológu, troch obrazov a epilógu.
- prelínanie reálneho a nereálneho
- nereálne postavy zostupujú z obrazov a zisťujú, či za 300 rokov nastali zmeny
- záver - svet sa zmenil, ale ľudia zostali rovnako sebeckí, neláskaví, stále sú lepšie a horšie vrstvy
- idea - morálka zaostáva - nezávisí od technického pokroku
Vzdialená zem
- odohráva sa na vzdialenom ostrove, traja stroskotanci nájdu nový domov, hlavný zmysel, rozprávanie o svete, ktorý sa zmieta vo vojne.
POVOJNOVÁ DRÁMA
ŠTEFAN KRÁLIK (1919 - )
- lekár - inšpirácia
Mozoľovci - dedinské prostredie - kritický realizmus
Posledná prekážka
- odohráva sa v priebehu troch hodín - filozof.

úvahy o človeku, zmysle života
- Doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva (uzavretého z vypočítavosti) v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa z vojny vráti jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť, Lorenc ho má zachrániť. Ten stojí pred dilemou, operovať ho a stratiť Helenu alebo sa podriadiť osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár. Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí, od neho nakoniec odchádza. OSVALD ZÁHRADNÍK (1932 - )
Sólo pre bicie (hodiny)
- konfrontácia sveta penzistov so svetom mladých
- Penzisti sa stretávajú, spomínajú na minulosť. Každá postava je svojská, má svoj názor na život. Divák sa postupne dozvedá, že spoločnosť starých ľudí, ktorí sa schádzajú v penzistovej domácnosti, sem prichádza z domova dôchodcov a pointou pri odhaľovaní tajomstiev je v závere obsah kufra starej pani Contiovej. Nosí v ňom svadobné šaty, hoci nikdy nebola vydatá a sníva o svojom domnelom synovi. Oslava jej narodení sa končí tragicky. Telefonicky sa rozpráva so svojím neskutočným synom, hoci všetci ostatní vedia, že je to len hra. Ne keď sa zdanie má stať skutočnosťou, dostáva infarkt.
- Hoci starí nechápu dnešný svet, všetkých spája vlastný svet, ktorý si bránia. Dvojica mladých, ktorí v hre vystupujú, žije v ilúzii o budúcnosti. Oba tieto svety nestoja proti, ale popri sebe. - autor využíva symboliku v dialógoch i rekvizitách
PETER KARVAŠ (1920 Banská Bystrica)
Polnočná omša (1958 – prológ + 3 dejstvá + záver)
- najskôr odmietnutá pre znesvätenie SNP, neskôr prijatá pre realistické zobrazenie
- dom na okraji mesta v povstaleckej oblasti na konci vojny
- Valentín Kubiš, jeho žena Vilma (hlava rodiny), deti Marián, Angela Ďuro (jeho dievča Katka)
- Vianoce - neistá situácia - Ďuro bojuje s partizánmi, jeho izbu má prenajatú nemecký poručík Breker. Ďuro sa náhle vráti a rodina ho ukryje. Vznikajú však rozpory, pretože sa tým všetci vystavujú riziku zastrelenia. Breker o Ďurovi vie, ale s rodinou sa pohráva, čaká, ako sa zachovajú. Vilma o Ďurovi povie kňazovi, ktorý to povie Nemcom - Ďura zastrelia. Rodina sa háda, kto za to môže. Breker Slovákom nadáva - zbabelí, zradcovia. Nakoniec prídu partizáni - rodina Brekera zatají. Absolútny zákaz
- zákaz dívať sa z okna
- reakcia na absurdné procesy, priznania nevinných k zločinom
- potláčanie demokracie, slobody
IVAN BUKOVČAN (1921 - 1975)
- jeho postavy sa nemôžu na nikoho spoliehať, musia konať samé za seba - odhaľuje ich charaktery a preveruje morálne hodnoty.

Kým kohút nezaspieva
- 1944 - malé mesto - celý dej v pivnici, kam postupne Nemci privedú 10 ľudí - rukojemníkov za zastreleného Nemca. Ich charaktery sa prejavujú, keď im Nemci kážu vybrať jedného, ktorého zastrelia, ostatní budú prepustení. - učiteľ, holič Uhrík - zabije tuláka, nakoniec sám vybehne von

sci-fi komédia Takmer božský omyl - nepomer medzi rozvojom vedy a morálkou čl.
Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom
- odsúdenie konzumnej spoločnosti
- Luigi odsúdený na smrť, ľudia chcú jeho srdce na experimenty - hyeny - nakoniec ho zlynčujú
ABSURDNÁ DRÁMA
- 50. roky - nihilistická koncepcia (popieranie všetkého), a.d. vychádzala z existencialistickej filozofie. Bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec. - antidráma - chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické. -Eugéne Ionesco (Francúz rumunského pôvodu), Friedrich Dürrenmatt (Švajčiar)
SAMUEL BECKETT
Čakanie na Godota
- hra nemá dejovú líniu, je takmer bez dekorácií
- na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorí oznamuje, že Godot príde až zajtra. - druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza. CUDZIE SLOVÁ - neustále pribúdajú do jazyka - internacionalizmy, neologizmy
- cudzie slova: 1. Kalky (prebraté aj s pravopisom), 2. Prebraté v pôvodnom.
19. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre.

Lyrizovaná próza sa vyčlenila v 30.-tych rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. V 30.tych rokoch padajú všetky doterajšie ľudské hodnoty: časť, svedomie, láska, spravodlivosť, pravda. Lyrizovaná próza sa snaží ich upevňovať, vracať ich, k nim sa utieka. Je príznačným javom vo vývine slov. prózy, spôsobila ju v povojnovom období otrasená dôvera autorov v silu rozume a snaha o obnovu citovosti. Je priblížením k romantizmu a odklonom od opisného realizmu. Tento prúd sa upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu.

Východiskom ich tvorby však nebola objektívna skutočnosť, ale svojská, fantazijná až rozprávková predstava o svete. Na lyrizovanú prózu mala vplyv aj svetová literatúra (hlavne francúzska a švajčiarska) - expresionizmus, francúzsky regionalizmus

Znaky lyrizovanej prózy
- rozpor medzi snom a skutočnosťou
- subjektívne prežívanie sociálnych protirečení
- odklon od mesta a prikláňa sa k dedine a prírode
- oslava až personifikácia prírody, príroda sa stáva jednou z postáv
- rozlet fantázie a predstavivosti, snov
- tajomnosť a záhadnosť
- cítiť obhajobu slobody, pravdy, spravodlivosti, ľudskosti a svedomia
- krásny metaforický a lyrický jazyk
- má vnútorný rytmus a rytmický jazyk
- oslabenie dejovosti /novela baladická rozprávka/, mnohé prózy prechádzali do roviny fantázie, mýtickosti
- témy lyrickej prózy: láska, priateľstvo, česť, príroda, detstvo, domov
- jazykový prejav aj jazyk je lyrizovaný - stiera sa hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv, rozprávanie v 1. osobe, vnútorný monológ, využíva sa metafora, personifikácia
- postavy: chudáci, zbojníci
MARGITA FIGULI (1909 Vyšný Kubín - 1995)
- G DK, OA BB, úradníčka
- novelou Tri gaštanové kone dosiahla veľký čitateľský úspech. Toto dielo patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu.

Tri gaštanové kone (čiták)
- prvé dielo lyrizovanej prózy
- hlavnou myšlienkou je "Násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca."
- autorka na neveľkom epickom priestore rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím. V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný - bezohľadný sebec a boháč.
- v jadre novely je boj o určité poňatie lásky. Na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť, ktorá vedie až k zločinu, na druhej strane je podaná ako sila etická, ako sebaprekonávanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživý Zápotočný, na druhej strane rozprávač príbehu - Peter.
- celá kompozícia je založená na váhavosti - uvážlivosti hrdinu. Peter, ktorý kráča svojou vlastnou cestou, nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí nie s vonkajšími pomocníkmi /ľudskými a zvieracími/ ako je to v rozprávke ale predovšetkým sa riadi sám sebou.
- dej sa odohráva na Orave, nie je určený čas, ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia /vždy sa niečo trikrát opakuje/, dobro predstavujú Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný, Maliarička,.

Magdaléna a Peter o sebe snívajú, Magdaléna sa sľúbila Petrovi (Peter je z Turca) za podmienok, že postaví dom, získa majetok a 3 gaštanové kone,
Magdaléna sľub nedodrží (je prinútená vydať sa za Zápotočného). Peter miloval Magdalénu a tým, že si ju nemohol vziať, sa jeho láska zväčšovala.
- jazyk je podobný básni, používa metafory, biblizmy.

štvorzväzkový román Babylon - posledné roky Chaldejskej ríše (538pnl)
DOBROSLAV CHROBÁK (1907 Liptov - 1951 BA)
- eltech Praha, ČS rozhlas BA
- je tvorcom vysoko kultivovaného jazyka, ktorý čerpal z ľudí. Lepšie rozumel dedene a psychike dedinských ľudí ako mestu.
1. zb. 8 noviel Kamarát Jašek
- hlavným hrdinom autor - rozprávač
- vykreslenie vnútorného sveta hl. postáv, ich vzťah k svetu.

novela Drak sa vracia
- podobá sa na rozprávku - Drakovi pripisujú čarovnú moc.
- hlavný problém: hľadanie stratenej cti a dôvery, hlavné postavy - Drak (Martin Lepiš), Šimon, Eve. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie, dedina sa s ním zmieruje, keď s nasadením vlastného života zabraňuje nešťastiu. Chce, aby ho dedina prijala.
- dej sa odohráva v tatranskej prírode, je to vlastne jej oslava. Draka našli ako malé dieťa pohodené na ceste. Jeho opatrovateľom bol hrnčiar Lepiš. Po dedine sa povrávalo, že ho neskôr zabil. Drak opúšťa milú Evu (čaká s ním dieťa) a odchádza z dediny. Po rokoch sa vracia späť do dediny. S jeho príchodom sú spojené suchá a lesné požiare. Drak sa podujme zachrániť dedinský dobytok. Dedina mu nedôveruje, posiela s ním jeho najväčšieho nepriateľa Šimona Jariabku. Šimon najprv Drakovi neverí, no postupne zisťuje, že v stávke nie je len Eva, ale aj Drakova česť. Drakovi sa čriedu podarí priviesť a získava tým stratenú dôveru. Eva pochopí, že má rada Šimona. (konflikt so stádom). Šimon zapáli Drakovi chalupu, lebo ho podozrieva, že stádo predal Poliakom. Avšak Drak sa vráti aj so stádom, Eva zistí, že Drak ju neľúbi.
- hovorové výrazy, expresívne výrazy, metafory a prirovnania. Draka charakterizuje vonkajšími znakmi a Šimona vnútornými monológmi.
- rozprávačkou je Eva ako stará matka, ktorá hovorí tento príbeh vnukom.
FRANTIŠEK ŠVANTNER (1912 Bystrá pri Brezne - 1950 Praha)
- v jeho tvorbe vrcholí prúd lyrizovanej prózy. Ospevuje v nej svoj rodný kraj.
Málka
- krátka próza. Hl. post. sú Málka, valach, Šajban, Michalčík.
- rozprávačom je valach. Požiada 17-ročnú Málku o ruku, ona je však hanblivá. Povie mu, že odpoveď mu dá na druhý deň. Na druhý deň však Málka neprišla, ale poslala mu lístok.

Valach nevie čítať, a tak ide za Šajbanom, ktorý mu však klame a povie, že ho nechce. Neskôr ho vidí s Málkou a myslí si, že ho má rada. Neskôr sa dozvedá, že Šajban je Málkin brat. Príbeh nakoniec končí tragicky - Málkinou smrťou.
- autor vychádza z ľudových rozprávok, balád a povestí. Vystupuje tu niečo fantastické, ale aj osudové. Spoločnou témou týchto krátkych próz je smrť. Autor niekedy nehovorí o príčine smrti. Príroda sa stáva súčasťou deja a prírodné úkazy sú rovnocennými partnermi postáv (vietor)
Nevesta hôľ
- v tomto románe nachádzame sen, fantáziu a mýty prírody, ktoré sú nadradené nad reálnou skutočnosťou. Je to silný ľúbostný cit, vystupňovaný do romantického rozprávkového mýtu. Závojom tajomnosti je zahalená postava Zuny a hrdina príbehu je stelesnením démonickosti
- oslabenie deja, príroda zastupuje hlavnú postavu. Významnou postavou je lesník, ktorý hľadá údajného soka v láske k dievčaťu z hôľ - Zune. Nakoniec sa dozvedá, že týmto sokom je vymyslená postava - príroda.
Ďalšie dielo Život bez konca už nenesie všetky črty lyrizovanej prózy, odohráva sa v konkrétnom čase, má dej.
ĽUDO ONDREJOV (1901 YU - 1962 BA)
- notár, redaktor, šofér, MS, od 1938 prof. spisovateľ
- vo svojich dielach vyjadruje základné vlastnosti lyrizovanej prózy - hľadanie spravodlivosti, zdôrazňovanie práva na život, oslava prírody. Vo svojich prvotinách vyslovuje odpor a nesúhlas s vtedajšou spoločnosťou.
Vrchárska trilógia:
Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy
- všetky tri diela spája ústredná postava hl. hrdinu Jerguša Lapina. Je to dieťa vrchárskej samoty. Nachádzame tu reťazovú kompozíciu - pospájané jednotlivé príbehy, opis prírody. Jerguš sa v tomto prostredí veľmi dobre cítil, najviac oceňuje svoje rodné miesta, keď musel odísť. Istotu v živote nachádza tým, že sa vracia znova na salaš. Dielo Zbojnícka mladosť má veľa autobiografických čŕt, autor tu využíva spomienky na vlastné detstvo, ktoré prežil v krásne prírode neďaleko od B. Bystrice.
- v diele Na zemi sú tvoje hviezdy - už nie je Jerguš hlavnou postavou. Jerguš je dieťa prírody, má ju rád a rád sa k nej vracia. Jeho otec bol zbojníkom, žije sám so svojou matkou a súrodencami, kamaráti ho považujú za čudáka (čarodejné vlastnosti, kvôli tomu, že dobre poznal prírodu). Mesto je opäť niečo záporné a Jerguš tam nachádza len zlé skúsenosti a konflikty, predstavuje tu aj vojnu.
Opis.