Obraz človeka a sveta v tvorbe V. Mihálika, M. Rúfusa, M. Válka a predstaviteľov strednej a mladšej básnickej generácie

Mihálik, Válek a Rúfus patria do obdobia po 2. sv. vojne a do literatúry vstupujú v polovici a na konci 5O r. V období po 2. vojne sa začal formovať socializmus. Individualizmus a subjektivizmus ustupuje kolektívnemu prístupu k budovaniu socialistickej spoločnosti. Začali sa zhodnocovať pokrokové a revolučné tradície, zjavilo sa nové vlastenectvo inšpirované hrdinstvom ľudu za vojny a v SNP. Umocňoval sa kult domova a súdržnosť a spisovatelia sa snažili tvoriť metódou socialistického realizmu. Autorom šlo o zachytenie celistvého pohľadu na skutočnosť, všímanie si vecí všedného života.
Základnou témou je téma záujmov o človeka a jeho každodenné problémy, ktoré súvisia so spoločnosťou, v ktorej žijú. Ich básne sú prejavom nespokojnosti so spol. a zároveň prejavom snahy po jej zmene, ako aj snaha poľudštiť medziľudské vzťahy. Rozoberajú otázky humanizácie spoločnosti - nadväzujú na Kostru.
Ďalšie skupiny básnikov:
Trnavská skupina: Stacho (Dvojramenné čisté telo), Buzássy (Škola kynická), Šimonovič, Feldek
Osamelí bežci: Štrbka (Trtistan tára - dadaizmus, Krátke detstvo Kopijníkov)
Pop poézia: Štrasser, Hevier, Filan, Peteraj
Milan RÚFUS (1928 Liptov -)
- G LM, učiteľ SLJ FFUK
- detstvo, rodičia, príroda (na rozdiel od Váleka)

Až dozrieme
Optimizmus predošlej generácie vystriedal smútkom a tragizmom, ktoré vznikli z obavy o budúcnosť človeka vo svete plnom násilia a krutosti. Prehĺbil pohľad na človeka v celom jeho tragickom rozmere. Zobrazuje motív domova, detstva a lásky. Až dozrieme, to si uvedomíme až vtedy, keď dozrieme. Potom pochopíme zmysel aj tých predtým nepodstatných vecí. Dozrieť znamená pochopiť.
Na chotári malá jeseň sedí - motív lásky k rodičom a k dedine. Každoročne s príchodom jesene básnik pociťuje volanie domova, lebo jeseň vyvoláva spomienky na matku, rodisko. Autor v prvých veršoch charakterizuje vlastný obraz jesene.
„Kalné striebro nebies ospalých / natiera si na povrázky z medi.
Lastovičiek modré koraly / kosí slnce mliečnym jasom slepým,
tuhne západ hustým machom líc./ Nad zelenou mastnou hrivou repy/kradnú vrabce“
S jeseňou prichádza pochmúrny čas a spomienky na matku, ktorá je smutná z odchodu jej syna. „Na cestu mi robí koláč biely / do kvásku jej slzy padajú."
Odchádza na dlhší čas. Matka akoby si nemohla zvyknúť na jeho odchod, stále myslí na neho a on na ňu: „Tretiu misku podá k večeri.“
Autor spája motív domova s motívom vzťahu k ľuďom. Nemôžeme povedať, čo je dôležitejšie.

Vzťah k ľuďom je veľmi citový, pôsobivý. zb. Zvony - zhrnuté výpovede o najzákladnejších otázkach ľudstva
- človek práce (nie socialistický) zápasiaci s každodenným údelom.
- detstvo - určujúci faktor v živote, spätosť človeka s prírodou, ľudská bolesť, vyplývajúca zo straty blízkeho človeka.
„Buď trpezlivá, vydrž pod nami (zem, rodisko)
a sprevádzaj nás v tomto ťažkom čase,
jak matky pohybujú perami / keď dieťa vraví báseň.“

Kolíska - touto básnickou zbierkou chcel zachrániť detstvo, detský svet, lebo má pocit, že deti sa príliš rýchlo ženú do dospelosti.
„Čaká ich potom deň dlhý / prísneho a trpkého ľudského údelu."
Kolíska spieva deťom - kolíska je symbolom útleho detstva, dieťa je chránené pred zlom, nie je schopné vnímať svet. Deti by nikdy nemali poznať zlo, nespravodlivosť. Kolíska by mala stále prevádzať detský svet.
Deti - autor sa opäť prihovára dospelým, aby zachránili deti a ich svet.
Kniha rozprávok - (Ľ. Fulla) analýza podstaty krásy, význam v živote človeka
Modlitbičky, Nové modlitbičky

ESEJESTICKÁ TVORBA:
Človek, čas a tvorba
Stať Sobotné večery - vyznáva sa zo svojho vzťahu k rozprávkam. Sám na nich vyrastal, rozprávala mu ich stará mať. Bol nimi unesený. Aj on vnímal nie obsahovú stránku, ale zvukovú. Naznačuje rozdielnosť medzi svetom detí a dospelých. V detstve sa tvorí väzba medzi človekom a rozprávkami. Podľa autora je rozprávková báseň napísaná v šťastnej chvíli zdokonalená stáročiami. Je tou orechovou škrupinkou, v ktorej je uložený život.

Stať Slovo básnika - definuje tu vzťah k básni. „Báseň je spojenectvo, aliancia pravdy a krásy, mohutné bratstvo, ktoré nás robí lepšími. Tam, kde holá pravda pre svoju neosobnú vecnosť nepreniká, tam, kde číra krása pre svoju jednostrannosť nevystihuje, tam musí prísť báseň, ktorá obidve vstrebáva a vytvára z nich jednotu. Nájsť mieru tejto hodnoty a zároveň jednoty, tomu sa hovorí umenie. Umenie je nenahraditeľnou súčasťou duševných bohatstiev ľudstva.“
Vojtech MIHÁLIK
- básnik, filozof, redaktor (G TT, FFUK)
1. zb. Anjeli - meditatívny charakter, zamýšľa sa nad problémami ľudského utrpenia, poznania a lásky.

Plebejská košeľa - Vyzdvihuje sociálnu problematiku, rieši problémy sociálneho postavenia. Plebejci (soc. vrstva v rímskej spol.) bojovali s vrstvou Patricijskou za svoje práva. Autor definuje Plebejcov ako vrstvu, ku ktorej sa osud postavil nepriaznivo. Neustále porážky ju však zoceľujú a vedú do ďalších bojov za jej práva. Báseň je optimistická a vyjadruje vieru v jej víťazstvo.

Autor je človek jemným citom a sociálnym cítením.
„Tak som tu ostal preštiepaný mrazmi / zhrdnutý kameň bezprávia,
pod chalátik mi vietor duje, hlas mi/ preskakuje a zlyháva/ jak flinta pľuhavá“
(ťažký život človeka z nižšej spol. vrstvy)

Vzbúrený Jób - Filozoficko - reflexívna zbierka Problémom je orientácia básnika na ľudský život. Skúma ho v polohe trpiaceho Jóba, ktorý pokorne prijíma trpký údel a v polohe Jóba, ktorý sa odmieta podriadiť osudu, bojuje. Autor vychádza z filozofického princípu: boj protikladov, boj proti pokore. Je to konfrontácia dvoch diametrálnych vzťahov. Jób vyzdvihuje význam práce pre rozvoj spoločnosti a myslenia a vrcholí vzburou človeka proti bohu. Tŕpky - Lyricko-epické básne. Je to cyklus malých ľudských drám, príbehy zo života (najmä žien). Myšlienku vychádzať z pamäte človeka využil v básni Pamäť - konfrontuje svet muža a ženy. Smutné položenie žien je dôsledok bezohľadnosti, egoizmu a malomeštiackych prežitkov z minulosti. Zaostalé ženy - zamýšľa sa nad trpkým údelom vydatej ženy. Manželstvom zakopáva svoje sny a túžby, podriaďuje sa osudu ženy slúžiacej mužovi, ktorý žije ďalej voľne, slobodne, neuvedomujúc si spolupatričnosť. Ale bojom za zrovnoprávnenie preberajú na seba ešte ďalšie povinnosti. (básnikova dilema)
b. Sadli si k stolu a rátajú - všednosť manželstva, ktoré je potom postavené iba na materiálnych zväzkoch. Krájanie - manželstvo nakoniec speje k rozchodu. Manžel opustí manželku, ak je nespokojný. Siroty žijúcich rodičov - naráža na problémy detí, ktoré jediné prežívajú citlivo rozchod rodičov. Panny sa strácajú v bránach - tieto deti sú doživotne poznačené rozchodom rodičov, predčasne dospievajú a ničia si život ako vlastní rodičia. Starenky - učiteľky - báseň o učiteľkách.
Miroslav VÁLEK (1927 TT - 1991 BA)
- G, OA TT, redaktor (Romboid), Zväz slov. spisovateľov, KSS, minister kultúry
- prekladateľ (POL, RUS, GER, FRA, ENG), národný umelec. - mestský život, pesimistický pohľad na lásku (na rozdiel od Rúfusa)

- Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj - inak nazvané aj ako „Tri knihy nepokoja"
zb. Dotyky
- výpoveď o problémoch a citoch súdobého človeka, odmietol schematizmus 50. rokov
b. Nepochopiteľné veci - autor si všíma problémy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou súčasníka. Reaguje na to, že nepochopiteľné veci rozumom sú uznávané. Preto uprednostňuje lásku, lebo aj tá sa stáva nepochopiteľnou vtedy, ak milovanú osobu môžeme aj nenávidieť. b. Dotyky - báseň má tri časti
l. časť: dotyky a vzájomný kontakt sú súčasťou života. Najnežnejším a najkrajším dotykom je láska, ktorú spája autor s mladosťou - so študentskými rokmi. Prázdniny trávi na vidieku.

Láska, ktorá vznikla v škole v meste sa mu na čas stáva vzdialená a on bláznivo zamilovaný si nevie ani predstaviť, že tú dobu strávi bez svojej dievčiny. Robí všetko preto, aby boli spolu. Píše jej listy, telefonuje, telegrafuje, chce ju mať pri sebe.
„V kúpeľni nech horí voda,
v kuchyni nech tečie plyn“
Koná skutočne zamilovane, potvrdzujú to zmätené verše. Volá ju k
sebe na dedinu a sľubuje, že ju bude čakať.
„Pricestuj prvým vlakom, pricestuj za mnou."
„Pri vlaku Ťa bude čakať 7 párov koní so zlatou hviezdou/ na čele.“
2. časť: Ona je z mesta a má voči dedine predsudky. On jej ozrejmuje, že dedina už nie je dedinou. Už je moderná, stavajú sa nové domy, ulice.
„Nervózne prsty televíznych antén prepichujú tmu,
dvojstupy nových domov klušú do dedín."
„Dedinčan vie si nájsť cestu k tomu modernému.
Vie ešte vypnúť rádio a vie ešte snívať."
Dedinčania si vedia po práci oddýchnuť. Chce jej vysvetliť, že dedina je miesto, kde nájde niečo, po čom zatúži - pokoj, kľud.
3. časť: Autor vníma aj ďalšie problémy, ako je snaha prelomiť bariéru medzi mestom a dedinou. Je to proces násilný. Dedina si má zachovať vlastnú tvár a tradície a tým sa nenaruší prirodzený život. Válek je mladšou generáciou a vyjadruje sa ako vnuk starej generácie.
„Len stará mama sedí vo dverách ..."
Snaží sa o prirodzený kolobeh dediny.
„Na hody tu lietajú pečené husi."
„Na Martina padá prvý sneh."
Do prvej časti Dotykov = NITE, patria aj básne z textov Mira Žbirku, ako: Smutná ranná električka - autor sa vracia k láske, ktorá má rôzne podoby - „Chodím k Tebe, keď ma voláš. / Chodím, aj keď ma nevoláš.“
Jablko, Po písmenku.

zb. Príťažlivosť - ohrozenie Zeme a ľudstva - tragická historická skúsenosť núti dnešného človeka hľadať opory a istoty v zemi, domove, ale najmä v spoločnosti - b. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať - básnikov návrat do minulosti (študentských čias), ktorú konfrontuje s prítomnosťou, konštatuje, že život je plný tragédií, spomína na prvé lásky
zb. Milovanie v husej koži, Zápalky.
JÁN ŠIMONOVIČ
- konkretista (Trnavská skupina) - nadviazala na avantgardu, dôraz sa kladie na estetické pôsobenie metafory, zobrazenie základných ľudských pocitov, vyjadrenie možnosti snenia a fantázie.
1. zb. Pyramída - autor opisuje vonkajší svet prostredníctvom svojich vnútorných pocitov. Dôraz kladie na subjekt, zaujíma ho vzťah človek - svet, veci - láska, domov, príroda
- obraz svetla a jeho premeny („lúč, oči“)
zb.

Sen, jama vo mne - oslava ženy a prírody
Obrazotvorná lúka - pod vplyvom senzualizmu
- dáva do súvislostí zdanlivé protiklady, vzťah muža a ženy

DANIEL HEVIER (1955 BA - )
- Československý rozhlas, Mladé letá, vydavateľstvo HEVI
1. zb. Motýlí kolotoč
- ľúbostné, prírodné, rodinné motívy - H. prejavil zmysel pre krásu slova a hravosť. Nechával sa očarúvať svetom i možnosťami jeho vyjadrenia básnickými prostriedkami. Verše sa vyznačujú radosťou zo života, nežnosťou, krehkosťou: „Milovanie milo vanie / z tvojho pohľadu“
zb. Nonstop - zmenila sa téma, začal si všímať človeka modernej epochy žijúceho svoj uponáhľaný život (nonstop). - odkláňa sa od dediny, čoraz viac inklinuje k mestu
zb. Elektrónkový klaun - nadviazal na Nonstop
- lyrický hrdina - človek na gombíčky, akoby riadený počítačom
V každých dverách
- humanizácia medziľudských vzťahov
POP-TEXTY
- vznik big-beatu v 60. rokoch
- Prúdy (1966) - Kamil Peteraj, Boris Filan
Kamil Peteraj
- aj básnické zbierky
- Prúdy, Hammel, Varga, Collegium musicum, Žbirka, Limit, Gombitová
- výberu textov: Bosá láska, Pop texty
Boris Filan
- iba texty
- Prúdy (Čas malín), Elán
Ján Štrasser - spevák Peter Lipa
Ivan Štrpka - Dežo Ursíny.