Keď ho žiaľ za ňou prebolel, pokúsil sa nájsť šťastie inde.
Zaľúbil sa do najmladšej dcéry svojho dobrodinca Louisy Collinovej. Ale darmoju zbožňoval a písal jej zaľúbené listy, ona k nemu cítila len priateľstvo. A tak sa Andersen dočkal ďalšieho sklamania. Neskôr, keď už písal rozprávky, spracoval smutný zážitok v prekrásnej rozprávke Malá morská panna, ktorá od žiaľu a clivoty z lásky k smrteľníkovi – princovi, umiera. Ona symbolizuje Andersena, nedosiahnuteľný princ je symbolom Louisy.
Jednu z najkrajších rozprávok Slávik inšpirovala jeho beznádejná láska k slávnej švédskej opernej speváčke Jeny Lindovej, ktorú nazývali „švédskym slávikom“.

Tvorba:

Próza:
Pri pobyte v Taliansku mu zomrela matka. Po návrate domov vznikol román Improvizátor, ktorý možno považovať za jeho vstup do literatúry. V románe spracoval hlavne svoje vlastné zážitky z mladosti. Tento román získal úspech doma i v zahraničí. Neskôr napísal ešte 2 prózy: O.T. a Iba muzikant. Aj tieto boli kladne prijaté hlavne v zahraničí.

Divadelné hry:
Abor a Elvíra
Mulatka
Maurka
Rozprávky:
Ani Andersen, ani nikto z jeho priateľov netušil, že svetovú slávu možno získať písaním rozprávok. Veľkým a nesmrteľným sa stal práve vďaka svojim rozprávkam, ktoré si najskôr ani sám veľmi nedocenil. Jeho rozprávky čítajú mladí i starí, deti i dospelí. Ich pôvab spočíva v neobyčajnom rozprávačskom umení autora, ktorý dokázal vylúdiť cit a krásu v dotyku s prostými vecami. Deň narodenín H. Ch. Andersena 2. apríl je sviatkom detskej knihy. Malá morská panna
Statočný cínový vojačik
Cisárové nové šaty
Červené topánky
Snehová kráľovná
O mrzkom káčatku
Slávik
Pastier svíň
Lietajúci kufor
Sedmokráska
Divé labute
Slimák a ružový ker
Dievčatko so zápalkami
Škriatok u kramára
Iduškine kvety
Ihla na plátanie
Strieborniak
Smrek
Veľký morský had
Záhradník a panstvo

Úspech
Je zaujímavé, že doma v Dánsku si získal uznanie a úspech oveľa ťažšie a pomalšie ako v cudzine. Najkrajším dôkazom lásky, akú voči Andersenovi cítili rodáci, bol nezabudnuteľný 6. 12.1867, „najkrajší sviatok môjho života“, kedy ho mestská rada rodného mesta Odense zvolila za čestného občana. Zomrel po ťažkej chorobe v r. 1875 vo veku 70 rokov.