IMRE KERTÉSZ
Sedemdesiatdvaročný Imre Kertész je prvým maďarským spisovateľom, ktorý sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru.Kertész je jedným z dnes už mála žijúcich väzňov Osvienčimu: „Pýtajte sa nás,sme poslední,“povedal v stredu večer v Berlíne, v ďakovnom prejave, keď preberal Cenu Hansa Sahla.
Jeho prvý román Bezosudovosť je jeho najprekladanejšou knihou. Správu o Nobelovej cene „prijal s veľkou radosťou“.V prvej reakcii povedal, že je to preňho veľké vyznamenanie, ktoré zároveň znamená, že bude môcť „viesť o niečo pokojnejší život, aspoň finančne som teraz v bezpečí, aspoň v tomto ohľade“. Nemilosrdnosť
„Celé moje detstvo sprostredkovala nemčina, môj materinský jazyk je maličký ostrovný jazyk, ale Nobelova cena je aj vyznamenaním pre celú maďarskú literatúru.Zdá sa mi veľmi zaujímavé, že som túto cenu dostal za literatúru o holokauste a diktatúrach. Je v tom čosi ako výchovný prvok pre východoeuropske krajiny“.Švédska akadémia vied v Štokholme včera zdôvodnila rozhodnutie tým, že tento autor svojím dielom ukázal „krehkosť jednotlivca v barbarskom behu dejín“. Imre Kertész konfrontuje čitateľa s brutalitou moci, ale rovnako naliehavo ho stavia pred bezduchosť, ktorá výkon diktatúry sprevádza.
Imre Kertész sa narodil roku 1929 v Budapešti v židovskej rodine.Keď mal 15, deportovali ho do Osvienčimu, koniec vojny zažil v koncentračnom tábore v Buchenwalde.Ako sa píše vo vyhlásení Švédskej akadémie, jeho dielo sa stále vracia k rozhodujúcej životnej skúsenosti, Osvienčimu.ten sa pre tohto autora rovná „poslednej pravde o degradácii človeka v modernom svete“.
Písať začal neskoro. „Na písanie som sa odhodlal v polovici päťdesiatych rokov, posledným impulzom bol rok 1956. Najskôr som si však musel odpovedať na otázku: Čo chcem vlastne stvoriť, autobiografiu či objektívny príbeh? Ďalších 12 rokov mi potom trvalo, kým som knihu dokončil, hovorí Imre Kertész. Bezosudovosť je príbehom chlapca, ktorého zatknú a odvlečú do koncentračného tábora, on sa však prispôsobí a prežije.
Je to rozprávanie dieťaťa, ktoré akceptuje skutočnosť koncentráku ako samozrejmú.