referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloš
Nedeľa, 23. januára 2022
Obraz človeka a sveta v tvorbe V. Mihálika, M. Rúfusa, M. Válka a predstaviteľov strednej a mladšej básnickej generácie
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kvasinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 648
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
Mihálik, Válek a Rúfus patria do obdobia po 2. sv. vojne a do literatúry vstupujú v polovici a na konci 5O r. V období po 2. vojne sa začal formovať socializmus. Individualizmus a subjektivizmus ustupuje kolektívnemu prístupu k budovaniu socialistickej spoločnosti. Začali sa zhodnocovať pokrokové a revolučné tradície, zjavilo sa nové vlastenectvo inšpirované hrdinstvom ľudu za vojny a v SNP. Umocňoval sa kult domova a súdržnosť a spisovatelia sa snažili tvoriť metódou socialistického realizmu. Autorom šlo o zachytenie celistvého pohľadu na skutočnosť, všímanie si vecí všedného života.
Základnou témou je téma záujmov o človeka a jeho každodenné problémy, ktoré súvisia so spoločnosťou, v ktorej žijú. Ich básne sú prejavom nespokojnosti so spol. a zároveň prejavom snahy po jej zmene, ako aj snaha poľudštiť medziľudské vzťahy. Rozoberajú otázky humanizácie spoločnosti - nadväzujú na Kostru.
Ďalšie skupiny básnikov:
Trnavská skupina: Stacho (Dvojramenné čisté telo), Buzássy (Škola kynická), Šimonovič, Feldek
Osamelí bežci: Štrbka (Trtistan tára - dadaizmus, Krátke detstvo Kopijníkov)
Pop poézia: Štrasser, Hevier, Filan, Peteraj
Milan RÚFUS (1928 Liptov -)
- G LM, učiteľ SLJ FFUK
- detstvo, rodičia, príroda (na rozdiel od Váleka)

Až dozrieme
Optimizmus predošlej generácie vystriedal smútkom a tragizmom, ktoré vznikli z obavy o budúcnosť človeka vo svete plnom násilia a krutosti. Prehĺbil pohľad na človeka v celom jeho tragickom rozmere. Zobrazuje motív domova, detstva a lásky. Až dozrieme, to si uvedomíme až vtedy, keď dozrieme. Potom pochopíme zmysel aj tých predtým nepodstatných vecí. Dozrieť znamená pochopiť.
Na chotári malá jeseň sedí - motív lásky k rodičom a k dedine. Každoročne s príchodom jesene básnik pociťuje volanie domova, lebo jeseň vyvoláva spomienky na matku, rodisko. Autor v prvých veršoch charakterizuje vlastný obraz jesene.
„Kalné striebro nebies ospalých / natiera si na povrázky z medi.
Lastovičiek modré koraly / kosí slnce mliečnym jasom slepým,
tuhne západ hustým machom líc./ Nad zelenou mastnou hrivou repy/kradnú vrabce“
S jeseňou prichádza pochmúrny čas a spomienky na matku, ktorá je smutná z odchodu jej syna. „Na cestu mi robí koláč biely / do kvásku jej slzy padajú."
Odchádza na dlhší čas. Matka akoby si nemohla zvyknúť na jeho odchod, stále myslí na neho a on na ňu: „Tretiu misku podá k večeri.“
Autor spája motív domova s motívom vzťahu k ľuďom. Nemôžeme povedať, čo je dôležitejšie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.