fázy:
1. Doznievanie starších tendencií z medzivojnového obdobia - naturizmus
- Švantner - Život bez konca
- Hečko - Červené víno
- zrastenosť jednotlivca s pôdou, život naplnený vierou v Boha
2. socialistický realizmus
- zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev (Tranoscius), likvidácia časopisov (Elán, Tvorba)  centrálne riadenie literatúry, umelecká úroveň klesá
- zanikajú rozdiely medzi autormi, pretože všetci píšu univerzálnou metódou v rámci ohraničeného okruhu tém (industrializovaná literatúra - budovateľské úspechy, združstevňovanie, spriemyselňovanie), mnohí spisovatelia sa vnútorne pretvárajú, odkláňajú sa od doterajšieho pôsobenia
- „odmäk“ - 1954 Sklený vrch (Bednár), odhalenie kultu osobnosti (1956) - výraznejšia zmena nastala až začiatkom 60-tych rokov. Reformný pohyb príslušníkov tzv. strednej generácie (Mináč, Mňačko, (Karvaš)) len postupne prechádzal do takého tvorivého štádia, v ktorom už nešlo len o kritiku jednotlivostí, ale o kritiku spol. a politického systému
3. 1954 - 1964
- vychádza Mináčova Generácia, Tatarkove Rozhovory bez konca, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú.. Vyvrcholením je Ťažkého román Amenmária. Samí dobrí vojaci. Zo spisovateľov publicistov stál na začiatku reformného pohybu Mňačko (Oneskorené reportáže). V tomto čase sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu, na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov, čomu dovtedy bránil princíp jednotného socialistického „frontu“ literatúry. Začali vychádzať: Mladá tvorba, Revue svetovej literatúry, Romboid
DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)
- študoval v NT, TN/ Prahe, Paríži
- redaktor v Pravde, NO, scenárista, SS profesor
- Charta 77
novela Panna zázračnica - prvky nadrealizmu, alegorické odsúdenie režimu SR, bohémske prostredie BA, hlavná postava Anabella - múza umelcov
Prútené kreslá - autobiografické črty (VIĎ.